Rastlinné druhy v európskych horách mení klíma. Tvrdí to štúdia v Science, na ktorej sa podieľali aj slovenskí vedci.
BRATISLAVA. Bývali to studené nehostinné miesta, kde žilo len málo rastlinných druhov. No čoraz častejšie sa do severo- a stredoeurópskych hôr dostávajú druhy, ktoré tam dosiaľ nežili.
Tvrdí to nová štúdia v dnešnom vydaní magazínu Science, na ktorej sa podieľali aj slovenskí vedci. Tím pod vedením Haralda Pauliho skúmal, ako sa mení zloženie ekosystémov vplyvom postupujúcej zmeny klímy.
Skúmali aj Tatry
„Našou úlohou bol terénny výskum na štyroch výskumných lokalitách v Tatrách,“ hovorí pre SME jeden zo spoluautorov štúdie Róbert Kanka z Ústavu krajinnej ekológie SAV. „Pripravovali sme databázy a analyzovali získané dáta.“
Vedci sledovali zmeny počas siedmich rokov. Zistili, že horské rastliny sa posúvajú do vyšších nadmorských výšok, výnimkou však sú roztrúsené vrcholy v krajinách okolo Stredozemného mora. Tam druhov naopak ubúdalo, prípadne ostávali rozšírené tak ako v minulosti.
Dôvodom je, že niektoré druhy síce milujú chladnejšie, no nie extrémne podnebie. Kým otepľovanie na severe či vo vysokých polohách viacerým druhom vyhovuje, otepľovanie a suchá na juhu rôznorodosti skôr škodia.
„Posun druhov z nižších nadmorských výšok na vrcholy je na severe výraznejší,“ vysvetľuje aj slovenský vedec. „V Stredozemí ubúda vyššie percento chladnomilných druhov na vrcholoch a vzácne chladnomilné druhy nahrádzajú teplomilnejšie a z nižších nadmorských výšok.“
Bude ich menej
Podľa vedcov sú podobné zmeny v prírode prirodzené len do istej miery. Nový výskum sa však zameral na také, za ktorými nie sú bežné procesy, ale zmena klímy, na ktorej má svoj podiel aj človek.
„Menej optimistické modely predpokladajú výrazný pokles diverzity rastlinných druhov vo vysokohorských ekosystémoch,“ dodáva Kanka. „Ale aj tie najoptimistickejšie ukazujú, že pokles určite nastane.“
