SME

Ako vzniká zimná búrka

Ide o výnimočný jav, ktorý chcú vedci lepšie spoznať.

(Zdroj: SITA/AP)

V stredu 15. februára mali obyvatelia Slovenska možnosť okúsiť trochu inú, dalo by sa povedať až atypickú podobu toho, čo môžeme od zimy očakávať. Nestáva sa často, aby sme sa museli počas vrcholenia zimy pasovať s takou náhlou zmenou počasia, sprevádzanou bleskami a hrmením, ktoré pripomínajú skôr leto.

Zimné búrky boli dlho pre svoju zriedkavosť považované za výnimočný jav bez akéhokoľvek praktického významu. Ich výnimočnosť však nespočíva len v ich ojedinelom výskyte.

Zriedkavé, no nie nezvyčajné

Zimné búrky sa krajne zriedkavo vyskytujú od začiatku decembra do konca februára, keď registrujeme v priemere len asi dve percentá z celkového ročného počtu búrok.

Z dlhodobého pohľadu sa búrky relatívne najčastejšie zvyknú objavovať práve vo februári. Takáto interpretácia štatistických údajov však môže byť skresľujúca, pretože v zime obvykle zaznamenáme len jednu, v lepšom prípade dve búrky na celom území Slovenska; navyše na rozdiel od letných „rovesníčok“ ich sprevádza výrazne menej bleskov a akustických prejavov. Takýto druh búrky preto zaznamenáme skôr náhodou, dokonca aj vtedy, keď pozorovatelia odvádzajú výbornú prácu.

Monitorovanie búrok sa však v poslednom období výrazne zlepšilo a to najmä vďaka pozemným systémom pre detekciu bleskov. Tie dokážu zaregistrovať bleskový výboj vzdialený desiatky kilometrov, a to dokonca aj vo vnútri oblaku. Údaje o búrkach sa tak stávajú menej závislými od subjektívneho pozorovania obsluhy meteorologickej stanice. Aj vďaka tomuto pokroku môžeme v súčasnosti s istotou tvrdiť, že napriek zriedkavosti zimných búrok ich rozhodne nemožno u nás označovať za jav nezvyčajný.

Dážď, krúpy a vietor

Z meteorologického pohľadu je búrka predovšetkým elektrickým javom. V teplej časti roka vzniká tak, že vlhký vzduch, vznikajúci nerovnomerným, ale intenzívnym zahrievaním zemského povrchu, stúpa do vyšších vrstiev atmosféry. Pohyb vzduchu sprevádza tvorba mohutnej kopovitej oblačnosti, ktorá svojím vzhľadom pripomína obrovské komíny vodnej pary, siahajúce do výšky desať až pätnásť kilometrov. Rýchlosť, akou tieto oblaky rastú, okrem iného ovplyvňuje najmä teplotný rozdiel medzi prízemnými a vyššími vrstvami atmosféry.

poc.jpg

FOTO: TASR

Platí teda, že čím je teplotný pokles s výškou väčší, tým rýchlejšie búrková oblačnosť narastá. To sa, samozrejme, prejavuje aj vo väčšej intenzite prejavov samotnej búrky: intenzívnejší a prudší dážď, výskyt krúp, silnejší vietor, silnejšia elektrická aktivita. Takto vzniká prevažná väčšina búrok v lete, prípadne v druhej polovici jari; niekedy sú nesprávne označované ako búrky z tepla.

Vytvárajú hradby

Ďalšou veľkou kategóriou sú búrky vznikajúce pri prechodoch studených, niekedy aj teplých frontov. Impulzom pre pohyb vzduchu v tomto prípade nie je prehriaty zemský povrch, ale naopak „jazyk“ chladnejšieho vzduchu, postupujúci za studeným frontom. Chladnejší vzduch, ktorý je hustejší a teda aj ťažší, prúdi alebo lepšie povedané tečie pri zemskom povrchu ako obrovská rieka. Mohli by sme ju prirovnať k obrovskému buldozéru, ktorý pred sebou tlačí teplý vzduch, nuž a ten nemá inú možnosť len stúpať do výšky.

