BRATISLAVA. Kedysi to bolo inak. Ich prapredok zrejme lietal vo vzduchu aj lovil v dávnych moriach. Nebol exotickou hračkou evolúcie, vtákom, ktorý ani tak nie je vtákom, no stále ešte nie morským tvorom. Potom sa však stalo čosi záhadné, niekedy pred šesťdesiatimi až sedemdesiatimi miliónmi rokov. A vznikli tučniaky.
Aj keď ich priameho lietajúceho príbuzného v skutočnosti nepoznáme, čudné a na súši nemotorné vtáky, ktoré sa nedokážu vzniesť do vzduchu, prežili dodnes. No len čo vlezú do vody, stanú sa elegantnými dravcami.
Vedci až dosiaľ nedokázali jednodznačne odpovedať na otázku, prečo sa evolúcia s niektorými vtákmi takto zvláštne zahrala. Len predpokladali, že v istom okamihu sa ich telá i krídla prispôsobili plávaniu vo vode natoľko, že už nedokázali uniesť zvieratá vo vzduchu. Stali sa efektívnym nástrojom v mori a takmer nepoužiteľným na súši.
Teraz odborníci získali zásadný dôkaz, že táto hypotéza je pravdivá. Preskúmali vydávanie energie takých vtáčích druhov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na hrane medzi lietaním a potápaním. A zistili, že dokázať oboje sa týmto živočíchom ani náhodou nevyplatí. Je skôr zázrak, že stále nevymreli.
Čudné vtáky
Nunavut je najsevernejšie kanadské teritórium. Keby ste sa vybrali na východ, narazíte na Grónsko, na severe už len na severný pól. Práve do týchto drsných arktických podmienok sa vydal tím Kyla Elliotta z univerzity v Manitobe.
S puškami a gumenými projektilmi proti ľadovým medveďom i elektrickým drôtom okolo príbytkov trávili dni hľadaním zvláštnych vtákov. Norec alebo tiež alka hrubozobá je totiž druh, ktorý sa akoby nerozhodol, kde chce tráviť svoj čas.
Ornitológovia preto podľa štúdie v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences nielenže označkovali jednotlivé vtáky zariadením, ktoré sledovalo teplotu a hĺbku ich ponorov.
Ale vstrekli im do krvi aj jemne rádioaktívnu látku, vďaka čomu mohli následne sledovať vyparovanie vody i zbavovanie sa oxidu uhličitého. Cieľom totiž bolo zistiť, ako takéto vtáky, a neskôr aj kormorány morské, pracujú so svojou energiou.
„Norce sú totiž otrasní letci,“ hovorí pre magazín Science Elliott. „Musia mávať krídlami naozaj, ale naozaj rýchlo. A pri pristávaní sú jednoducho hrozné.“
Norec hrubozobý. FOTO - U.S. Fish and Wildlife Service
Špecialisti sú lepší
Výsledky príliš nezaskočili. Staršie hypotézy síce tvrdili, že lietanie býva pri všetkých druhoch podobne náročné na výdaj energie v porovnaní s tým, keď zvieratá oddychujú. No norce jej počas letu vynaložili až 31-násobok, čo je výrazne viac než akékoľvek iné vtáky.
Dôležitejším výsledkom je však zistenie, že aj keď lietať tieto stavovce dokážu a robia to, lietanie sa im jednoducho nevyplatí. A v skutočnosti sa im nevypláca ani potápanie - v porovnaní práve s tučniakmi sú o tretinu menej efektívne.
Výskum tak jednoznačne ukázal, že lietanie aj potápanie súčasne nie je dobrý nápad. Špecialisti sa majú vo vtáčom svete ľahšie, či už lietajú, alebo sa iba potápajú a plávajú pod vodou ako tučniaky.
Radšej do vody
Pre predkov tučniakov tak bolo výhodnejšie zväčšiť telá a vzdať sa krídiel. Mohli plávať rýchlejšie, hlbšie, dlhšie a uloviť viac koristi. Na rozdiel od norcov či kormoránov.
„Tieto vtáky by museli zredukovať svoje krídla či narásť, aby zlepšili svoje ponáranie,“ vysvetľuje pre Nature spoluautor štúdie Robert Ricklefs. „A oboje by znemožnilo ich lietanie.“
Nech už teda predok tučniakov vyzeral akokoľvek, napokon bolo lepšie vzdať sa života vo vzduchu. A to aj napriek tomu, že niektoré druhy tučniakov sa presúvajú viac než sto kilometrov od kolónií k loviskám či na súši už nedokážu ľahko uniknúť pred prípadnými dravcami.
