PRAHA, BRATISLAVA. Českým egyptológom sa podaril unikátny objav. Preskúmali dosiaľ nepreskúmanú časť pohrebiska staroegyptskej elity z obdobia Starej ríše a zrejme tam našli hrobku dosiaľ neznámej princeznej z 5. dynastie.
Lokalita leží juhozápadne od Káhiry, medzi Sakkárou a Gízou. V Abúsíre pracujú českí egyptológovia už viac ako štyridsať rokov.
Kráľom milovaná
Výskum prebieha v takzvanom Južnom Abúsíre, bezprostredne susediacom so Sakkárou. Od roku 1991 tu objavili viacero hrobiek významných osobností zo Starej ríše, vrátane hrobiek rodiny vezíra Kara Staršieho zo 6. dynastie a hrobky kňaza Neferinpua z 5. dynastie. Tá mala dokonca neporušenú pohrebnú komoru.
Tohtoročný výskum priniesol ďalšie prekvapenia. Vedci z Českého egyptologického ústavu FF UK sa pozreli na časť pohrebiska z rokov 2543 až 2120 pred našim letopočtom. Počas jarnej časti tohtoročnej sezóny odkryli dvor so štyrmi piliermi s menom a titulmi princeznej Šeretnebtej.
Tieto piliere hovorili o „vlastnej kráľovej dcére, ním milovanej, ctenej pred Veľkým bohom“.
Do dvora vedú zo severu vápencové schody. Podlaha obsahuje viacero hlbokých šácht s pohrebnými komorami, ktoré vedci postupne skúmajú.
V južnej stene dvora, pokračujúceho ďalej na východ úzkou chodbou, boli vytesané štyri skalné hrobky. Tri hrobky už majú známych majiteľov: boli nimi vysokopostavení hodnostári z druhej polovice 5. dynastie Duaptah, Šepespuptah a Nefer. Výskum štvrtej hrobky stále pokračuje.
Viaceré indície pritom umožňujú datovať celý komplex hrobiek do druhej polovice 5. dynastie, čo je 24. storočie pred našim letopočtom.
Neporušené nepravé dvere
V priečelí skalných hrobiek sa nachádzali štyri skupiny viazaných sôch vo svätyniach nazývaných v egyptskej archeológii naos.
Svätyne obsahovali sochu neznámeho muža v životnej veľkosti, dvojsochu muža so svojím synom a dve triády, ženu s dvomi mužmi, po oboch stranách vchodu do Neferovej, najvýchodnejšej skalnej hrobky.
Neferova hrobka ukrývala neporušené nepravé dvere, vápencovú stélu, ktorá slúžila v Neferovom zádušnom kulte ako komunikačný prechod medzi zásvetím a týmto svetom.
Dvere si dokonca zachovali svoje pôvodné farby, obsahujú aj mená a tituly Nefera, „predstaveného pisárov pracovných skupín“ a jeho manželky Hathornefret.
Takzvaný serdab, sklad hrobky, sa našiel nedotknutý a obsahoval štyri maľované vápencové sochy - tri zobrazujú samotného Nefera a jedna socha manželský pár. Objavené sochy sa vyrovnajú najlepším známym dielam nekráľovskej skulptúry z obdobia Starej ríše.
Nepravé dvere Nefera. Oddeľovali svet živých od sveta mŕtvych.
Medzinárodný tím
Princezná Šeretnebtej je prvým členom kráľovskej rodiny, ktorého hrobka sa našla v Južnom Abúsíre.
Dosiaľ všetky hrobky kráľovskej rodiny objavili v takzvanom centrálnom, kráľovskom Abúsíre s pyramídami kráľov 5. dynastie Sahurea, Neferirkarea, Raneferefa a Niuserrea. Podobne bohaté súbory sôch sú známe skôr z pohrebísk pri Sakkáre a pri Gíze.
Členmi tímu sú okrem českých bádateľov aj vedci ďalších národností. Sú medzi nimi aj dvaja Slováci - vrátane autora tohto článku.
Jesenná časť sezóny bude pokračovať až do konca novembra, výskum komplexu hrobiek pravdepodobne i ďalšiu sezónu.
Autor je egyptológ, Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej
Správa o jarnej časti sezóny 2012 v týchto dňoch vychádza v novom čísle ročenky Pražské egyptologické studie IX/2012.
Autor: Martin Odler
