MOSKVA, PRAHA. Mamut smrdel. Cítil ho jedenásťročný kočovník Žeňa a jeho psy, s ktorými sa vydal na prechádzku.
Lenže to bol veľmi čudný zápach. Žiadna ryba vyvrhnutá na breh mora takto nepáchne.
Žeňa bežal po myse Sopočnaja Karga na polostrove Tajmír, najsevernejšej suchej časti ázijského kontinentu. Psy štekali, akoby cítili korisť.
A odrazu to chlapec zbadal – polorozložené telo neznámeho zvieraťa.
Zachovaný mamut
Psy sa chceli do mŕtvoly pustiť. To ony prvé pochopili, že ide o celkom výnimočný nález – mamut sa zachoval aj so zvyškami mäsa.
Žeňa bežal k svojim rodičom. Otec nálezu nevenoval veľkú pozornosť. Skôr bol znepokojený blížiacou sa zimou a presunom rodiny do teplejších šírok.
Vydal sa do neďalekej polárnej meteorologickej stanice Sopkarga zháňať vrtuľník, ktorý by ich vzal na juh.
Medzi rečou sa zmienil, že syn našiel akési čudo. Netušil, že je to mamutie mláďa, ktoré zahynulo zhruba pred 30 tisíc rokmi.
Týždeň trvalo, než ho polárnici vydolovali zo zmrznutej zeme. Potom ho opatrne previezli do mesta Dudinka.
Vedci, ktorí sem dorazili ihneď po tom, čo obdržali správu o mamuťom mláďati, stáli niekoľko minút nemí a začudovaní: čakali pár kostí, a pred sebou majú 500 kíl vážiacu mŕtvolu zvieraťa s kúskami srsti, tuku i svalov.
Po podrobnejšej prehliadke zistili, že sa čiastočne zachovalo aj niekoľko vnútorných orgánov. Sibírsky nomád Jevgenij Salinder, po ktorom mamut dostal meno Žeňa, sa zaslúžil o senzáciu.
Zachránilo ho blato
Podľa paleontológa Alexeja Tichonova tkanivo vydržalo vďaka blatu, do ktorého mamut zapadol.
Telo bez prísunu kyslíka bolo skvele zakonzervované. Teraz sa ho vedci snažia čo najjemnejšie očistiť.
Potom sa naň chystajú experti z Moskvy aj Petrohradu. Už teraz je jasné, že mamut bol samček a zomrel vo veku 15 rokov.
Ide o druhé najzachovalejšie telo mamuta v histórii paleontológie. Naposledy sa niečo takého podarilo nájsť v roku 1901. Inak sú nálezy mamutích kostier na Sibíri pomerne časté.
Niekoľko týždňov predtým našli členovia medzinárodnej expedície v Jakutsku bunky mamuta – sto metrov pod povrchom zeme ich získali z mäkkých častí tkaniva i kostnej drene.
Nález zaujal aj klonovačov
Nález vzrušil i škandálne známeho juhokórejského profesora Hwang Woo Suka, ktorý by rád „oživil“ vyhynutého obra pomocou klonovania.
Je možné, že prejaví záujem aj o mamuta Žeňu.
Autor: Agentúra Epicentrum
