Muž v letných šortkách vykročí z dverí na trávu pred domom. „Tu sme vykopali princeznú, aj sme sa s ňou fotili,“ ukazuje Ľuboš Urbánek pyšne na miesto pár metrov od dverí svojho domu v Borovciach neďaleko Piešťan.
Urbánek v bielych gumových sandáloch pochoduje po dvore a ukazuje aj ďalšie miesta, kde sa našli tisícdvesto rokov staré vykopávky.
„Táto princezná je doteraz jeden z najvzácnejších hrobov najstaršieho horizontu pohrebiska,“ vysvetľuje archeologička Danica Staššíková-Štukovská.
V hrobe sa našli viaceré predmety odkazujúce na územie dolného toku Dunaja. Slovania, ktorí tu bývali, mali zvyky podobné vzdialeným krajinám. „Hovoria o tom náušnice i ďalšie nájdené šperky,“ dodáva Staššíková.
Obec toto leto oslavovala 750 rokov prvej písomnej zmienky. Osada na tomto území však určite bola už skôr, niekedy v ôsmom storočí. Nálezy po dôslednom skúmaní povedia viac.
Stovky vzácnych hrobov
Archeologický výskum sa v Borovciach skončil v roku 2009 po odhalení 440 hrobov, päťsto kostier a viac ako päťtisíc nájdených predmetov. Pochovávali tu elitu, ale aj bežných ľudí, dokonca sa našli aj dva pochované kone.
V 60. rokoch minulého storočia začali na mieste tisícdvesto rokov starého pohrebiska stavať rodinné domy, od osemdesiatehopiateho v zemi kopali aj archeológovia.
Po stovkách vykopaných hrobov zostali dnes panely výstavky v kulturáku. „Fakt som tam na fotke? Musím sa ísť pozrieť,“ žiari amatérsky archeológ Urbánek.
Archeológovia ho pred rokmi aj zamestnali, ešte s nebohým otcom si tak na pár mesiacov privyrábal rozkopaním vlastného dvora. A ostatní susedia podobne, postupne sa kopalo na pozemkoch štrnástich rodín.
Celý výskum sa začal na pár sto metrov vzdialenom sprašovom výbežku s názvom Chríb. „Odhalil len jeden hrob dieťaťa, ktoré malo umelú deformáciu lebky,“ hovorí Staššíková. Aby dosiahli pozdĺžny tvar, úmyselne mu ju podväzovali bandážami.
Opäť to podľa archeologičky nie je obvyklý zvyk pre naše územie a ani pre obdobie, do ktorého je hrob predbežne datovaný.
Danica Staššíková-Štukovská. FOTO SME - TOMÁŠ PROKOPČÁK
Netypické pre Slovanov
Po Chríbe prišlo na rad skúmanie neďalekej Rakovickej uličky už v radovej zástavbe na pozemkoch súkromníkov. Niekto výkopy dovolil, iným archeológovia do záhrad nemohli.
Stovka z tu nájdených hrobov bola zvláštna, odborníci ich nazývajú výklenkové. Pre Slovanov rovnako nie sú typické a na Slovensku sa dovtedy nachádzali len sporadicky. A odrazu prišlo toto ohromné nálezisko.
Výklenkový hrob netvorila len bežná šachta, nebožtíka pochovali do samostatného výklenku v jednej zo stien na jeho dne. Zrejme sa tak snažili zabrániť ich vykrádaniu. Podarilo sa tak vo veľa prípadoch okabátiť aj dnešných archeológov.
Tento spôsob pochovávania bol charakteristický pre Balkán či niektoré časti Ázie. O tom, ako sa dostal k nám, sa veľa nevie. „Vyzerá to tak, že sem s takýmto zvykom prišla celá skupina Slovanov z juhu,“ hovorí Staššíková.
Dnešné Borovce ležali tesne za hranicami územia Avarov, najsevernejšie nálezy z obdobia Avarského kaganátu sa našli pri Trnave vzdialenej pár desiatok kilometrov.
Do výklenkových hrobov sa v Borovciach pochovávalo do začiatku 10. storočia, pohrebisko používali až do dvanásteho storočia Slovania. Pohrebisko potom presunuli ku kostolu do inej časti obce.
Polohu jedného z výklenkových hrobov dnes označuje okrasný ker (na snímke vľavo). FOTO SME - TOMÁŠ PROKOPČÁK
Často ani nevedia
Pri pôvodnom cintoríne muselo byť nutne aj sídlo. Išlo zrejme o pomerne dôležité regionálne centrum, zachované nálezy sa však s pohrebiskom porovnávať nedajú a o dedine či mestečku toho doteraz veľa nevieme.
Rakovická ulička je dnes na prvý pohľad bežná ulica, o vzácnych nálezoch nič nenapovedá.
„Mali by sme to nejakým spôsobom širokej verejnosti sprístupniť, ľudia často ani nevedia, k čomu sa tam pani Staššíková dopátrala,“ hovorí Ivan Šiška, starosta Boroviec.
Začiatok je teda výstava v kulturáku. Zatiaľ bez samotných nálezov, tie čakajú v depozitoch a múzeách na dôslednejšie predstavenie. Na podrobné výsledky netrpezlivo čakajú aj kolegovia z archeologickej brandže, Staššíková sa výskumu posledné roky venuje sama na dôchodku.
Miesta hrobov aj pomocou dlažby sa už skôr pokúšala zakresliť na ceste. Rozobrali ju však a dnes je na nej novučičký asfalt. Okolo výskumu boli aj spory.
„Ľudia, ktorých bavili dejiny a mali vzťah k histórii obce, boli nadšení a hrdí, že sa to našlo práve u nás,“ spomína na dlhoročné vykopávky Milan Šimončič, starosta obce z deväťdesiatych rokov. Druhá skupina ľudí však nálezmi nebola nadšená.
„Boli to od nich skôr reči: Čo to tam rozkopávajú? Čo sa tam hrabú? Hnevali sa, že sa tam nedá stavať,“ hovorí Šimončič. Už dlhé roky pozerali na vykopávky ako možnosť dať o sebe vedieť.
Rozbehnuté veci podľa bývalého starostu skrachovali na pár ľuďoch a politických rozbrojoch v obecnom parlamente. Starosta bol z KDH, poslanci z HZDS.
„Ja som sa o politiku nikdy nezaujímala,“ krčí plecami Staššíková. Dlažbu zháňala aj osobne. Vtedy sa to nepodarilo, starosta teraz sľubuje iný prístup.
„Minimálne na tom mieste musíme urobiť mapu toho pohrebiska ako to voľakedy vyzeralo, prípadne informačné panely,“ vysvetľuje starosta Šiška. Spoločne s archeologičkou chcú hroby označiť aj na ceste.
Dnes pripravujú plány, ako do obce prilákať turistov. Pomôcť majú 3D animácie do iPadov či mobilných telefónov.
