Keď chceli Kelly Schwartz a Gregory Fouts preskúmať otázky hudobného vkusu mladých, nedržali sa nijakých konkrétnych žánrov, ale skôr vlastností hudby, jej intenzity či, naopak, jemnosti.
Rozlíšili pritom tri druhy poslucháčov: prvá skupina obľubovala ľahkú popovú či tanečnú hudbu, druhá mala rada niečo tvrdšie, heavy metal či rock. Do tretej kategórie dali nevyhranených poslucháčov, ktorí sa rozhodovali podľa aktuálnej nálady.
Ich zistenia neboli až také prekvapujúce: kým prvá skupina poslucháčov dokázala viac kontrolovať svoje emócie, mladí ľudia z druhej skupiny mali väčšiu tendenciu k extrovertnosti a vzdoru voči autoritám.
Štyri hlavné kategórie
Obľúbené žánre
Prieskum Franeka a Mužíka
rock
soundtrack
pop
muzikál
folk
džez
vážna hudba
soul / funk / rhytm’n’blues
blues
country
alternatívna hudba hudba / world music / new age
gospel / spirituál
rap / hip-hop
heavy metal
elektronická hudba / dance
ľudová hudba
dychovka
Doteraz azda najväčší prieskum väzieb počúvanej hudby na osobnostné charakteristiky uskutočnil doktorand Jason Rentfrow a jeho školiteľ, psychológ Samuel Gosling z Texaskej univerzity v Austine.
V roku 2003 publikovali výsledky prieskumu, ktorý vykonali na viac ako 1700 študentoch ich univerzity. Okrem nich však sledovali hudobné archívy tých, čo zdieľali hudbu na internete.
Výber svojich respondentov rozčlenili do štyroch kategórií. Prvou z nich bola hudba meditatívna a komplexná, do druhej skupiny zahrnuli hudbu intenzívnu, rebelskú, do tretej optimistickú až konvenčnú a v poslednej skupine skúmali energickú a rytmickú hudbu.
Hudobný vkus každého študenta dali následne do súvislosti s výsledkami jeho psychologických testov, ktoré sa bežne používajú na zisťovanie miery sebaúcty, dominantnosti, depresie, empatie, ale napríklad aj výšky IQ.
Nesúrodé štýly
Vedci zistili, že obľuba hudobných skupín sa spája s istými osobnostnými črtami, ba dokonca aj s určitými politickými názormi či fyzickými predpokladmi. Autori prieskumu tvrdia, že ľudia si vyberajú takú hudbu, ktorá sa hodí k ich aktivitám a náladám.
„Ľudia, ktorí radi trávia čas s inými a radi chodia do spoločnosti, majú tendenciu obľubovať extrovertnú hudbu vhodnú na rôzne párty,“ vysvetľuje Rentfrow.
Mnohých možno prekvapí, že americkí psychológovia zaradili do jednej skupiny žánre, ktoré sú navonok dosť odlišné. V tom istom priečinku sa napríklad ocitla náboženská hudba i hudba Madonny. Zdá sa však, že z psychologického hľadiska zdieľajú niečo, čo ich robí prijateľnými pre ten istý typ pováh.
Citovaná štúdia patrila medzi prvé v tejto oblasti, keďže ju však robili na vzorke amerických študentov, nedá sa povedať, do akej miery by boli jej zistenia platné aj v rámci iných kultúr.
Hudobné preferencie a ich súvislosť s osobnostnými rysmi podľa výskumu Rentfrowa a Goslinga (2003)
Hudobný žáner
Charakteristika hudby
Príklady
Charakteristika osobnosti poslucháča
blues, džez, klasická hudba a folk
Reflexívna hudba uľahčujúca vnímanie samého seba so zložitou štruktúrou.
Simon & Garfunkel, Ray Charles, W. A. Mozart, Claude Debussy, Miles Davis
Vynaliezaví ľudia s fantáziou, ktorí sami seba považujú za inteligentných a tolerantných. Odmietajú konzervatívne postoje, majú verbálne, nie však analytické schopnosti a nie sú orientovaní na sociálnu dominanciu.
alternatívna hudba, heavy metal
Hudba plná energie s buričským obsahom.
