LONDÝN, BRATISLAVA. Spánok kratší ako šesť hodín môže mať aj vážnejšie dôsledky ako len celodenné zívanie či vyššiu spotrebu kávy.
Môže sa to prejaviť aj na zdravotnom stave. Naznačuje to štúdia britských vedcov zo Spánkového výskumného centra na univerzite Surrey, výsledky ktorej uverejnili v pondelok.
Necelých šesť hodín
- Ľudia spia v priemere 7 až 9 hodín denne.
- Koňom alebo žirafám stačí menej – tri až štyri hodiny.
- Mačky spia až polovicu dňa – 12 hodín.
- Istý druh netopierov v Severnej Amerike spí až 20 hodín.
Počas experimentu zistili, že dlhodobejší spánok kratší ako šesť hodín má vplyv na fungovanie vyše 700 z 1855 génov, ktoré ovplyvňujú naše telo.
Sú to gény, ktoré sa starajú o našu imunitu, metabolizmus, ale aj spánkové cykly či reakciu na stres.
Pokus bol vcelku jednoduchý. Spolu 26 zdravých dobrovoľníkov (14 mužov a 12 žien) vo veku 23 až 31 rokov sa podujalo týždeň spať tak, ako im to naordinujú vedci.
Prvá skupina spala v priemere 8,5 hodiny. Druhej dovolili len necelých šesť hodín. Následne dobrovoľníkom urobili RNA analýzy z ich krvi.
Tie odhalili, že v prípade kratšieho spánku, boli niektoré gény ľudí utlmené, iné boli aktívnejšie. Tieto zmeny génov podľa štúdie môžu mať z dlhodobého hľadiska nepriaznivé účinky na zdravie.
„Prekvapením pre nás bolo, že relatívne kratší spánok vedie k takýmto zmenám. Naznačuje to, že narušenie spánku spôsobí viac ako len, že ste unavení,“ povedal pre denník Guardian Derk-Jan Dijk, riaditeľ Spánkového výskumného strediska Surrey.
Počas experimentu spali dobrovoľníci šesť hodín týždeň v kuse. Podľa autorov je pravdepodobné, že ak to trvá dlhšie, dôsledky môžu byť väčšie.
„To, že dĺžka spánku môže mať negatívny vplyv na organizmus, nie je nič nové. Niektoré štúdie ukázali priame zdravotné dôsledky skráteného spánku,“ hovorí pre SME Juraj Piško z Centra pre poruchy spánku a bdenia na Univerzite Karlovej v Prahe.
„Táto štúdia však zdôraznila a spresnila aj prepojenie spánku a imunitného systému, čo sa dosť podceňuje,“ dodal.
Spia aj menej
Šesť hodín pritom spáva relatívne veľa ľudí. Podľa jedného prieskumu je to v Spojených štátoch 30 percent ľudí. Bolo medzi nimi aj veľa významných ľudí v dejinách, napríklad britský expremiér Winston Churchill či americký exprezident Bill Clinton.
Margaret Thatcherovej, Napoleonovi, Thomasovi Edisonovi, ale aj Madonne vraj stačili, či stačia štyri hodiny.
„Je to individuálne. Sú ľudia, ktorí môžu spať aj menej a pritom sú v telesnom aj duševnom poriadku,“ dodal Piško.
