SME

Stĺpček o logike: Keď je jazyk zbraň hromadného ohlupovania

Jazyk ako každý nástroj môže byť použitý chybne alebo byť zneužitý na dosiahnutie nečestných cieľov.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - unionelementaryell)
Logika pre každého je pravidelná séria stĺpčekov o logike pripravená v spolupráci s Katedrou logiky a metodológie vied FF UK.

Jazyk ako každý nástroj môže byť použitý chybne alebo zneužitý na dosiahnutie nečestných cieľov. Hádam nik nepochybuje o tom, že jazyk je zneužiteľný ako najefektívnejšia zbraň hromadného ohlupovania.

To však nie je problém logiky či logickej sémantiky. Chybne používame jazyk vtedy, keď porušujeme jeho syntaktické pravidlá – gramatické, morfologické a pod. Veta „Aristoteles je prvočíslo“ je zrejme gramaticky správne utvorená, a predsa sa domnievame, že je nezmyselná či paradoxná a že táto paradoxnosť súvisí práve s logickou sémantikou.

Na možnosť utvárať v jazyku paradoxné spojenia upozorňovali už starogrécki sofisti. Racionálnym dôvodom zostrojenia takýchto paradoxov bola snaha upozorniť na úlohu „negramatických“ pravidiel jazyka a na nežiaduce či prekvapivé dôsledky, ak sa tieto len intuitívne, ale nepreskúmané a nepomenované pravidlá porušujú.

Najznámejšie intelektuálne pamätníky tohto typu sú paradoxy Krokodíla, Učiteľa a jeho žiaka či paradox Klamára alebo paradox Kopy. Niektoré paradoxy sa dajú vysvetliť pomerne ľahko, iné ťažšie, a niektoré len veľmi ťažko. Tie paradoxy, o ktorý sú bádatelia presvedčení, že sa nedajú uspokojivo „riešiť“ či vysvetliť, sa zvyknú nazývať aj antinómie. Niektoré z nich i ich modernejšiu obdobu si dnes priblížime.

Paradox Krokodíla

Beťársky krokodíl na Níle ukradol jednej matke dieťa. Matka ho prosila, aby mu ho vrátil. Krokodíl nielenže vedel rozprávať, ale patril medzi vybíja­ných sofistov, a preto matke odpovedal:

„Ak uhádneš, čo s dieťaťom spravím, vrátim ti ho celé a zdravé. Ak neuhád­neš, zjem ho“.

Krokodíl uvažoval:

„Ak povie Vrátiš mi ho, tak ho zjem, lebo neuhádla“.

Matka uvažovala: „Ak poviem Zješ ho, tak ho nemôže zjesť, lebo by som uhádla, čo s ním spraví a musel by mi ho vrátiť“.

Môže však krokodíl vrátiť matke dieťa, ak sa dôsledne drží pod­mienky a matka odpovie: „Zješ ho“? Môže ho nevrátiť?

Paradox Učiteľa a jeho žiaka

Slávny učiteľ rétoriky a umenia argumentácie Protagoras vyučoval žiaka menom Euathlos. Keďže Protagoras bol veľkorysý a Euathlos chudobný, dohodli sa, že Euathlos mu zaplatí honorár, ak vyhrá prvý súdny spor.

Keď však po vyučení Euathlos neviedol žiaden súdny spor a nezaplatil svojmu učiteľovi honorár, Protagoras ho zažaloval, usudzujúc tak­to:

„Euathlos mi musí zaplatiť, či spor vyhrá, alebo prehrá. V prvom prípade podľa našej dohody, v druhom prípade podľa rozhodnutia súdu“.

Euathlos však usudzoval takto:

„Či už spor vyhrám alebo prehrám, zaplatiť nemusím. V prvom prípade podľa rozhodnutia súdu, v druhom podľa našej dohody“.

Ako má sudca spor rozhodnúť?

Koľko vlastne navrhol?

V najznámejšej aukčnej sieni umeleckých diel Sotheby's sa draží nádherná bronzová soška mačky zo 6. storočia pred n. l. Záujem o ňu majú dvaja bohatí vášniví zberatelia – McGregor a O´Henry.

Každý z nich vie o záujme toho druhého, a preto špekulujú, ako by toho druhého v aukcii porazili, a pritom zaplatili čo najmenej. Šetrný Škót odhaduje, že ten Ír je síce bohatý, ale nemal by ponúknuť viac ako 15 miliónov dolárov.

Prefíkaný Ír sa domnieva, že McGregor bude chcieť sošku za „každú“ cenu, ale viac ako 16 miliónov dolárov asi už neponúkne. Dražba sa začala na úrovni najnižšieho podania 10 miliónov dolárov s najnižším prihodením 100-tisíc dolárov.

Záujemcovia postupne navyšovali cenu, až dosiahla výšku 15 miliónov dolárov. Tu O´Henrymu napadla spásonosná myšlienka. Aby mal istotu, že soška bude jeho a pritom za ňu zaplatí čo najmenej, rozhodol sa, že ponúkne o 100-tisíc dolárov viac, ako bude najvyššia ponuka McGregora.

McGregor však uvažoval presne rovnako a rozhodol sa: „Ponúkam o 100-tisíc dolárov viac, ako bude najvyššia ponuka O´Henryho.“

Predstavme si, že pravidlá licitácie by umožňovali, aby obaja reálne zverejnili takéto svoje ponuky a je jedno, v akom poradí. Ako by mal licitátor rozhodnúť v otázke poslednej - dražobnej ceny? Kto ju dal najvyššiu a aká vlastne je?

Aby sme nepripravili čitateľa o najväčšie potešenie z odhaľovania pravdy a samostatného nachádzania riešenia (ako hovorieval René Descartes), odpovede na vyššie položené otázky dnes neuvedieme.

Možno ich ani nebude treba v budúcnosti zverejniť, pretože čitatelia na ne prídu sami. A zanechajú ich napríklad v diskusii.

Autor je logik a bývalý rektor Univerzity Komenského.

Autor: František Gahér

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu