Dojmy z hrania Resistance: Burning Skies

Možnosť vyskúšať si v predstihu prvú strieľačku z vlastného pohľadu pre PS Vita sa neodmieta.

Možnosť vyskúšať si v predstihu prvú strieľačku z vlastného pohľadu pre PS Vita sa neodmieta. Dokonca ak ide o pomerne úspešnú sériu Resistance, ktorá si spravila dobré meno na PlayStation 3.

Musíme však hneď na úvod prehltnúť trpkú pilulku:  Burning Skies, ako znie podtitul hry, sa pokojne čľapotá vo vodách priemernosti a vôbec nedáva o sebe vedieť ako o známej značke alebo nebodaj novej generácii hier pre handheldy, minimálne čo sa technickej stránky hry týka a jej priemernej hrateľnosti.

Táto hra mala zrejme vyjsť ešte na pôvodné PSP, kde by sa jej kvality adekvátne ukázali ako nadštandardné, avšak Resistance: Burning Skies nemôžeme v žiadnom prípade hodnotiť ako titul, ktorý rapídne zdvihne predaje Vity.

Vec sa má tak, že Burning Skies príbehom dopĺňa celú sériu. Pozrieme sa do New York, kde Chiméra práve predvádza svoj útok na americkú baštu civilizácie. Mimozemská enkláva ničí všetko, čo jej v stojí ceste. Teda až na hlavného hrdinu, hasiča Toma Rileyho, ktorý veľmi rýchlo vymení požiarnickú sekeru za niektorú zo známych zbraní série a hybaj ho zachraňovať ak nie celý svet, tak aspoň svoju rodinu.

Príbeh je neuveriteľne plytký a nič mu neveríte. Chaos a skaza je vyvedená neuveriteľne umelo a masový atak vyzerá skôr ako občasné uprdnutie si Chiméry, ktorá sa zabáva tým, že na vás posiela minimálny počet neorganizovaných nepriateľov. Ono ani to prostredie okolo vás za nič nestojí a nectite sa ako vo obrovskej metropole, kde každému horí za zadkom. Je jedno, či sa práve motáte v prístave alebo pobehujete po horiacom moste George Washingtona.

Resistance: Burning Skies

Akčná strieľačka z vlastného pohľadu

Vývojár: Nihilistic Software
Vydavateľ: SCEE

Dátum vydania: 30. máj 2012 

Nie je to úplne zlé, no príbeh vás určite nevtiahne, rovnako ani ploché postavy, ktoré majú charakter navrhnutý tak, aby ste dokázali dopredu odrapkať ich repliku plnú patetického klišé.

Dôležitá je ale hrateľnosť, všakže. Mali sme k dispozícii tri úrovne, ktoré dĺžkou síce nesklamali, no keďže ich má byť v plnej verzii len dvojnásobok, singleplayerová kampaň sa nevyhrabe zo štandardov definovaných Call of Duty, ak teda vôbec. Skripty sú jednoduché a hlúpe, nepriatelia mnoho rozumu nepobrali, musíte sa kryť a samozrejme presne mieriť.

Výhodou pri ovládaní je výskyt druhého analógu, ktorý vám umožní presnejšie mierenie. Funkcie dotykového displeju sú implementované prirodzene: zahnanie sa sekerou kliknutím na ikonu, hodenie granátu na určené miesto potiahnutím jeho ikony, vyvolávanie sekundárnej funkcie zbraní ťukaním na displej alebo ťahaním prstom po ňom.

Všetko by to bolo aspoň čiastočne nadpriemerné, nebyť biedneho level dizajnu. Architektúra úrovní je totiž úbohá, jednotlivé miesta sa na seba podobajú ako vajce vajcu, predmety na chodbách či exteriéroch len podtrhujú absolútnu strohosť a šedosť. Zbrane sa od seba síce odlišujú, no nedokážete sa zbaviť dojmu, že máte v rukách len vzduchovku, ktorou pálite po pohybujúcich sa terčíkoch.

Navyše je technické spracovanie pomerne úbohé, textúry nezaujímavé, vizuálne efekty minimálne. Je to nič oproti zvukovému sprievodu. Hrdinskú hudbu prejdeme mávnutím ruky, pretože svoje kvality má, no zvuk ako taký znie neuveriteľne amatérsky, streľba je málo úderná, ostatné zvuky nevýrazné. Zvuk znie neuveriteľne plocho a vyvolal v nás nostalgické spomienky na malé tranzistory.

Resistance: Burning Skies je prvou strieľačkou na Vitu, a preto po nej istotne siahne vysoké percento hráčov. Zatiaľ sme sklamaní, pretože je to jednooký kráľ medzi slepými. A verte nám, Burning Skies zapadne veľmi skoro prachom. Ak nie kampaň, adekvátnu zábavu by mohol poskytnúť multiplayer, avšak hru zrejme pred priemernosťou nezachráni.