SME

Havel: Úchylky posúvajú dopredu

„Že hodnotné je len to, čo je použiteľné, to je obmedzený pohľad,“ tvrdí IVAN M. HAVEL, popularizátor vedy a šéfredaktor časopisu Vesmír. „Ľudia by mali byť zvedaví.“

Doc. Ing. Ivan M. Havel, PhD (1938) je šéfredaktorom časopisu Vesmír. Je vedeckým pracovníkom, a zároveň bývalým riaditeľom českého Centra pre teoretické štúdiá, ktorá je spoločným pracoviskom Univerzity Karlovy a Akadémie věd ČR. Vyštudoval ElektrotechniDoc. Ing. Ivan M. Havel, PhD (1938) je šéfredaktorom časopisu Vesmír. Je vedeckým pracovníkom, a zároveň bývalým riaditeľom českého Centra pre teoretické štúdiá, ktorá je spoločným pracoviskom Univerzity Karlovy a Akadémie věd ČR. Vyštudoval Elektrotechni (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Pamätáte si, kedy ste prvý raz držali v ruke Vesmír?

„Dátum presne neviem. Bol začiatok päťdesiatych rokov a buď moja matka, alebo dedo, ktorý sa veľmi zaujímal o vedu, priniesol akési čísla Vesmíru. Odoberal som ho pomerne dlho, ale moje zamestnanie, večerné štúdium a to, že čítam celkom pomaly, mi zabránilo v pravidelnom čítaní Vesmíru. A tak som ho dlho ani neodoberal. Až nakoniec to na mňa spadlo.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa to stalo?

„Pred novembrom som nemohol byť poriadne zamestnaný, a môj prístup k vzdelanosti bol skôr taký koníček. Potom prišla revolúcia, nejakú dobu som bol dobrovoľným politikom v Občianskom fóre – vtedy to ešte normálna politika nebola (a dnes už zase nie je) – a vedel som s istotou, že v politike byť nechcem.

SkryťVypnúť reklamu

Tak som sa začal rozhliadať, začal som prednášať na Karlovej univerzite, stal som se riaditeľom nášho centra teoretikov, a zároveň ma také progresívnejšie krídlo v redakčnej rade prehovorilo, aby som sa ujal funkce šéfredaktora. Tie zmiešané pocity mám dodnes, pretože som veľa tvrdej redakčnej práce pre Vesmír neurobil.

Nie natoľko, ako by sa patrilo. Skôr som písal drobné úvahové eseje ako úvodníky, z ktorých teraz pripravujeme tretiu knihu. Našťastie máme v redakcii niekoľko veľmi schopných pracovníkov, takže Vesmír si udržuje vysoku úroveň.“

Je dnes ťažšie popularizovať vedu?

„Neviem, ako to merať. Vedci sú dnes hodnotení cez aplikácie a odborné publikácie a nie od toho, ako informujú širokú verejnosť. Keby medzi ľuďmi bol neobyčajne vystupňovaný záujem například o pohyb rýchlejší ako svetlo, mali by vedci, ktorí sa tým zaoberali, väčšiu šancu na prežitie.

SkryťVypnúť reklamu

Chytilo by to nakoniec i nejakého politika a sľúbil by im ústav. Ak to ľudí nezaujíma, tak niečo podobné politik nepovie. Nie je rozhodujúce, či sú poslanci sami vedecky vzdelaní, ale aby reflektovali záujem verejnosti.“

Pre koho je časopis Vesmír?

„Je skôr určený bádateľom vždy z iných, susedných odborov a zvedavým študentom, vrátane lepších gymnazistov. Ale súčasne by mal – aj keď neviem, ako by sa to robilo – spôsobovať, aby sa verejnosť zaujímala viac o niektoré nevyriešené otázky.