Podobne ako v prvom prípade je tento zostup spojený s tvorbou kopovitej oblačnosti, búrok a prehánok. Čím postupuje front rýchlejšie, tým intenzívnejšie sú zostupné pohyby vzduchu a búrky môžu dosiahnuť väčšiu silu. Na rozdiel od búrok „z tepla“ vytvárajú frontálne búrky často veľmi nápadnú spojitú líniu (hradbu), v ktorej postupuje jedna búrka vedľa druhej. Niekedy je ťažké odlíšiť jedno búrkové jadro od druhého.

Menej výrazné rovesníčky

Krátke dni a slnko nízko nad horizontom spôsobujú, že slnečné žiarenie v zime je veľmi slabé. Vznik zimných búrok sa viaže takmer výlučne na prechody veľmi výrazných poveternostných frontov, vznikajúcich napríklad pri veľmi rýchlom postupe teplejšieho morského vzduchu nad chladnú pevninu. Nízky obsah vodnej pary a teplotné zvrstvenie atmosféry však nepraje tvorbe výstupných pohybov vzduchu, keď je chladnejší vzduch pri zemi a teplejší vo výške, preto na vznik búrky musí front postupovať minimálne rýchlosťou 50 km/h.

V týchto podmienkach môžu výstupné pohyby vzduchu vytvoriť kopovitú oblačnosť a neskôr aj samotnú búrku. Napriek tomu, že silou či rozsahom ich nemožno porovnať s búrkami v lete, prinášajú vždy zásadnú zmenu počasia: husté a intenzívne sneženie, prudké nárazy vetra, fujavicu. Pomalšie výstupné a zostupné pohyby vzduchu v búrke majú za následok ešte jednu zaujímavú skutočnosť – nižšiu elektrickú aktivitu čiže minimálny počet bleskov. Ak však už k výbojom dôjde, spravidla sú silnejšie a trvajú dlhšie ako v lete. Ide o ďalšiu pozoruhodnú vlastnosť zimných búrok.

490-topit-sneh.jpg

Zmena klímy

Prebiehajúca zmena klímy prináša rast teplôt aj na Slovensku, dokonca v zime je tento proces ešte rýchlejší ako v iných ročných obdobiach. Úvahy o možnom náraste výskytu zimných búrok sú teda založené na tom, že v teplejšej a vlhšej atmosfére sa zlepšia podmienky pre tvorbu kopovitej oblačnosti v chladnej časti roka.

Lenže nič nie je také jednoduché, ako to spočiatku vyzerá. Klimatologický výskum síce potvrdil mierny nárast počtu zimných búrok v 90. rokoch v porovnaní s predošlými desaťročiami, no dekáda 2001 - 2010 v tomto trende už nevytrvala.

Búrka je vo všeobecnosti príliš zložitý atmosférický jav na to, aby závisel len od jedného či dvoch meteorologických faktorov. Okrem toho ani doterajšie štúdie nepotvrdili priamu spojitosť medzi vyššími teplotami a častejším výskytom zimných búrok.

Všeobecne teda neplatí, že čím teplejšia zima, tým vyšší počet búrok. Dôkazom je aj štúdia, ktorá analyzovala neobvykle vysoký počet zimných búrok na Slovensku v zime 1999/2000. Podľa jej záverov bola určujúcim faktorom častejšej búrkovej činnosti veľmi intenzívna atmosférická cirkulácia nad Atlantickým oceánom a západnou Európou, pričom teplotne boli oba mesiace v rámci normálu.

Akékoľvek závery o rastúcom počte búrok v zime, ako aj o možnej súvislosti medzi ich výskytom v tejto časti roka a klimatickou zmenou, by preto boli predčasné.

Autor: Jozef Pecho, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha, oddelenie klimatológie

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu