Bola by to asi najväčšia reality šou, akú ľudstvo kedy zažilo. Už na prvý pohľad čudný odlišný jedinec, samotár vrhnutý do sveta, kde nie je nik rovnaký ako on. Veľká neznáma, ktorá sa naposledy na našej planéte potulovala niekedy pred tromi desiatkami tisícročí. Posledný, a zároveň znovu prvý jedinec svojho druhu. Náš pravdepodobný predchodca a určite príbuzný – neandertálec.
Práve o možnosti znovu vyklonovať hominidov, ktorí tisícročia žili vedľa našich priamych príbuzných, veľmi pravdepodobne sa s nimi krížili a potom záhadne niekedy pred tridsaťtisíc rokmi zmizli z povrchu našej planéty, špekuloval v rozhovore pre nemecký Der Spiegel harvardský genetik George Church.
Okamžite nasledovalo divoké bulvárne zveličovanie médií a hľadanie údajnej náhradnej matky, ale aj hysterické reakcie odporcov prípadného klonovania.
Dosť DNA
Genetika a génové inžinierstvo patria k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim vedeckým odvetviam. Kým ešte nedávno trvalo roky a milióny dolárov prečítanie ľudskej DNA, dnes to odborníci dokážu relatívne rýchlo a relatívne lacno.
Pri takomto pokroku potom nie je nemožná predstava, že minimálne technologicky budeme nielen schopní naklonovať živých ľudí – zvieratá totiž už bežne klonujeme dnes, vrátane dobytka – ale aj našich predkov, ktorí dávno vymreli. Ako boli napríklad neandertálci.
„Už sme dokázali získať dosť DNA z fosílií rôznych kostí,“ povedal Church pre nemecký týždenník. „Aby sme tak dokázali zrekonštruovať DNA ľudského druhu, ktorý vymrel.“
Americký genetik v skutočnosti zdôrazňoval, že dnešné či budúce techniky by v princípe umožnili z jednotlivých útržkov a známeho genómu dnešného človeka nanovo poskladať DNA, ktorú pravdepodobne v sebe niesli neandertálci.
Takýto zárodok by sa potom hypoteticky dal vložiť náhradnej matke, ktorá by, rovnako hypoteticky, raz mohla porodiť kópiu neandertálca.
„Klonujeme už rôzne druhy cicavcov. Takže je veľmi pravdepodobné, že by sme raz vedeli vyklonovať aj človeka. Otázkou je, prečo by sme to nemali robiť?“ pýta sa Church.
Teoretické výhody sú totiž aspoň na prvý pohľad na strane takéhoto experimentu: neandertálci mohli vďaka inej štruktúre mozgu myslieť odlišne ako dnešní ľudia, čo by mohlo prinášať originálne zistenia.
Rôznorodejšia genetická výbava by zase mohla viesť k lepšej obrane ľudstva pred prípadnými ochoreniami. A v každom prípade by takýto pokus priniesol nové vedomosti nielen o dávno vymretom druhu človeka, ale aj o nás samých.
Priveľa rizík
Odborníci však upozorňujú, že takéto jednoduché to v skutočnosti nie je. Nielenže by bolo extrémne komplikované vôbec dať dokopy DNA neandertálca tak, aby sa mohlo narodiť zdravé dieťa. No ani nie je vyriešená otázka, či takýto postup je vôbec eticky prijateľný.
To napokon zdôrazňuje aj vedec z Harvardovej lekárskej školy. A dodáva, že jeho slová médiá prakticky prekrútili.
„V skutočnosti je toto len malá súčasť rozsiahlej diskusie, ktorú dokážete viesť len knižne,“ hovorí pre magazín The Harvard Crimson Church. „Povedať, že niekto by mohol dať život neandertálcovi, je asi ako povedať, že pri americkom futbale dokáže rozohrávač prehodiť dvesto yardov - ale to v skutočnosti nikdy neurobí, pretože ihrisko je menšie.“
V roku 2009 sa vedci podobným spôsobom pokúsili vyklonovať španielskeho pyrenejského kozorožca Capra pyrenaica pyrenaica.
Po viacerých neúspešných pokusoch sa to napokon v roku 2009 podarilo, mláďa však prežilo len sedem minút - malo totiž silne poškodené pľúca. Kozorožec pritom vyhynul len deväť rokov predtým a medzi dneškom a neandertálcami sú tisícročia. Samotné klonovanie by zároveň nevyšlo na prvý pokus, čo by pri neandertálcoch vyvolávalo ťažké morálne dilemy.
„Technicky je uskutočniteľné dať dokopy fragmenty DNA,“ zdôrazňuje pre ABC News genetik Ron Crystal. „Ale poskladáme ich správne? Pritom vieme, že aj jedno písmeno na zlom mieste môže byť fatálne.“
Vedci preto zdôrazňujú, že pri takomto pokuse by bola vysoká šanca, že plod jednoducho zničíme. Prípadne dieťa zomrie krátko po narodení alebo sa narodí s vrodenými fyzickými defektmi.
Tiež vôbec netušíme, aká imunitná reakcia by v prípade neandertálcov nasledovala pri kontakte s naším prostredím a či by zvládali naše dnešné jedlo; netušíme, ako by prijímali súčasnú spoločnosť a prítomnosť človeka. A aké psychologické následky by zostali na jedincovi, ktorý by sa stal súčasťou takéhoto experimentu.
Stačí správne začať
Žijúci skutočný neandertálec však nie je nemožný. Obzvlášť ak sa spoločnosť dohodne, že je to eticky v poriadku.
„Genetické inžinierstvo dáva vedcom možnosť začať s nedotknutým genómom zvieraťa a zmeniť ho na genóm iného zvierať. Môžete začať so slonom a zmeniť ho na mamuta,“ uzatvára Church pre Discovery News. „Podobné to je aj s neandertálcami.“
