Dohoda ACTA možno v únii neprejde

Európska únia sa zrejme nepripojí k medzinárodnej dohode v boji proti falšovaniu.

Európska únia sa zrejme nepripojí k medzinárodnej dohode v boji proti falšovaniu.

BRUSEL. Európska únia sa zrejme nepripojí k medzinárodnej dohode v boji proti falšovaniu, ktorú kritici označujú za útok na osobné slobody užívateľov internetu. Naznačila to v piatok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre digitálnu agendu Neelie Kroesová.

"Teraz to vyzerá tak, že pravdepodobne budeme vo svete bez (dohôd) SOPA a ACTA," povedala Kroesová v Berlíne podľa prepisu, ktorý poskytol agentúre AP jej hovorca Ryan Heath.

Ten následne uviedol, že EK nezmenila svoju pozíciu a naďalej sa usiluje o ratifikáciu dohody ACTA. Vyjadrenia eurokomisárky však podľa neho "odrážajú politickú realitu."

Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) si podobne ako americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných, alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne. Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali.

Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti. Dohoda však obsahuje viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli k obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače, či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.

Ratifikačný proces dohody ACTA vyvolal v Európe širokú diskusiu o slobode internetu a dôležitosti chrániť duševné vlastníctvo. Viaceré štáty vrátane Slovenska odmietlo dohodu podpísať alebo ratifikovať.

Európska komisia (EK) minulý mesiac požiadala Súdny dvor Európskej únie, aby preveril medzinárodnú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu. Najvyšší súdny tribunál únie má posúdiť zlučiteľnosť ACTA so základnými ľudskými právami a slobodami, najmä s právom na súkromie, slobodou prejavu, právom na prístup k informáciám, právom na ochranu osobných údajov a právom vlastniť majetok v prípade duševného vlastníctva.