MOUNTAIN VIEW, KALIFORNIA. Googleplex sa nachádza približne trištvrte hodiny jazdy zo San Francisca smerom na San Jose. Aspoň tak hovoria Google mapy.
Ranná a poobedná realita je výrazne odlišná, zmenená množstvom áut. Nepomáha im ani široká diaľnica, aj keď v niektorých častiach má až šesť pruhov. Slimačím tempom plynúcu zápchu kompenzuje aspoň pekný výhľad na záliv a lietadlá blížiace sa k medzinárodnému letisku.
Podobné zápchy sú tu na dennom poriadku, čo pre pracujúceho človeka znamená stratený čas. Google si to uvedomuje a svojim zamestnancom ponúka dopravu autobusom vybaveným bezdrôtovým prístupom na internet.
Pohodlné sedenie s miestom aj pre notebook – s tým našu roztrasenú hromadnú dopravu porovnávať nemôžeme.
Google komplex to sú moderné budovy, množstvo zelene a miesto na relax.
Príjemné prostredie
Po dvoch hodinách nakoniec odbáčame a odolávame tak zastaveniu v americkom fastfoode. O minútu nato už vchádzame do otvoreného komplexu Googlu.
Určite ho neprehliadnete, pozostáva z niekoľkých pekných budov, je tu príjemné prostredie plné zelene, všade množstvo stromov a pod jedným z nich dokonca kostra dinosaura s menom Stanley. Vchádzame do budovy číslo 43 a stretávame sa s dvojicou Slovákov – Igorom Minárom a Miškom Heveryom.
V jednej z desiatok samoobslužných kaviarničiek je príjemne, vedľa nás hrajú zamestnanci biliard a občerstvenie tu býva pre každého zadarmo. Problémom je skôr naraziť na nahnevaného alebo zamračeného človeka. Hevery však dodáva, že to bude aj krásnym počasím a dobrým vzduchom.
Pokojne to však môžeme nazvať vzorové prostredie: od Googlu sa totiž firemnej kultúre učí množstvo technologických spoločností. Minár napríklad spomína na spoluprácu s Twitterom.
Relaxovať sa dá na rôznych miestach.
Google nehryzie
Naša prvá otázka smeruje na výber zamestnancov. Narážame na staré legendy, ktoré na internete kolovali pred niekoľkými rokmi. Tie popisovali pohovory s uchádzačom o zamestnanie ako niekoľkomesačnú sériu množstva telefonátov a mailov, pričom dokonalé ovládnutie anglického jazyku bolo samozrejmosťou.
Podľa Minára je dôležité zaujať hneď na začiatku. Dobrý dojem v podobe zaujímavého životopisu vás dokáže odlíšiť od množstva ďalších uchádzačov, ktorých je obrovské množstvo.
Strohé vymenovanie znalostí nemusí stačiť, nakoľko životopis ako prvý prechádza sitom pri výbere nového zamestnanca. Tí najzaujímavejší následne absolvujú telefonický rozhovor, pri ktorom sa preverujú základné znalosti kandidáta.
Veľa pomôže aj referencia od zamestnanca Google. Takéto referencie sa dajú získať napríklad zviditeľnením open-source projektami, na ktorých pracujú aj zamestnanci Google. Minár spomína aj stáže, tento rok si napríklad zobral stážistu z Čiech, ktorý strávi zaujímavé leto v Kalifornii.
Posledným dôležitým krokom je návšteva centrály Google. Osobný pohovor prebieha s viacerými odborníkmi z danej oblasti, v ktorej bude vo firme pracovať.
Letenku a ubytovanie hradí uchádzačom Google, špičková znalosť anglického jazyka nie je podmienkou. Potrebné je vedieť sa dohovoriť a hlavne pochopiť, čo od vás zvyšní kolegovia potrebujú.
Nič neskrývajú
Tridsaťtisíc ľudí v jednej firme nemusí zákonite znamenať zložitú štruktúru či klasické obmedzenie komunikácie a prístupu k informáciám. Podľa Minára Google verí svojim ľuďom, a preto im nezväzuje ruky.
Zamestnanci majú prístup k informáciám o iných projektoch, programátori môžu nahliadnuť do akéhokoľvek kódu.
Už počas prvých dní v práci sa nový zamestnanec oboznámi s detailným fungovaním najdôležitejších služieb, datacentier či vyhľadávania. Od zamestnancov sa zároveň vyžaduje lojalita.
Firma pred zamestnancami nič neskrýva (okrem osobných údajov používateľov a zákazníkov), no prístup k informáciám monitoruje a ich prípadné zneužitie sa nevyhne postihu.
Pravidelných školení sa môže zúčastniť ktorýkoľvek zamestnanec, aj keď je daná téma mimo jeho pôsobenia vo firme. Problémom nie je ani účasť na projektoch mimo pôvodného zamerania.
Jedinou podmienkou je, aby táto výpomoc neovplyvnila hlavné pracovné výsledky. Google sa tým snaží využiť všetky znalosti svojich zamestnancov.
Celý komplex je obrovský, na presun medzi budovami sa používajú Google bicykle.
Ako vyzerá bežný deň?
Predstava osemhodinovej presne určenej pracovnej doby v prípade Googlu príliš nesedí. Pýtame sa teda, kedy sa začína ich pracovný deň. Tvrdia, že to je zlá otázka, keďže práca je ich koníčkom a nepoznajú niečo také, ako začiatok a koniec pracovnej doby. V preklade: pracujú nonstop.
Pracovný program je voľný. Evidencia dochádzky neexistuje, jediné čo sa nahlasuje, je dovolenka. Podľa Heveryho sú najdôležitejšie výsledky.
Ľudia sa tu neprijímajú na osemhodinovú prácu. Zneužívanie voľnosti sa však dá veľmi rýchlo zistiť a keďže do Google nie je ľahké dostať sa, málokto by chcel prísť o tak lukratívnu prácu.
V budove nie je problém zahrať si biliard, vymasírovať chrbát v kresle, či si zahrať na klavíri.
Oddychujú po svojom
Keď sme v budove prechádzali okolo zákutia s príjemnými sedačkami a hojdacou sieťou, človek si pripadal ako v oddychovom rezorte. Návštevník by tu síce čakal herne, menej však napríklad veľké práčovne určené aj pre zamestnancov.
Dá sa tu v prípade potreby prespať, sú tu lekári a veľké parkoviská, na ktorých si zamestnanci môžu zadarmo nabiť svoje elektromobily.
Celý kampus má približne 30 reštaurácií a vyše stovku malých kuchyniek rozmiestnených po jednotlivých budovách. Pre rýchly presun medzi budovami sa používajú bicykle, samozrejme vo farbách Google.
My však nasadáme do auta a s dostatočným predstihom odchádzam smer letisko. Cez obed sú cesty voľnejšie.
Máte elektromobil? Google vám ho zadarmo nabije.
Autor: Z Kalifornie od nášho redaktora Matúša Paculíka
