BRATISLAVA. Zrazu sa objaví tá anomália. Na nejakom mieste nášho vesmíru vznikne čosi, čo môžeme pre nedostatok lepších výrazov nazvať bublinou.
Táto trhlina, akýsi kvantový skok v časopriestore sa začne rýchlosťou svetla šíriť do všetkých strán. Ak by vôbec ešte žili ľudia, nič by si nevšimli. No zrazu by vesmír, tak ako ho dnes poznáme, skončil.
Budúcnosť podľa Higgsa
Fakty
Koniec kozmu
Z hmotnosti Higgsovho bozónu vedci vyrátali vlastnosti Higgsovho poľa a vákua.
Výpočty ukázali, že nie je stabilné, ale nachádza sa v akomsi medzistave.
Vesmír sa tak môže zmeniť.
O takejto budúcnosti teraz hovoria nové výpočty vedcov. A kľúčom k nej, katastrofe vzdialenej desiatky miliárd rokov, je svet taký malý, že ho bez ohromných strojov vôbec nezachytíme.
Stopy po možnej budúcnosti vesmíru totiž odhalil slávny Higgsov bozón.
Bola to najväčšia vedecká udalosť minulého roka. Po štyroch desaťročiach pátrania, postupného zužovania miesta, kde by sa mohol nachádzať, objavili fyzici pracujúci s Veľkým hadrónovým urýchľovačom časticu, ktorá môže byť tým hľadaným Higgsovým bozónom.
No posledný kúsok do skladačky štandardného modelu časticovej fyziky mal hmotnosť, ktorá umožnila špekulovať aj o novej fyzike.
Podľa fyzikov z amerického Fermilabu to však nebolo všetko. Ak známe vlastnosti Higgsovho bozónu zadali vedci do svojich vzorcov, výsledky ich zaskočili.
Ukázali, že vesmír vôbec nemusí byť takým stabilným miestom, ako sme si donedávna mysleli. Ak boli vstupné dáta správne, môže kozmos „preskočiť“ do stabilnejšieho stavu - to však bude pre budúcich ľudí, ale aj pre planéty, hviezdy či galaxie znamenať koniec.
Vákuum pohltí všetko
„Sú isté výpočty, ktoré môžete urobiť v štandardnom modeli, ak poznáte hmotnosť Higgsovho bozónu,“ vysvetlil BBC Joseph Lykken. Práve on počas výročného stretnutia Americkej asociácie pre rozvoj vedy predstavil hypotézu o konci nášho vesmíru.
„Ak použijete všetku tú fyziku, ktorú dnes poznáme, a urobíte tieto výpočty - no, je to zlá správa.“ V kozme by totiž mohla vzniknúť spočiatku malá kvantová bublina vákua v nižšom energetickom stave, než bude jej okolie. Preto sa začne šíriť rýchlosťou svetla až napokon pohltí všetko.
Dôvodom je, že náš vesmír zrejme nie je stabilný, ale je v akomsi prechodne metastabilnom období s vyššou energiou. A prírodné zákony hovoria, že sa pokúsi dostať do stavu s najnižšou možnou energiou.
„Bude to potom nový vesmír,“ myslí si podľa Discovery News americký teoretický fyzik. „Ale dúfam, že sa to nestane, bol by to totiž oveľa nudnejší vesmír.“
Vesmírne cykly?
Vedci priznávajú, že podobná hypotéza stojí na výpočtoch, ktoré sú extrémne citlivé na vstupné dáta. Ak by sa hmotnosti kľúčových častíc zmenili len o pár percent, celý systém by sa správal inak. Ak však majú pravdu, náš vesmír počnúc veľkým treskom je len jedným z opakujúcich sa cyklov.
„Ak to, čo vidíme, je vlastne cyklom, oveľa ľahšie by sa dalo vysvetliť množstvo vecí,“ dodáva pre BBC Lykken. „Ak by som mal staviť svoje peniaze, stavil by som na to, že myšlienka cyklov je správna.“
