TIMBUKTU, BRATISLAVA. Nebol to práve veselý pohľad. Keď francúzske jednotky a malijskí vládni vojaci obsadili Timbuktu, zistili, že islamisti na úteku z mesta vypálili slávnu knižnicu. Tá archivovala státisíce vzácnych rukopisov a niektoré mali osemsto až tisíc rokov.
Pre Afričanov by to v skutočnosti mohla byť kultúrna katastrofa, pretože rukopisy boli dôkazom ich vlastnej histórie. Stáročia im kolonizujúce mocnosti tvrdili, že pred ich príchodom na kontinente nemali žiadne poriadne dejiny ani vzdelanie či písomné pamiatky.
No práve Timbuktu hovorilo niečo iné. Knižnica, ale aj svätyne a originálna hlinená architektúra púštneho mesta sa následne stali svetovým dedičstvom.
Islamisti však nezničili len knižnicu, ale aj niektoré vzácne hrobky. Ukazuje sa však, že niektoré rukopisy nájazd fanatikov prežili.
Veda aj účtovníctvo
- Väčšina spisov pochádza zo 14. až 16. storočia, najstarší bol z roku 1204,
- prevažne boli v arabčine, málo z nich v miestnych jazykoch bambara či tamashek,
- rukopisy neboli číslované, posledné slovo zo stránky sa vždy opakovalo na ďalšej.
Timbuktu založili Tuarégovia v piatom storočí a miesto sa stalo dôležitou zastávkou transsaharského obchodu. Bolo bohaté a žilo z peňazí karaván, ktoré obchodovali s otrokmi, so slonovinou, zlatom, soľou či dobytkom.
Najväčší rozkvet mesto zažilo v 15. a 16. storočí, keď malo okolo stotisíc obyvateľov. Vtedy tam fungovali tri univerzity, ale aj desiatky škôl Koránu. Zároveň tu pôsobili predchodcovia dnešných vedcov či islamské školy - madrasy.
Vďaka podpore vzdelanosti sa v Timbuktu zachovalo veľké množstvo vzácnych dokumentov – nielen účtovné knihy, ale aj protovedecké traktáty a spisy s výkladom islamského práva šaríja, ktoré si však v africkom ponímaní žilo svojím životom.
„Okrem toho, že dochádzalo k islamizácii miestneho obyvateľstva, dochádzalo aj k afrikanizácii islamu,“ vysvetľoval pre Českú televíziu afrikanista Jakub Kydlíček.
Počas kolonizácie Francúzskom ukrývali rukopisy v drevených kmeňoch a miestni ich zvyčajne zakopali za hradbami Timbuktu. Keď v roku 1960 Francúzi odišli, obyvatelia ich vybrali a uložili v šesťdesiatich až osemdesiatich súkromných knižniciach.
Vyhoreli budovy
Dodnes sa podarilo zdigitalizovať len časť spisov. Malijská vláda však v roku 2009 otvorila v Timbuktu nové výskumné centrum na Inštitúte Ahmeda Babu, kde rozpadajúce sa rukopisy reštaurovali a ukladali v modernej podobe.
Vďaka ustupujúcim islamistom však tieto budovy vyhoreli. Pre denník Guardian to potvrdil nielen starosta mesta, ale aj dlhoročný pracovník inštitútu Seydou Traoré. Ani jeden však nechcel špekulovať, či sa mohla nejaká časť zachrániť.
