HOUSTON, BRATISLAVA. Vozidlo veľké ako bežné rodinné auto sa pomaly sunie suchým studeným povrchom. V prachu krátera Gale zanecháva jeho šesť kolies výrazné stopy.
Vozidlo Curiosity napreduje Marsom, občas narazí na zaujímavé miesto. Vtedy mu vedci zo Zeme pošlú príkaz, aby zastavilo a preskúmalo svoje okolie. Jednou z metód je aj analýza vzoriek pôdy.
Robotické rameno naberie tenkú vrstvu z povrchu, vloží ju do malého, no o to šikovnejšieho laboratória. Určí zloženie, dokáže vystopovať jednotlivé chemické látky. A vie povedať, na čo vozidlo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) narazilo.
Práve dáta z takéhoto laboratória SAM (Sample analysis at Mars) vyvolali medzi vedcami z NASA nadšenie. Čo naozaj objavili, však nechcú zatiaľ prezradiť. No šéfvýskumník misie John Grotzinger už povedal, že ten objav sa raz zapíše do dejín.
Organické molekuly?
Curiosity je najdokonalejšie pojazdné zariadenie, aké sme dosiaľ na Mars vyslali. Cieľom jeho misie je preskúmať, či na červenej planéte sú, alebo aspoň niekedy boli podmienky vhodné pre život.
Jeho prístroje však nie sú schopné život, presnejšie prípadné mikróby priamo nájsť, môžu len hovoriť o organických molekulách. Tie síce môžu vzniknúť prirodzenými procesmi aj bez prítomnosti života, no ten, ako ho dnes poznáme, nemôže bez týchto zlúčenín fungovať.
Ak by ich americký rover naozaj našiel, bol by to ďalší veľký krok k prípadnému objavu života na inej planéte.
„Nedávno sme vložili do SAM vzorku pôdy a analýza ukázala čosi, čo môže otriasť zemou,“ povedal pre NPR Grotzinger. „Tieto dáta raz budú v historických knižkách. A vyzerá to dobre.“
Špekuluje sa totiž, že NASA mohla naraziť práve na zložitejšie organické molekuly.
Znovu a znovu preveriť
Vedci zatiaľ nechcú prezradiť viac. Tlačovú konferenciu však chystajú na začiatok decembra a medzičasom plánujú znova a znova overovať svoje výsledky. Chcú sa vyhnúť prípadným chybám.
Len nedávno totiž prvé údaje z Curiosity naznačovali, že vo vzduchu okolo vozidla sa nachádza metán. Dôkladnejšia kontrola však ukázala, že malé množstvo tejto látky zostalo v prístrojoch ešte zo Zeme.
Niektorí vedci tiež boli v tíme, čo napokon zažil blamáž v roku 1996. Vtedy astrobiológovia tvrdili, že v istom meteorite z Marsu objavili možné stopy po živote. Neskôr musela NASA - a možno predčasne - toto tvrdenie stiahnuť.
„Vzhľadom na to, čo všetko o Marse už vieme, si myslím, že boli nájdené indikácie procesov, ktoré umožňujú robiť závery o prítomnosti života na Marse,“ hovorí pre SME fyzik Jozef Masarik z Univerzity Komenského. Sám sa podieľal na niekoľkým misiách NASA.
„Tieto výsledky však treba podrobne analyzovať a prípadne analýzy aj zopakovať. Treba jasne rozlíšiť, či to, čo merajú, má pôvod na Marse a či sa to tam nedostalo iným spôsobom. Napríklad že to tam prinieslo samotné Curiosity.“
Planéta sa chráni
Ďalšie dve nové správy však podporujú hypotézu o možnom živote na Marse.
Dáta z Curiosity ukazujú, že na Marse nie je príliš veľká radiácia. Je dokonca na takej úrovni, že by v nej pokojne mohli fungovať astronauti. Môže za to tenká atmosféra planéty, ktorá tak chráni aj prípadné mikroorganizmy.
Druhým aktuálnym zistením je, že voda na Marse, po ktorej tokoch sme objavili už veľké množstvo stôp, zrejme pochádza z toho istého zdroja ako voda na našej vlastnej planéte.
Fyzik: Treba to podrobne preveriť
Zrejme objavili chemické zlúčeniny, ktoré by sú vlastné aj živým organizmom, hovorí fyzik Jozef Masarik. Sám s NASA spolupracoval na viacerých misiách.
Čo si myslíte, že Curiosity objavilo na Marse?
„Vzhľadom na to, čo všetko o Marse už vieme, si myslím, že boli nájdené nejaké indikácie procesov, ktoré umožňujú robiť závery o prítomnosti života na Marse. Prístroj, ktorý naznačuje nové výsledky, je vlastne chemické laboratórium. Tak zrejme ide o nejaké chemické zlúčeniny, ktoré sú vlastne živým organizmom alebo produkty ich metabolizmu - ako je metán.“
Napríklad? Môžu to byť organické molekuly?
„To závisí od toho aké sú komplikované a aké sú mechanizmy vzniku týchto molekúl. Vedúci výskumného tímu zariadenia SAM, John Grotzinger bol aj členom tímu, ktorý skúmal meteorit Allan Hills 84001, v ktorom podľa článku publikovaného v magazíne Science boli nájdené štruktúry pripomínajúce skameneliny mikroorganizmov a polycyklické aromatické hydrokarbonáty (PAH).“
To je čo?
„Takéto zlúčeniny sa nachádzajú aj na zrnách kozmického prachu a meteoritoch a vznikajú rôznymi neorganickými procesmi. No po odumretí živých organizmov počas ich rozkladu vznikajú PAH taktiež.“
Vieme to rozlíšiť?
„Pomerné zastúpenie rôznych PAH pochádzajúcich z organických a neorganických procesov je rôzne, a teda ide rozlíšiť aký je ich pôvod. Výsledky získané zo spomínaného meteoritu neskôr boli interpretované ako neorganického pôvodu. Niečo podobné však môže byť v hre aj teraz.“
Dá sa s tým niečo urobiť?
„Treba tieto výsledky podrobne rozanalyzovať a poprípade analýzy aj opakovať, lebo treba jasne rozlíšiť, či to, čo merajú, má pôvod v Marse, alebo či sa to tam nedostalo iným spôsobom. Napríklad či to tam neprinieslo samotné vozidlo Curiosity.“
Tomáš Prokopčák
