SME

Desať najdôležitejších vedeckých udalostí v roku 2012

Vedci objavili Higgsov bozón aj urobili revolúciu v chápaní našej DNA. A šikovní slovenskí vedci publikovali v prestížnych zahraničných časopisoch. Aj taký bol vedecký rok 2012.

Objavom roka 2012 bol podľa nás Higgsov bozón.Objavom roka 2012 bol podľa nás Higgsov bozón. (Zdroj: CERN/CMS)
1.Objavili Higgsov bozón

Fyzici po nej pátrali viac ako štyri desaťročia. Tento rok objavili časticu, ktorá by konečne mohla byť slávnym Higgsovým bozónom.

Bola to jedna z najvášnivejších detektívok súčasnej vedy. Pátranie, ktoré začalo už niekedy v polovici šesťdesiatych rokov, keď sa vôbec po prvý raz objavili zmienky, že čosi takéto by mohlo jestvovať.

Záhadná častica, čo má byť stopou po istom poli a mechanizme, ktorému veci okolo nás vďačia za hmotnosť. Túto časticu, slávny Higgsov bozón tento rok konečne objavil veľký podzemný urýchľovač neďaleko Ženevy.

Posledný v skladačke

Ak by sme chceli zostať vedecky korektní, museli by sme hovoriť, že Veľký hadrónový urýchľovač, najväčší fyzikálny experiment v dejinách ľudstva v lete oznámil objav častice, ktorej vlastnosti súhlasia s tými, aké predpovedali pre Higgsovu časticu.

V skutočnosti však môžeme pokojne povedať, že po desaťročiach pátrania a približovania sa, vylaďovania prístrojov a stavaní ešte väčší a výkonnejších, ho vedci konečne majú. Posledný stavebný kameň z najrozšírenejšieho, štandardného modelu, ktorý dobre, aj keď nie dostatočne vysvetľuje vesmír okolo nás.

Higgsov bozón, ktorého existenciu vôbec po prvý raz pred desaťročiami zmienil britský fyzik Peter Higgs, je čudný obyvateľ časticového zverinca. Ani naše najšikovnejšie prístroje ho nedokážu zachytiť priamo a sledujú len rozpady, pri ktorých mohol vzniknúť.

Takýchto rozpadov potrebujú vedci obrovské množstvo, rovnako ako dostatočne výkonné prístroje – 27 kilometrový urýchľovač pritom bežal len na polovicu svojho plánovaného výkonu. Práve tieto zariadenia im však umožňujú nahliadnuť do mikrokozmu tak čudného, že sú v ňom veci zároveň časticami aj vlnami.

„Neveril som, že sa toho ešte dožijem,” hovoril v júli počas tlačovej konferencie dojatý Peter Higgs. „Ja ďakujem vám.”

Nová fyzika

Objav bozónu aj s jeho hmotnosťou dobre sedí do štandardného modelu časticovej fyziky. Jeho problémom je, že nevie vysvetliť niektoré fenomény – v skutočnosti veľkú väčšinu kozmu okolo nás.

Higgsova častica s hmotnosťou okolo 125 až 126 GeV však zároveň otvárala dvere teoretickým konceptom, ktoré by vesmír dokázali vysvetľovať lepšie. Ďalšie tohtoročné výsledky však napríklad v prípade supersymetrie ukázali, že Higgs je zatiaľ presne taký (v skutočnosti sa pri rozpadoch na iné častice rozpadá tak), ako ho predpovedá štandardný model. A to by nebola úplne dobrá správa.

„Takéto objavy sa udejú len raz za desiatky rokov," zdôrazňoval krátko po oznámení objavu novej častice Branislav Sitár, slovenský viceprezident európskeho CERN-u.

V skutočnosti by však objav Higgsovho bozónu mohol byť len prvým krokom k ešte vzrušujúcejšej fyzike.

2.Na Merkúre je voda

Bola to desaťročia stará hypotéza. Zvláštne bledé miesta v oblasti pólov by teoreticky mohli ukrývať ľad. A to dokonca aj na planéte, ktorá je najbližšie k Slnku a kde teplota dosahuje aj štyristo stupňov Celzia.

Vesmírna sonda Messenger teraz z obežnej dráhy planéty potvrdila, že na Merkúre, v tienistých kráteroch s mínusovými teplotami je nielen ľad. V niektorých prípadoch ho dokonca môže pokrývať niekoľkocentimetrová tmavšia vrstva látok, pravdepodobne jednoduchých organických zlúčenín.

