LONDÝN, BRATISLAVA. Bola to jedna z najhorších pandémií v histórii ľudstva. Odhaduje sa, že morová epidémia známa ako čierna smrť v polovici 14. storočia usmrtila milióny ľudí.
Niektoré zdroje dokonca hovoria, že počet obyvateľov na Zemi pre ňu padol zo 450 na 375 miliónov.
V Londýne minulý týždeň našli kostry osôb, ktoré pravdepodobne zomreli okolo roku 1350 na túto morovú epidémiu. Britskí archeológovia objav nazvali významným a veria, že im pomôže lepšie zmapovať DNA tejto choroby.
Kopali pre železnicu
- Vznikla zrejme v strednej Ázii.
- V roku 1346 zabíjala na Kryme. Odtiaľ sa v potkanoch na obchodných lodiach dostala do Európy
- Zomrelo na ňu asi 75 miliónov ľudí, asi 60 percent vtedajšej populácie v Európe.
- Na území Slovenska zabíjala pomenej.
Dva hroby našli počas výkopových prác pri stavbe novej železnice v Londýne. Celkovo objavili v hĺbke dva a pol metra trinásť kostier.
Námestie Charterhouse, kde kostry vykopali, bolo počas moru miesto na kraji Londýna, kde pochovávali jeho miestne obete. Historické, aj keď zrejme prehnané záznamy hovoria, že v týchto miestach mali pochovať 50-tisíc ľudí.
„Hĺbka pochovaných, keramika nájdená pri kostiach, a spôsob, ako boli telá položené, naznačujú, že sú súčasťou špeciálnych hrobov v 14. storočí,“ povedal pre britské médiá Jay Carver, hlavný archeológ pri výkopových prácach počas projektu.
Istotu, že išlo o obete čiernej smrti, potvrdí až bližšia analýza kostí.
„V nasledujúcich mesiacoch zistíme príčinu smrti, či išlo o obete moru zo 14. storočia, alebo neskorších obyvateľov Londýna. Koľko mali rokov a možno aj kto boli,“ dodal Carver podľa Discovery News.
Vedci si však myslia, že šlo o obete moru z raných štádií epidémie, keď ešte obete pochovávali organizovane a do špeciálnych hrobov, neskôr ich do masových hrobov hádzali náhodne.
Pomôže s chorobami
Vedci sa ponáhľali ubezpečiť verejnosť, že z kostier sa choroba, ktorú spôsobovala baktéria Yersinia pestis prenášaná potkanmi, nemôže rozšíriť.
V Európe nejde o prvé vykopávky tiel, ktoré mali zomrieť na čiernu smrť. Vedci však veria, že ďalší výskum DNA môže pomôcť bojovať aj so súčasnými chorobami.
„Veľa biológov a výskumníkov starých chorôb dúfa, že to môže pomôcť pochopiť aj moderné choroby,“ dodal pre Independent archeológ Jay Carver.