Nirvana, Marilyn Manson, Black Sabath, Jimi Hendrix, Rolling Stones, REM, Alanis Morissette
Ľudia fyzicky aktívni, ktorí sa považujú za inteligentných a majú radi risk. Hoci táto hudba zdôrazňuje negatívne emócie, jej prívrženci bývajú bez neurotických či nevľúdnych čŕt.
country, soundtrack, náboženská hudba a pop
Optimistická hudba s jednoduchou štruktúrou, ktorá zdôrazňuje pozitívne emócie.
Johnny Cash, Madonna, Britney Spears, Backstreet Boys
Pozitívne orientovaní, veselí, spoločenskí ľudia, ktorí sa vnímajú ako fyzicky atraktívni, majú tendenciu pomáhať iným, ale sú skôr konvenční.
rap/hip-hop, soul/funk elektronická hudba
Živá hudba so zdôrazneným rytmom.
Aretha Franklin, Public Enemy, Björk, Massive Attack
Výreční, extrovertní ľudia plní energie, ktorí sa vnímajú ako fyzicky atraktívni a zdatní a ktorí sa vyhýbajú konzervatívnym ideálom.
V Čechách aj s dychovkou
Podobný prieskum robili nedávno aj českí psychológovia Marek Franěk a Pavel Mužík. Na rozdiel od amerických kolegov na analýzu osobnosti použili len jediný, tzv. Eysenckov test, ktorý definuje mieru extrovertnosti či introvertnosti, ako aj emočnej stability, prípadne nestability človeka.
Testy nerobili len medzi vysokoškolákmi, ale na viacgeneračnej vzorke, ktorá však stále nespĺňala kritériá reprezentatívnosti. Trochu upravili aj zoznam žánrov, v českom prostredí nemohli do zoznamu nepridať ľudovky a dychovku, ba dokonca sa rozhodli aj pre samostatnú kategóriu muzikálu.
Prieskum urobili formou dotazníkov, ktorými oslovili 440 respondentov vo veku do 14 do 59 rokov, ktorí si mohli vybrať zo sedembodovej stupnice hodnotenia. „vôbec sa mi nepáči“ až po „veľmi sa mi páči“.
Vek, vzdelanie aj pohlavie
Franěk s Mužíkom si uvedomovali, aké ťažké je dnes analyzovať obľúbenosť žánrov, ak v rámci každého z nich existuje nespočetne veľa hudobných subkultúr a štýlov. Ak napríklad poviem muzikál, môžem si predstaviť tak klasický, ako aj rockový či dokonca ľudový.
Český prieskum takisto potvrdil, že má význam pristupovať k vnímaniu hudby aj z psychologického pohľadu, pretože vzťah k niektorým žánrom zjavne súvisí so stupňom extrovertnosti daného človeka.
Vážnu a ľudovú hudbu majú skôr radi introverti, kým extrovertní ľudia inklinujú viac k rocku, alternatívnej hudbe, new age, soundtracku, rapu a hip-hopu.
Českí vedci našli odlišnosti pri vnímaní hudby aj medzi pohlaviami. Ženy menej obľubujú rock a heavy metal, viac ako muži majú naopak radi gospel, spirituál, pop či ľudovú, ale aj vážnu hudbu.
So vzrastajúcim vekom stúpa obľuba dychovky, country či folku, s klesajúcim vekom je čoraz viac atraktívnejší rap, hip-hop, džez, heavy metal, ale aj alternatívne druhy hudby.
Prieskum ukázal aj istú súvislosť medzi vzdelaním a typom hudby, ktorý si ľudia vyberajú. Tí s vyšším vzdelaním majú radšej vážnu hudbu, džez či gospel.
Naopak, ukázalo sa, že pri dnešných technických možnostiach už prakticky nezáleží na veľkosti mesta, v ktorom poslucháč býva, pretože akýkoľvek druh hudby je už dnes kdekoľvek dostupný.
