HOUSTON, BRATISLAVA. Robotické rameno zaplnené prístrojmi sa pomaly skláňa nad skalu, ktorej sa pozemský prístroj nikdy nedotkol. Kamenný kus prezývaný John Klein, stratený kdesi medzi suchým a studeným povrchom dnes prevažne oranžovej a červenej planéty, nevyzerá ako vzrušujúce miesto.
Vŕtacia hlava sa však priblíži a vytvorí zhruba šesťcentimetrový otvor, z ktorého odoberie prašné vzorky. Odloží si ich, preoseje a na dva týždne ich uskladní. Až potom sa dostanú do zmenšených laboratórií, ktoré začnú určovať ich zloženie.
Základná otázka
Fakty
Misia Curiosity
Misia odštartovala 26. novembra 2011.
Rover pristál na Marse 6. augusta v minulom roku.
Vzorky zo skaly John Klein odobral 8. februára, vrt mal 6,4 centimetra.
Prístroje CheMin a SAM ukázali prítomnosť základných zložiek nutných na život aj vhodné prostredie.
Je začiatok marca, vesmírne vozidlo Curiosity na Marse bojuje s pokazeným hlavným počítačom, potom spí v snahe ochrániť sa pred ohromnou slnečnou erupciou smerujúcou na Mars.
No napokon sa prebudí a dokončí výskum. A okamžite šokuje vedcov, len sedem mesiacov po svojom divokom pristátí, kilometre pred skutočným cieľom a roky pred ukončením putovania na našom planetárnom susedovi.
Kozmický rover totiž už teraz odpovedal na dávnu otázku, či na Marse vôbec mohli existovať podmienky vhodné na život. Boli. A nielen to, zistil, že v jeho okolí kedysi tiekla voda, z ktorej by ste sa mohli pokojne napiť.
„Základná otázka celej tejto misie je, či Mars mohol podporovať obývateľné prostredie,“ hovorí vo vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír Michael Meyer, šéf výskumu Marsu. „Odteraz vieme, že odpoveď je jasná. ÁNO.“
Pitná voda
Curiosity pristálo na Marse minulý rok v auguste. Inžinieri vtedy zvolili zvláštny manéver: najskôr modul zabrzdili padákmi, potom naštartovali raketové motory a vozidlo napokon spustili na povrch planéty na akomsi žeriave.
Toto všetko musela misia zvládnuť automaticky, keďže Mars je príliš ďaleko na to, aby proces dokázali inžinieri riadiť naživo. Divoké cirkusantské číslo sa však vydarilo a takmer tonové vozidlo za dve a pol miliardy dolárov v poriadku dosadlo.
Niekoľko mesiacov rover testoval svoje prístroje a pohyboval sa po povrchu krátera Gale. Skúšal, či všetko správne funguje, až napokon dorazil do Yellowknife Bay.
Tam mal zapojiť posledné zariadenie - svoj vrták. Pokus dopadol dobre a hneď prvý vrt a riadna vedecká analýza vzoriek ukázali to najzásadnejšie, čo sme sa kedy o Marse dozvedeli: na červenej planéte kedysi mohol existovať život, podmienky na to pred zhuba tromi miliardami rokov mal. Toto bol prvý jednoznačný dôkaz, že na Marse mohli kedysi prežiť napríklad mikróby.
„Našli sme obývateľné prostredie,“ zdôrazňuje podľa magazínu Science vedecký šéf Curiosity John Grotzinger. „Prostredie také vľúdne, že ak by ste sa vtedy, keď na planéte tiekla voda, pohybovali navôkol, mohli by ste sa z nej pokojne napiť.“
Vedci: Chceme viac
Prístroje zistili, že pôda dávneho Marsu nebola na tom mieste ani príliš kyslá, ani zásaditá. A nielen to, minilaboratóriá Curiosity tiež odhalili prítomnosť základných chemických prvkov nevyhnutných pre život. A tiež najjednoduchšie organické zlúčeniny - pri nich si však nie sú vedci istí, či to nemôže byť kontaminácia ešte zo Zeme. Všetko rozhodnú májové testy, keď sa Curiosity pokúsi vyvŕtať ďalšie vzorky.
„Je to jeden ďalší kamienok do mozaiky, ktorá nakoniec zrejme potvrdí, že na Marse bol kedysi dávno život,“ myslí si fyzik Jozef Masarik z Univerzity Komenského, ktorý sám spolupracoval s NASA na misiách na Mars. „Ja som presvedčený, že na Marse boli a pod povrchom Marsu aj sú veľmi jednoduché živé organizmy.“
Inžinieri sa teraz pokúsia vyriešiť prvé problémy misie. Curiosity totiž beží na záložný počítač, hlavný poškodilo kozmické žiarenie. Aj keď vozidlo už svoju hlavnú úlohu splnilo, vedci chcú pokračovať. Cieľom je úpätie Aeolis Mons v strede krátera Gale.
