|
Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk |
Namco pred mnohými rokmi predstavilo koncept arkádových autíčok, v ktorých sa nik na nič nehrá, šmyky sa robia aj na rovine, deštrukcia tu neexistuje, prostredie je krásne čisté a exotické a do toho vám duní rýchla elektronická hudba. Na poškodenie sa tu nehrá a prst z tlačidla akcelerácie dávate dole jedine v momente, kedy sa potrebujete poškriabať na hlave.
Mali sme tu toľko pokračovaní, že nad tým novým pre PlayStation Vita sme ani dlho nerozmýšľali a išli na istotu. Dostali sme ju. Hrateľnosť založená na starých princípoch automatových titulov sa pre retro hráča neohrá a dokáže si ju vychutnať 10 minút pri ceste v MHD alebo hodinu v čakárni u lekára. To áno, toto hre nik neberie a Ridge Racer má štandardne nadpriemernú úroveň.
Lenže v hodnotení sa na nás neškerí prehnane vysoké číslo. Nepochopte nás zle, hranie Ridge Racer je zábava, postupne sa učíte spoznávať zákutia tratí, driftovaním zbierate nitro, ktoré vo vhodných momentoch použijete a keď to viete, robíte šmyky aj na rovine. Dynamické pretekanie má šmrnc.
Dobre, nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Ridge Racer pre Vitu je len akýmsi rozšíreným demom. Potešilo nás to, že si na začiatku v profile zvolíme vlastný tím a jeho farby hájime prostredníctvom multiplayeru i pri jazdení osamote. Lenže ponuka piatich vozidiel a troch tratí je – no slušne sa to napísať nedá.
Vozidlá sa od seba odlišujú, no markantné rozdiely to zas veľmi nie sú, vizuálne už dupľom. Trate sú síce pekné, zaujímavé a vyšantíte sa na nich do sýtosti, no prečo sú len tri? A prečo sme dostali možnosť – ó, tak vám za ňu ďakujeme – si ďalší obsah dokúpiť a nemali ho už priamo v hre? Dobre, skladby si sťahujete zadarmo, no tie nie sú dôležité.
Ridge Racer tak dopadá tvrdo na ústa pre takúto drobnosť. Grafika je rýchla, avšak rozhodne sme čakali, že vymačká z hardvéru Vity omnoho viac. Dôvody, prečo do toho ísť, sa teda míňajú a ostáva nám jediný: arkádové jazdenie je zábavné.
V takto orezanej forme je to aj za zníženú cenu príliš málo muziky. Opakovať dokola tri trate (to, že je možné prejsť ich aj v opačnom smere, za novú trať skutočne nepovažujeme), dokonca bez možnosti kariéry, len s naháňaním sa v klasickom režime alebo s duchom vozidla vášho najlepšieho času, veľmi rýchlo omrzí. A pritom to bolo také jednoduché: stačilo ponúknuť viac obsahu. Hoci aj recyklovaného z minulých dielov.
