MOSKVA, BRATISLAVA. Je to najnepríjemnejšie, najnehostinnejšie a najchladnejšie miesto na našej planéte. Priamo v srdci Antarktídy, kúsok od Pólu chladu, najstudenšieho miesta na Zemi, leží už od roku 1956 ruská polárna základňa.
No až v deväťdesiatych rokoch výskumníci vďaka výkonným radarom zistili, že pod ňou, pod štyrmi kilometrami ľadu, sa nachádza obrovské jazero. Miesto, ktoré bolo desiatky miliónov rokov izolované od okolitého sveta.
Práve tam sa ruskí vedci rozhodli preniknúť. Prekonať chceli sneh a ľad, vyvŕtať dieru a zistiť, či na takom exotickom mieste náhodou nejestvuje život. A ak áno, chceli vedieť, ako bude vyzerať.
Predbežná analýza prvých vzoriek teraz ukázala, že narazili na čosi úplne neznáme. Mikróby, ktoré podľa prvého preskúmania DNA nemajú nikde inde známu obdobu.
Marťania zo Zeme
Fakty
Jazero Vostok
- Je najväčšie antarktické podľadovcové jazero.
- Nachádza sa v jej strednej časti, pod ruskou polárnou základňou Vostok.
- Leží pod takmer štvorkilometrovou vrstvou ľadu.
- Voda má teplotu mínus tri stupne, je tam vyšší tlak, preto nezamŕza.
„Ak by sa to našlo na Marse, nazývali by sme to Marťanmi,“ hovorí podľa RIA Novosti Sergej Bulat z petrohradského Jadrového fyzikálneho inštitútu. „Ale toto je DNA zo Zeme.“
Prvé výsledky podľa ruských vedcov hovoria, že baktérie z jazera majú iba 86percentnú zhodu DNA so známymi životnými formami.
V preklade z reči genetikov to znamená, že toto nemusí byť len úplne nový druh mikroorganizmov, ale v jazere možno jestvuje tajomný ekosystém obývajúci celú novú vetvu na strome života.
Biológovia však zdôrazňujú, že na takéto tvrdenia potrebujú ešte ďalšie, podstatne presnejšie testy. A tiež preskúmanie nových vzoriek z podľadovcového jazera, ktoré chcú odobrať počas novej expedície v máji.
Neznámy život
Odborníci predpokladajú, že záhadný antarktický život sa pod kilometre hrubou vrstvou snehu a ľadu izolovane vyvíjal takmer tridsať miliónov rokov.
Mikróby sa pravdepodobne živia chemickými látkami, ktoré sa do jazera dostávajú vďaka geologickým procesom a seizmickej aktivite. Tieto špekulácie však musí potvrdiť ďalší výskum.
„Ak sme vylúčili všetky možné druhy kontaminácie, tá DNA jednoducho nesúhlasila s ničím v celosvetovej databáze,“ dodal Bulat. „Ten život teraz voláme neznámy a nezaradený.“