Tie sa na planétu mohli dostať podobne ako na Zem vďaka asteroidom a kométam. To by však zároveň mohlo znamenať, že ani na takto naoko nehostinnom mieste pre život nemôžeme existenciu primitívnych mikróbov vylúčiť. Aj keby sa ukrývali niekde hlboko pod povrchom planéty.

3.Odpad v DNA nie je odpad

Mysleli sme si, že ľudský genóm je plný nezmyselného odpadu. Genetici už dávnejšie zistili, že v bunkách máme až miliardy dusíkatých báz, no samotné proteíny v skutočnosti kóduje iba zhruba 21-tisíc génov. Zvyšok akoby nemal rozumnú funkciu.

Takmer desaťročný obrovský medzinárodný projekt ENCODE však ukázal, že sme sa mýlili. Zvyšok DNA ani náhodou nie je odpadom. Stovky vedcov v desiatkach štúdií publikovaných naraz tak radikálne zmenili predstavu o tom, ako funguje život na tej najzákladnejšej úrovní.

V DNA máme totiž množstvo akýchsi prepínačov, ktoré riadia samotné gény, čím v konečnom dôsledku určujú identitu buniek. Vedci si teraz myslia, že v DNA „aktívne pracuje“ jej výrazná väčšina.

Toto revolučné zistenie by pritom mohlo viesť k novej generácii liekov aj na choroby, ktorých fungovanie sme dosiaľ nedokázali pochopiť.

4.Curiosity na Marse

Prežilo let, divoký pristávací manéver so spúšťaním a raketovým brzdením, v poriadku dosadlo, nasnímalo svoje okolie a začalo robiť vedu. Americké vesmírne vozidlo Curiosity ešte len odštartovalo vedeckú časť svojej misie na Marse a už môžeme hovoriť o jednej z najúspešnejších misií v histórii skúmania kozmu. A nielen pre obrovský záujem verejnosti.

Robotický rover už potvrdil, že v mieste jeho pristátia kedysi tiekla voda. Dokázal priniesť aj úchvatné zábery zo svojho okolia. No začal predovšetkým analyzovať vzorky pôdy.

Možno dokonca narazil na organické molekuly, aj keď vedci si neboli pri prvých výsledkoch istí, či uhlík nedopatrením nezavliekli na červenú planétu zo Zeme.

Samotná misia pritom nedokáže na Marse objaviť prípadný život. Má „iba“ zistiť, či na planéte sú, alebo v minulosti aspoň niekedy boli podmienky vhodné na život.

5.Slováci v Science

Nie je úplne bežné, aby slovenskí vedci publikovali štúdiu v jednom z dvoch najprestížnejších vedeckých magazínov sveta. Ešte menej často sa stáva, aby boli prvými autormi takýchto odborných článkov.

Elektrotechnici zo Slovenskej akadémie vied pod vedením Fedora Gömöryho v spolupráci so svojimi španielskymi kolegami však vytvorili magnetický plášť neviditeľnosti.

V Nature, Scientific American či svetových agentúrach ste sa tak následne mohli dočítať o výskume, pri ktorom šikovná kombinácia dvojice materiálov – supravodiča a feromagnetickej vrstvy - dokáže pred magnetickým poľom ukryť čokoľvek vo svojom vnútri.

Myšlienka prišla zo Španielska, slovenský tím vytvoril experiment a ukázal, že sa to dá. V skutočnosti však ukázal aj to, že absolútne špičková svetová veda sa dá robiť aj u nás.

6.Súkromníci zásobujú ISS

Na prvý pohľad to vyzerá ako nudná zásobovacia rutina, keď akási nákladná kozmická loď priváža na obežnú dráhu zásoby a náhradné diely. V skutočnosti to však mohol byť prvý zásadný krok k novej budúcnosti fungovania ľudstva v kozme.

Súkromná spoločnosť SpaceX totiž ukázala, že dokáže vyniesť zásoby na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, a zároveň odpadky či výsledky vedeckých experimentov dopraviť bezpečne späť na zem.

Let jej nákladnej lode Dragon demonštroval, že aj komerčná firma dokáže urobiť to, čo dosiaľ vykonávali iba veľké štátne kozmické agentúry.

