HOUSTON, BRATISLAVA. Bol to vôbec prvý vedecký cieľ vozidla amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Rover Curiosity sa priblížil ku skale prezývanej Jake Matijevic, ktorá nesie meno po jednom z inžinierov aktuálnej misie. Pred časom zomrel.
Curiosity následne namierila na kameň svoje prístroje a preskúmala jeho chemické zloženie. To vedcov prekvapilo.
Podobné aj na Zemi
Odborníci si mysleli, že skala nebude príliš zaujímavá. Skutočnou úlohou prieskumu tak malo byť skôr otestovanie prístrojov a vyskúšanie, či všetko funguje správne. Výsledky však ukázali, že Matijevic až taký nudný nebude.
„Tento kameň sa svojim chemickým zložením veľmi podobá na nezvyčajné, no dobre známe vyvreté skaly nachádzajúce sa na vulkanických náleziskách na Zemi," hovorí vo vyhlásení NASA jeden z výskumníkov misie Edward Stopler z Caltechu.
„No len s jedinou takouto marsovskou skalou je veľmi ťažké povedať, či za to môže rovnaký proces. No je rozumné začať premýšľať nad jej pôvodom."
Na Zemi podobné skaly vznikajú v zemskom plášti, keď magma bohatá na vodné molekuly čelí zvýšenému tlaku svojho okolia. Vedci zatiaľ netušia, či to takto fungovalo aj na Marse.
Súčasné okolie vozidla Curiosity. Po kliknutí na obrázok zväčšíte.
Kontaminovaný vrták
Prieskum zvláštnej skaly na Marse vykonali dva z mnohých prístrojov na vozidle Curiosity.
Jedným bol röntgenový spektrometer APXS umiestnený na ramene roveru. Druhým ChemCam, špeciálny nástroj na analýzu chemického zloženia. Funguje vďaka krátkym laserovým pulzom, ktoré mieria na objekty v okolí Curiosity.
„Jake je čudná marsovská skala," dodáva šéf prístroja APXS Ralf Gellert.
Ďalším cieľom misie bude vykonať prvý vrt a odobrať vzorky z väčšej hĺbky. Práve vrták Curiosity vyvolal nedávno veľký škandál. Ukázalo sa, že po poslednom zásahu inžinierov ho už nesterilizovali.
Teoreticky by tak Curiosity mohlo na Mars priviesť mikroorganizmy zo Zeme. V NASA tak pre túto misiu prijali pravidlo, že ak by Curiosity narazil na ľad či vodu, vŕtať nesmie.
