HOUSTON, BRATISLAVA. Americká vesmírna sonda Voyager 1 zrejme opustila našu slnečnú sústavu. Túto informáciu pôvodne priniesla britská BBC, odvoláva sa na niektorých vedcov a pripravovanú štúdiu v odbornom magazíne Geophysical Research Letters.
Ak americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) toto zistenie potvrdí, slávna sonda bude prvým ľudským objektom, ktorý v histórii čosi podobné dokázal.
Pozrite si fotogalériu z misie Voyager 1.
Prudký nárast kozmického žiarenia
Údaje podľa vedcov zapojených do misie naznačujú, že sonda mohla doraziť do oblasti, kde už Slnko nemá dominantný vplyv na okolité prostredie. Podľa svojich prístrojov totiž prekročila heliopauzu, formálnu hranicu našej slnečnej sústavy.
NASA však zdôrazňuje, že svoje vlastné výsledky ešte musí poriadne preskúmať. Už nejaký čas je však známe, že sonda zaznamenáva vo svojich prístrojoch dáta, ktoré ukazujú opúšťanie či dokonca už opustenie nášho systému.
„V priebehu pár dní heliosférická intenzita uväznenej radiácie ustúpila a narástla intenzita kozmického žiarenia,“ hovorí podľa Space.com v stanovisku astronóm Bill Webber. „Presne tak, ako by ste očakávali, keď opustíte heliosféru.“
Problémom je však vymedziť konkrétny okamih, v ktorom kozmické zariadenie opustilo našu slnečnú sústavu.
Vedci si tiež údajne nie sú istí, či už sa sonda nachádza v medzihviezdnom priestore, alebo skôr v akejsi záhadnej a dosiaľ nepreskúmanej oblasti za hranicami nášho systému.
Ďaleko od domova
Niektorí vedci však ešte nechcú oficiálne oznámiť, že sonda už opustila slnečnú sústavu. Medzi jednotlivými členmi tímu prebieha debata, či radšej nepočkať na ešte väčšie množstvo údajov.
Odborníci totiž chcú mať istotu, že Voyger 1 neprechádza iba nejakou zvláštnou anomáliou. Ak sa po čase nič nezmení, až potom budú hovoriť o definitívnom „odchode“.
„Avšak je určite von z normálnej heliosféry,“ tvrdí aj podľa BBC Webber v stanovisku Americkej geofyzikálnej únie. „Sme v novej oblasti. A všetko, čo meriame, je iné a vzrušujúce.“
Na koniec a preč
Sonda odštartovala do kozmu v roku 1977. Najskôr preskúmala okolie planéty Jupiter, neskôr sa vybrala k Saturnu. Potom ju inžinieri nasmerovali k najvzdialenejším miestam slnečnej sústavy.
Voyager 1 sa v súčasnosti nachádza zhruba 18 miliárd kilometrov od našej planéty, ďaleko za vonkajšími planétami aj dráhou Pluta.
Vesmírom sa rúti rýchlosťou približne 17 kilometrov za sekundu. Nesmeruje k žiadnej konkrétnej hviezde, no zhruba o 40-tisíc rokov by mohla preletieť "relatívne blízko" okolo systému Gliese 445. Relatívne blízko však znamená vzdialenosť takmer dvoch svetelných rokov.
Predpokladá sa, že v roku 2020 už nebude mať dosť energie z plutónia na prácu jej prístrojov.
DOI: 10.1002/grl.50383
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