Samotná misia možno nepriniesla technologický pokrok, jej význam je však v zmene myslenia a politiky nielen v NASA. A ukazuje, že keď jestvuje dostatočne silná motivácia, súkromný sektor to nielenže dokáže, ale dokáže veci robiť aj rádovo lacnejšie ako štátne agentúry.

7.Zomrel Neil Armstrong

Bola to jedna z najvýznamnejších udalostí v celých dejinách ľudstva. Na drobných schodoch, v bielom ochrannom skafandri balansoval 20. júla v roku 1969 človek, ktorý sa mal čochvíľa stať prvou ľudskou bytosťou kráčajúcou po inom vesmírnom telese.

Neil Armstrong, bývalý americký bojový stíhač a testovací pilot urobil svoj malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo. Tento rok zomrel, vo veku 82 rokov podľahol komplikáciám po operácii srdca.

Armstrong nemal príliš rád publicitu, ktorú mu jeho mesačná misia Apolla 11 priniesla. Až do konca života sa jej snažil vyhýbať, neposkytoval veľa rozhovorov. Vždy sa považoval za obyčajného pilota, ktorý mal možnosť letieť na nezvyčajné miesto. Dodnes ľudia na nezvyčajnejšie miesto neleteli.

8.Rakovina má kmeňové bunky

Niekedy to už vyzerá, že rakovina, jedno z najzákernejších ochorení súčasnosti ustúpila a pacient vyhral. Lenže ona sa zrazu náhle vráti a znovu zaútočí. Vedci už nejaký čas špekulovali, že príčinou by mohli byť bunky podobné kmeňovým, ktoré sú zodpovedné za vznik nádoru, zároveň však na ne nefunguje chemoterapia.

Tento rok trojica štúdií v odborných magazínoch vôbec po prvý raz ukázala takéto rakovinové bunky u živých cicavcov. A tiež ukázala, že aj keď liečba zabije všetky rýchlo sa deliace bunky, takéto kmeňové rakovinové bunky môžu spôsobiť opätovný rast tumoru.

Vedci si teraz myslia, že práve cielený útok na kmeňové bunky by mohol byť účinným spôsobom boja proti rakovine. Aj keď zabitie rakovinových kmeňových buniek ešte automaticky nevylieči rakovinu.

9.Neutrína nepredbehli svetlo

Ak by to bola pravda, bol by to fyzikálny objav storočia. Relatívne rýchlo sa však ukázalo, že to pravda nie je a drobné neutrína sa aspoň zatiaľ naozaj nedokážu pohybovať rýchlejšie ako svetlo.

Najskôr sa začali šíriť správy, že problémom mohol byť zle zapojený kábel v talianskom detektore OPERA či chybné prideľovanie časových značiek. Neskôr výsledky iných detektorov žiadnu podobnú anomáliu nezaznamenali. A napokon ani nové zväzky neutrín z urýchľovača vysielane do štvorice detektorov vrátane OPER-y nič podobné nepotvrdili.

Vedci napokon ukázali, že einsteinovská fyzika stále platí. Ale tiež demonštrovali, že overovanie výsledkov je základom vedeckého procesu – aj keď výsledky sú menej vzrušujúce, než prvotné náznaky.

10.Scenzurovanie superchrípky

Vystrašená široká verejnosť hovorila o nezodpovednom výskume, ktorý chce stvoriť ultimátneho zabijaka. Vedci zase o nutnosti pochopiť mechanizmus ešte predtým, ako sa čosi podobné objaví vo voľnej prírode.

Zúrivá debata prebiehala okolo údajného stvorenia chrípky, ktorá by bola smrteľná rovnako ako vtáčia, no šírila sa rovnako ľahko ako bežná sezónna viróza. Americké úrady preto dokonca neodporučili publikovať štúdie, ktoré by popisovali tento výskum.

Napokon ich však magazíny Nature a Science v upravenej podobe zverejnili a ukázalo sa, že tá superchrípka až takým radikálnym rizikom nie je. A nie je ani tak extrémne smrteľná, ako sa pôvodne predpokladalo.

Výskum však zároveň ukázal, ako verejnosť reaguje na a hrozby problémy, ktorým nie príliš rozumie. A že takýto výskum je pre budúcnosť naozaj nevyhnutný.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu