BRATISLAVA. Slováci aj Briti, Gréci aj Fíni majú toho spoločného podstatne viac, než si vedci donedávna mysleli.
Preskúmanie DNA teraz ukázalo, že väčšina dnešných Európanov mala spoločných predkov, ktorí žili iba relatívne nedávno - v stredoveku, len zhruba pred tisíc rokmi. Čiastočnou výnimkou sú obyvatelia strednej a východnej Európy a Taliani.
Sme si bližšie
Myšlienka to nie je nová. Už polstoročie sa odborníci dohadujú, či si dnešní Európania nie sú podstatne bližší, než šíria rôzne extrémistické organizácie.
Čosi naznačovali už matematické modely, až nové preskúmanie génov podľa magazínu Nature viac než dvoch tisícok ľudí zo štyridsiatky populácií ukázalo, že to je naozaj tak.
„Naozaj prekvapuje to, ako veľmi sú si Európania príbuzní,“ hovorí pre Science News spoluautor štúdie v magazíne PLoS Biology Graham Coop. „A nielen oni, ale v princípe ľudia po celom svete.“
Genetici skúmali spoločné kúsky v DNA jednotlivých ľudí. Predpokladali, že čím sú si ľudia navzájom menej príbuzní, podobné kúsky genómu budú kratšie.
Vo výsledku tak odborníci zistili, že takmer každá dvojica súčasných Európanov má spoločného predka, ktorý žil pred tisíckou rokov.
Výnimkou sú Taliani, pre ktorých so zvyškom Európy platia dve tisícky. A pravdepodobne aj Slovania, pre ktorých je to tisícpäťsto rokov. Dôvodom má byť práve ich príchod niekedy okolo štvrtého až šiesteho storočia.
Iná Európa
Nové výskumy stále častejšie naznačujú, že minulosť dnešných Európanov mohla byť iná, než tvrdili staré hypotézy. Len minulý mesiac preskúmanie kostí ukázalo, že dnešní obyvatelia tohto územia prišli pred štyrmi tisíckami rokov a vytlačili skorších Európanov, zrejme prvých poľnohospodárov.
Vedci sa domnievajú, že spoloční príbuzní sú v minulosti bližšie aj pre ľudí na celom svete. Súčasné odhady hovoria o zhruba troch až štyroch tisíckach rokov.
doi:10.1371/journal.pbio.1001555
