BRATISLAVA. Na oblohe sa objaví jasný záblesk. Nebom začne zostupovať rozžeravená guľa, no namieste silného nárazu sa začne postupne spomaľovať. Vystrelí padák, najskôr špeciálny pre vysoké rýchlosti, neskôr možno ďalší. A na konci dráhy, len kúsok nad prašnou a vysušenou zemou sa objavia brzdiace trysky.
Čoskoro budú nasledovať ďalšie zariadenia. Desiatky ton prístrojov začnú pristávať na červenej planéte. A na konci, možno ako úplne poslední, aj ľudia. Prví ľudia na Marse.
Práve takto vyzerá jedna z možných verzií o najväčšej ceste, akú človek kedy naplánoval a vykonal. Americký Národný úrad pre letectvo vesmír (NASA) totiž začína otvorene hovoriť o scenároch, ako by mohla vyzerať budúca misia na nášho planetárneho suseda. Ak by vedci a inžinieri chceli dodržať plány Bara?cka Obamu, misia astronautov by sa mala odohrať do polovice tridsiatych rokov.
Krok na inú planétu
Obama naplánoval pristátie ľudí v polovici 30. rokov.
Predpokladá sa, že na Mars bude treba vyslať podobne veľa zariadení ako na výstavbu Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Zatiaľ na to nie sú rakety.
O ceste ľudstva na Mars sa špekuluje už desaťročia. V skutočnosti to bol skôr sen či vízia vedeckej fantastiky než reálny cieľ. Dodnes na to nejestvujú technológie, ktoré by človeka na Mars nielen bezpečne dopravili, ale aj mu tam umožnili dlhšie prežiť a poslať ho z červenej planéty späť na Zem.
Súčasný nárast záujmu o Mars však naštartoval nielen vedcov z NASA, ale aj americkú administratívu. A tá čoraz častejšie hovorí o ďalšej veľkej kozmickej misii človeka. NASA pritom predpokladá, že podrobnosti misie by mali byť hotové do konca desaťročia.
„Myslím si, že záujem vyslať ľudí na Mars nikdy nebol väčší,“ zdôraznil podľa Space.com na konferencii Humans 2 Mars šéf NASA Charles Bolden. „Stojíme nad priepasťou toho, čo je druhá príležitosť postrčiť vpred osud ľudstva. Vkročiť na inú planétu.“
Nebudú to ľahké kroky. Už astronauti na Mesiaci ukázali, že ľudia sú príliš krehkí a nepripravení na nehostinné vesmírne prostredie.
Prach je problém
Zrnká ostrého mesačného prachu sa lepili na skafandre a sťažovali pohyb, podobne by na tom mohla byť aj toxická marsovská pôda. Ak by sa niektoré jej časti dostali do ľudských pľúc, nasledovala by nepríjemná chemická reakcia - a dôsledkom by mohlo byť až ich zlyhanie.
Aj keď by astronautov na cestách po planéte chránili ochranné obleky, problémy by mohli spôsobiť aj čiastočky, ktoré by práve na skafandroch doniesli do základne. Nehovoriac o upchávaní vzduchových filtrov či znečisťovaní kritických nástrojov.
„Program Apollo minul 17 miliónov na vyriešenie problémov s mesačným prachom,“ zdôrazňuje pre magazín New Scientist Grant Anderson. Jeho spoločnosť Paragon Space Development dodáva zariadenia pre viaceré vesmírne misie. „A nemyslím si, že urobili veľké pokroky. No na Marse by mali predchádzajúce robotické misie aspoň otestovať, ako sa vás miestny prach pokúsi zabiť.“
Americká NASA predpokladá, že kľúčom k medzinárodnej misii bude nielen príprava, ale aj následné rozhodnutie, či na Marse astronauti zostanú iba krátko, alebo sa tam pokúsia prežiť dlhší čas.
V druhom prípade by si zrejme museli aj pestovať potraviny. Ak vesmírne agentúry nezistia, že lacnejšie a praktickejšie by bolo jednoducho posielať na Mars jedlo zo Zeme.
Viacero letov?
„Každá veľká migrácia v dejinách sa odohrala aj vďaka tomu, že sme so sebou vzali naše poľnohospodárstvo,“ dodáva podľa Space.com biotechnológ Robert Ferl. „Ak sa naučíte, ako si vziať so sebou rastliny, už nemusíte chodiť iba na návštevu. Môžete tam zostať a žiť.“
Vedci už odhadujú, že cesta ľudstva na Mars by mohla vyžadovať najmenej trojicu previazaných misií.
Prvá by na červenú planétu poslala zariadenie, v ktorom by ľudia dokázali prežiť. Druhá prostriedky na let naspäť domov, až tretia samotných astronautov.
NASA odhaduje, že každý z letov by mal na planétu dostať až štyridsať ton nákladu naraz, čo zatiaľ žiadny systém nedokáže.
