SME

Život nemusel vzniknúť na Zemi

Myšlienkový experiment ukázal, že so životom na Zemi to mohlo byť úplne inak.

Vznikol život na našej planéte?Vznikol život na našej planéte? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – NASA/JPL)

BRATISLAVA. Keď sa americký genetik Alexei Sharov nad tým zamyslel, dávalo to zmysel. A pravdepodobne ho najviac prekvapilo to, že o čosi podobné sa predtým ešte nikto poriadne nepokúsil.

Napokon, myšlienka to bola taká banálna, že aj keď ju vymysleli na opísanie rastúceho výkonu počítačov, použili ju už napríklad na sledovanie vývoja vedeckých štúdií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takzvaný Moorov zákon hovorí zhruba toto: zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje zhruba každý rok a pol.

V preklade, vývoj sa zrýchľuje a toto zrýchľovanie sa dá približne odhadnúť, pričom sa takto dokážeme pozrieť nielen dopredu, ale aj ohliadnuť naspäť.

SkryťVypnúť reklamu

Desať miliárd rokov?

Ak to funguje vo svete výpočtovej techniky a celkom dobre aj v opise rastúceho počtu vedeckých štúdií, prečo by to nemohlo fungovať, ak sa budeme snažiť uchopiť evolúciu? A z dnešnej úrovne a zložitosti druhov sa tak pozrieť celou cestou späť až do okamihu, keď život ako taký na našej planéte vznikol?

Keď takýto model Sharov s biológom Richardom Gordonom vytvorili, výsledok ich zaskočil.

Na prvý pohľad totiž vyzeral ako zjavný nezmysel: život mal vzniknúť niekedy pred približne desiatimi miliardami rokov. No naša planéta má „len“ štyri a pol miliardy.

„Ak to budeme odhadovať na akýsi ústup genetickej zložitosti počas dlhého času až na nejaký úplný základ, potom nám vznik života vychádza na niekedy pred 9,7 miliardy rokov, plus-mínus dva a pol miliardy rokov,“ hovorí podľa magazínu Technology Review americkej univerzity MIT dvojica vedcov. „Najzaujímavejší je však ten vzťah, to, že to vôbec možno urobiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Práve slovo odhad, akási extropolácia je však kľúčové. Vedci podľa pripravovanej štúdie zdôrazňujú, že použiť Moorov zákon na vývoj života je skôr akýsi ich myšlienkový experiment. Rovnako ako tvrdenie, že zložitosť života sa na planéte zdvojnásobila zhruba každých 376 miliónov rokov.

Je totiž nepravdepodobné, že vývoj života prebiehal pravidelne. Skôr evolúciu rôzne udalosti a prírodne katastrofy tu spomalili, tam zase urýchlili, nevraviac o konkurenčnom zápase, nedostatku zdrojov, tlaku prostredia a na úplnom konci aj čudného, nepomerne rozvinutého druhu - ľudí.

Evolúcia pritom nemá cieľ, a nie je ním ani pravidelne rastúca zložitosť. Dôležité je iba prežiť, a to niekedy aj tak, že organizmy sa stávajú jednoduchšími.

Špekulácie ako dôsledok

Ak by však vedci mali pravdu, ich tvrdenia by mali ďalekosiahle dôsledky. Odhadujú totiž, že len k štádiu zložitejších baktérií to mohlo trvať päť miliárd rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Znamenalo by to napríklad to, že život sa na našu planétu dostal z iného miesta kozmu. A tiež, že ak sa život do dnešného štádia v našom prípade vyvinul za desať miliárd rokov, vo vesmíre nemusí byť veľa rozvinutejších civilizácií.

Vedci však zdôrazňujú, že v skutočnosti pri takomto uvažovaní iba hádame. Pravdepodobnejšie rovnako je, že dvojica len príliš zjednodušila spôsob, akým evolúcia prebieha, a nevzala do úvahy všetky čo i len známe faktory, ktoré sa v prírode odohrávajú.

No jeden dôsledok ich uvažovania je aspoň zaujímavý a nepoteší vyznávačov konšpiračných teórií. „Ak nebol žiadny inteligentný život vo vesmíre pred vznikom Zeme,“ píšu podľa EarthSky vedci, „nemohli ju životom obdariť nejakí inteligentní mimozemšťania.“

arXiv:1304.3381 [physics.gen-ph]

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu