BRATISLAVA. Veselé Vianoce. Takýto text si prečítal na displeji svojho dvojkilového „mobilu“ Richard Jarvis, ktorý pred dvadsiatimi rokmi pracoval pre britského operátora Vodafone.
Z anglického mestečka Newbury mu ju poslal 22-ročný programátor Neil Papworth.
„Vtedy som bol v jednom z vysielačov Vodafonu. Bol tam aj kolega, ktorý komunikoval s niekým na ich vianočnom večierku. Keď nastal čas, povedal mi: „Teraz!“ a správu som napísal a poslal. Vzápätí sme dostali potvrdenie, že to funguje,“ opisuje po dvoch dekádach Papworth pre firmu ClickSumo.
Ľudia ich nechceli
Pred dvadsiatimi rokmi nemali esemesky vysoké ciele, zamestnancom Vodafonu mali uľahčiť komunikáciu so šéfmi. Ani po ôsmich rokoch sa pre ne zákazníci netrhali, pripomína švédsky server IDG.
Rozmach esemesiek podporil až možnosť posielať ich aj do konkurenčných sietí a predaj dobíjacích kariet.
Telefón, ktorý Jarvisovi zobrazil vianočné priania, stál v roku 1993 asi 1100 eur. Orbitel 901 mal aj s batériou vyše dvoch kíl a v pohotovostnom režime vydržal len dvanásť hodín.
Náklady na zavedenie testových správ neboli vysoké, využívali totiž nevyužité možnosti zabehnutých GSM sietí.
Zisky boli naproti tomu obrovské. Predvlani sa podľa údajov fínskej Nokie poslalo 6,1 bilióna esemesiek, teda 192-tisíc každú sekundu. Operátori každoročne inkasujú za správy asi 115 miliárd dolárov.
Esemesky ostávajú aj po dvoch dekádach od odoslania prvej správy najdrahšou dátovou službou. Jedna 160-znaková esemeska totiž predstavuje 0,16 kilobajtu, čo by pri eure za megabajt znamenalo cenu 0,016 centa za esemesku.
U nás si však operátori pýtajú za samotnú esemesku najviac desať centov.
U nás už pätnásty rok
Na Slovensku začínal s esemeskami EuroTel v roku 1997, dnes zákazníci Telekomu pošlú ročne asi pol miliardy textových správ.
„Cena sa dlho držala na úrovni troch korún, v rámci novších programov sa znížila na šesť centov,“ vraví hovorca operátora Martin Vidan.
Keď sa spätne pozrieme na cenník operátorov, ich ponuku by dnes prijal málokto. EuroTel v roku 2003 ponúkal esemeskový paušál za necelých tisíc korún, jedna textová správa vychádzala po prepočte na 96 halierov.
Momentálne za podobnú cenu ponúka Telekom neobmedzené esemesky aj multimediálne správy do všetkých sietí a 250 voľných minút na čísla konkurencie.
Služba, ktorú ma každý
Aby sme zmestili do jednej správy najviac 160 znakov, nechceli operátori vždy. Najprv bol limit 128 znakov, neskôr sa zvýšil na 140 až nakoniec ustálil na 160 znakoch. Aj to bez diakritiky.
Keď píšete s mäkčeňmi či dĺžňami, do správy vojdete najviac 70 znakov.
Tieto limity súvisia s možnosťami mobilných sietí, textové správy totiž využívajú ich málo využívanú časť.
S textovými správami preto prišiel na svet aj nový žargón. Limity prinútili ľudí vymyslieť skratky ako LOL (veľa smiechu) či BRB (budem späť), pripomína na svojom blogu Nokia.
I keď dnes vytláča textové správy rýchle posielanie správ cez web či Facebook, podľa analytickej spoločnosti Informa budú esemesky dominovať trhu ešte aspoň štyri roky. V tom roku by sme mali podľa odhadov poslať 9,4 bilióna krátkych správ.
A prečo textové správy prežijú? „Možno preto, že niekto stále nemá dátový paušál či smartfón. Čo má v telefóne každý? SMS tu vidím ešte na veľmi dlhý čas,“ hovorí autor prvej textovej správy.