To by mohlo ovplyvniť politikov, aby týmto nevyriešeným veciam fandili. Alternatíva, že veda je od toho, aby bol priemysel konkurencieschopnejší, je obmedzená. To je iba taký ten aplikačný pohľad: hodnotné je iba to, čo je použiteľné, a ešte aj to veľmi skoro.“

SkryťVypnúť reklamu

Je dôležité popularizovať vedu?

„Áno, práve z týchto dôvodov. A zároveň preto, že ľudia by mali byť viacej zvedaví, lákať ich otázky a odpovede na tieto otázky. K tomu by mala popularizácia viesť. Ukázať ľuďom, aký je svet zaujímavý.“

piano-veda.jpg

Humanitné vs. prírodné

Stále hovoríme o vede. Čo je to vlastne veda?

„Pojem vedy sa historicky vyvíjal. Dokonca boli doby, keď sa nepoužíval a veda bolo súčasťou filozofie, prípadne prírodnej filozofie. Veda sa ustálila asi v posledných dvesto rokoch, keď sa začalo viac publikovať a veda sa začala štiepiť na rôzne disciplíny.

Ak predtým bola história, biológia či fyzika, tak zrazu tých vied bolo toľko, že bolo potrebné v určitých kontextoch nájsť spoločný, zastrešujúci pojem. A tým sa stal pojem veda. Ale akonáhle sa niečo takéto stane, vznikne množstvo problémov – jednoducho nie je jasné, čo ešte veda je a čo už nie.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo sa oddelila od filozofie?

„Prečo presne, to sa povedať nedá. Ale na prelome 16. a 17. storočia nastal akýsi odklon od teológie a vzrástol záujem o prírodu. Zrazu sa ukázalo, že je množstvo vecí, ktorým človek nerozumie. A zároveň sa natoľko týkajú nášho sveta, že sa nedá povedať, že to je záležitosť pre Boha a my sa mu do toho nebudeme pliesť.“

Kedysi to dokázali jednotlivci. Prečo dnes už nie?

„Kedysi existoval takzvaný renesančný človek. Ten mal i prístup k všetkým disciplínám, aj keď toho vtedy zase nebolo toľko. Dnes sú vzácni ľudia, ktorí dokážu obsiahnuť veľký rozsah.

Veľký problém je aj v rozdiele medzi humanitnými a prírodnými vedami.

„Na ten problém upozornil už C. P. Snow pred 50 rokmi, nazval to dvomi kultúrami. Tieto kultúry majú iné metodológie, to však neznamená, že by spolu nemohli komunikovať.

SkryťVypnúť reklamu

Metodológia v prírodných vedách má v sebe tradične overovanie, pozorovanie, experimentovanie, porovnávanie faktov. V humanitných ide skôr o logiku súvislostí a vzájomných vzťahov, hovorím to veľmi nahrubo. No vo vnútri niektorých väčších odborov jestvujú rôzne metódy, ktoré sa navzájom niekedy dokonca neznášajú.“

Jedným z kritérií vedeckosti by mal byť nezávislý, zopakovateľný experiment. Ak je to tak, nemáme problém nazvať humanitné vedy vedami?

„To je jeden z dôvodov, prečo si prírodné vedy a humanitné niekedy nerozumejú. Dokonca niekedy cítia voči sebe averziu. Jedni hovoria druhým, že vy robíte čosi, čo nemá zmysel, čo nejde overiť. Druhí naopak vytýkajú prvým, že sa málo zaoberajú podstatou a zmyslom vecí.

Ale často je podobné rozdeľovanie i u prírodných vied. Napríklad vnútri fyziky: je empirická fyzika, ktorá sa pozerá do sveta a robí veľké experimenty, vrátane urýchľovačov. A potom je teoretická fyzika, ktorá len hľadá, či pre nejaké súvislosti možno nájsť pojmový rámec či dokonca matematické vzťahy. To už je vlastne tretia oblasť, matematická fyzika.

