BRATISLAVA. Na prvý pohľad by v prírode nič také nemalo jestvovať. Ak sa na to pozriete z prísne evolučného hľadiska, naoko to vyzerá ako záhada.
Príťažlivosť k rovnakému pohlaviu predsa nevedie k udržaniu ani rozšíreniu druhu, nedáva nádej na potomstvo a až na niektoré výnimky neposkytuje ani extra výhodnejšiu stratégiu na prežitie. Lenže napriek tomuto všetkému je homosexualita v prírode úplne bežná a okrem ľudí sme ju pozorovali už pri stovkách druhov zvierat.
Biológovia si už dávnejšie všimli, že homosexualita sa akoby častejšie vyskytuje v istých príbuzenských kruhoch. To mohlo znamenať, že za takéto správanie môžu gény – aj keď sme dodnes žiadny jednoznačný „homosexuálny gén“ neobjavili.
Nový výskum tento predsudok spochybňuje. Medzinárodný tím vedcov ukázal, že aj keď je homosexualita vrodená, nemôžu za ňu priamo gény. Príčinou sú prostredie v maternici a drobné ochranné prepínače, ktoré riadia fungovanie samotných génov.
Ochranný mechanizmus
Fakty
Ako to funguje?
- Pri vývoji chránia plod pred výkyvmi hormónov takzvané epi-značky.
- Tie riadia fungovanie samotných génov a zvyčajne sa neprenášajú na potomstvo.
- Ak sa tak však niekedy stane, tento mechanizmus získaný v prípade dievčaťa od otca a v prípade chlapca od matky môže inak riadiť gény. Výsledkom tak môže byť homosexualita.
Ešte vlani si odborníci mysleli, že väčšinu z našej DNA tvorí odpad. Nové výskumy však ukázali, že ten údajný odpad je plný malých prepínačov, ktoré majú vplyv na fungovanie génov.
Podobný princíp funguje aj pri takzvaných epi-značkách, ktoré slúžia na ochranu plodu počas jeho vývoja v maternici. A práve tie zrejme môžu za homosexualitu.
Bežne rozšírená teória podľa magazínu Science tvrdí, že z plodu sa stane chlapec vtedy, ak gén na chromozóme Y spustí vývoj semenníkov. Tie produkujú testosterón, bez ktorého by sa narodilo dievča.
V skutočnosti je však celý proces v maternici zložitejší. Môže sa dokonca stať, že v okolí plodu sa v istom okamihu ocitne aj viac mužského hormónu, ako by bolo bežné. No aj v takomto prípade sa môže narodiť dievča, ktoré nebude vykazovať žiadne zmeny v štruktúre mozgu či v stavbe tela.
Dôvodom je podľa vedcov zo Spojených štátov a Švédska ochranný mechanizmus, ktorý biológovia pozorovali aj pri pokusoch s bunkami. Tento systém z epi-značiek reguluje, kedy sa gény majú vypnúť a zapnúť, čo v skutočnosti chráni vývoj plodu.
„Tieto epigenetické zmeny chránia matku a otca počas ich vlastného raného vývoja,“ hovorí podľa Science William Rice, prvý autor štúdie v odbornom magazíne The Quarterly Review of Biology. Práve tam vedci navrhli vysvetlenie, ako vlastne homosexualita vzniká.
„A urobili pritom ohromný kus práce,“ dodáva evolučná biologička Marlene Zuková z Minnesotskej univerzity.
Krížový prenos
Samotné epi-značky sa zvyčajne neprenášajú na potomstvo. Niekedy sa ich však nepodarí „vymazať“ a dokážu sa preniesť na potomstvo.
Štruktúry, ktoré zvyčajne chránia plod dievčaťa pred tým, aby príliš zmužnel a majú vplyv aj na vývoj genitálií, sexuálnej identity či partnerskej preferencie, potom môžu spôsobiť homosexualitu. Ak prenos nastane medzi otcom a dcérou či matkou a synom.
„Prenos sexuálne opačne pôsobiacich epi-značiek medzi generáciami je dosiaľ najhodnovernejším evolučným mechanizmom na vysvetlenie fenoménu ľudskej homosexuality,“ zdôrazňuje pre Medical Xpress aj spoluator štúdie Sergey Gavrilets.
Ak má nový výskum pravdu, genetici možno nikdy nenájdu gén, ktorý spôsobuje homosexualitu - pretože nemusí existovať. Za vznikom takéhoto správania a preferencií by bol o čosi zložitejší mechanizmus, ktorý v skutočnosti zahŕňa až tri generácie.
Aj tento mechanizmus je však biologický a keďže funguje v maternici, zrejme je aj nezávislý od spoločenských faktorov.