Astrobiológovia by chceli objaviť ešte zložitejšie organické zlúčeniny, možné náznaky skutočných mikróbov. Na objav samotného života však Curiosity nemá prístroje.
Na Marse možnú sú jednoduché organizmy
Tieto výsledky dávajú hypotéze o živote na Marse väčšiu vierohodnosť, myslí si Jozef Masarik z Univerzity Komenského, ktorý spolupracoval s NASA na misiách na Mars.
Čo znamená objav o podmienkach vhodných na život na Marse?
Podľa môjho názoru je to jeden z ďalších objavov, ktoré obsahujú v sebe indikácie o možnosti života na Marse. Nie je to nič prevratné, je to jeden ďalší kamienok do mozaiky, ktorá nakoniec potvrdí že na Marse kedysi dávno bol život. Výsledky, ktoré namerali, je možné interpretovať rôzne a interpretácia predkladaná tímov z Mars Curiosity je jedna z možných.
Čiže to nie je taký prelom?
Už aj v minulosti sme mali výsledky, ktoré naznačovali nielen podmienky vhodné pre, ale dokonca aj život na Marse. No ich jednoznačnosť bola spochybnená. Tieto výsledky spolu s inými však dávajú zatiaľ len hypotéze o živote na Marse väčšiu vierohodnosť .
Myslíte si, že na Marse je alebo v minulosti mohol byť život?
Ja som presvedčený, že na Marse boli a pod povrchom Marsu aj sú veľmi jednoduché živé organizmy. Prítomnosť vyšších foriem života a dokonca civilizácie na Marse nepredpokladám ani v minulosti ani v súčasnosti.
Ako by sme tento život mohli objaviť?
Preniknutím pod povrch Marsu pomocou vŕtacích zariadení a veľmi citlivou chemickou analýzou prítomných zlúčenín, najmä predpokladaných produktov metabolizmu týchto organizmov.
Tomáš Prokopčák
Život na Marse mohol vzniknúť
Z hľadiska vedy by život mal byť vo vesmíre rozšírený, hovorí kozmický konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Čo podľa znamená objav NASA?
Výskumy robotického laboratória Curiosity potvrdzujú, že v histórii planéty Mars tam boli podmienky vhodné na život. Teda tečúca voda, množstvo rôznych minerálnych látok a slnečná energia, prakticky všetko to, čo bolo v dávnej minulosti aj na Zemi, keď sa na nej objavil život.
To na život stačí?
Existencia vhodných podmienok ešte nedokazuje život samotný. Vedecké laboratórne experimenty, ktoré simulovali dávne podmienky na Zemi, k vzniku života neviedli. Vtedy vedci namiešali „pravekú polievku" - vodný roztok množstva anorganických látok a stimulovali ho rôznymi fyzikálnymi podnetmi, premenlivou teplotou, svetelným žiarením, elektrickými výbojmi. Vzniklo mnoho zaujímavých chemických látok vrátane aminokyselín - avšak po samotnom živote ani stopy.
Prečo?
Možno tomu chýbala „božská iskra", možno bolo treba miliardu rokov a miliardu „laboratórií", ktoré príroda na Zemi mala k dispozícii. Objav vhodných dávnych podmienok na Marse je však tiež významným vedeckým prínosom a dobrým stimulom k ďalšiemu výskumu tejto planéty.
Myslíte si, že na Marse je alebo v minulosti mohol byť život?
Tej najhlbšej podstate života zatiaľ veľmi nerozumieme, stále je tu veľmi široké pole pre filozofov a teológov, avšak z hľadiska vedy by život mal byť vo vesmíre rozšírený. Tak ako sme akceptovali, že Zem nie je stred vesmíru, mali by sme akceptovať, že život tiež nie je až taká výnimka.
A na Marse?
Podmienky na Marse pravdepodobne priali vzniku života, teda tam aj mohol vzniknúť. Ak vznikol, snáď sa v jednoduchších formách aj zachoval hlbšie pod povrchom, keďže dnešný povrch Marsu je už veľmi nehostinný.
Ako by sme ho mohli objaviť?
Presne tak, ako na tom pracuje Curiosity a jeho budúci, ešte dokonalejší nasledovníci. Poprajme tomuto robotickému laboratóriu čo najdlhší život.
Tomáš Prokopčák