SkryťVypnúť reklamu

Overovanie pravdy nie skúsenosťou či špekulatívnou úvahou, ale formálnym dôkazom. A matematika sa v minulom storočí neobyčajne zaoberala spôsobmi, ako svoje teorémy dokazovať.“

Bežne príde vedec – napríklad Albert Einstein - s hypotézou, matematika mu ukáže, ako by to malo vyzerať a potom nasleduje dôkaz, experiment, ktorý z hypotézy urobí teóriu?

„Že ste zvolili príklad Einsteina je namieste. Práve v jeho prípade totiž platilo, že na začiatku mal presvedčenie, ako by to vo svete malo fungovať. Že musí platiť zákon ekvivalencie, zákon zachovania energie a že musí platiť newtonovská fyzika ako špeciálny prípad. A na to potom nadväzovali jeho vlastné špekulácie.

Na to však nemal vhodnú matematiku. Až mu priatelia poradili, že na to je vhodná riemannovská geometria, ktorá vznikla skôr a nezávisle. Prekvapivo sa ukázalo, že bola použiteľná a Einstein sa vlastne zmenil na matematika. Na svet sa už pozeral tak, ako mu matematika dovolila.“

SkryťVypnúť reklamu

Mal teda najskôr vieru a potom ju upravil matematikou?

„On chcel zladiť svoje presvedčenia, povedzme postuláty, s matematickým spôsobom vyjadrenia diania vo svete. To že tie slávne experimenty, ktoré relativitu overili – ohyb svetla pri zatmení Slnka v konkrétny deň a na konkrétnom mieste – to nebolo posledné rozhodnutie. Len dodatočné potvrdeenie adekvátnosti teórie.“

Prečo?

„Ľudia si to niekedy pletú. Experiment pomôže, ale teóriu jednoznačne nedokáže. Môže totiž jestvovať úplne iná teória, ktorá by viedla k nameraniu tých istých údajov. Experiment len ukáže, že nejaké tvrdenie nie je vylúčené. A tak to funguje dodnes.

Teraz bola napríklad aféra s experimentom, podľa ktorého sa neutrína pohybujú rýchlejšie ako svetlo. Tento experiment síce nie je úplne overený, ale napriek tomu to spôsobilo špekulatívne úvahy, čo ja mám vlastne rád: že sa výsledky nenechajú spútať nejakou apriornou istotou.“

SkryťVypnúť reklamu

A humanitné odbory takto nefungujú?

„Tam to dosť závisí od konkrétneho prípadu. Literárny vedec či teoretik umenia sa pokúša interpretovať diela a nesnaží sa nájsť nejaké všeobecné zákony. Ale je tam ten zázrak, že spisovateľ alebo umelec môže vo svojom diele vyjadriť čosi nové. Dokazovať alebo vyvracať môžem iba čosi, čo už mám sformulované. Ale niekedy máte aj etapu, keď potrebujete sformulovať čosi nové, a to inak nevieme. To súvisí s emóciami a medziľudskými vzťahmi.

Historik má zase konkrétne dokumenty, môže im veriť a špekulatívne uvažovať do minulosti. Ale minulosť nemožno zopakovať, takže žiadny experiment neurobíte. Môžete tak akurát dokázať, že atrament bol z tej a tej doby, ale to už si postupy požičiavate z prírodných vied.“

SkryťVypnúť reklamu

Odvaha líšiť sa

Aký je rozdiel medzi vedou a nevedou?

„Neverím na ostré hranice. Skôr mám problémy s tými, ktorí si myslia, že tu hranicu vidia jasne. Môže sa totiž stať, že myšlienka, ktorá znie nepravdepodobne až čudne, sa ukáže ako nosnejšia, než tá, ktorá je už ustálená.

Väčšina vedných odborov má dnes čosi, čomu sa hovorí mainstream, strednoprúd. Ten je z rôznych dôvodov udržovaný v pomerne ostrých medziach. Akonáhle niekto odbočí, má hneď ťažšie publikovanie – nevezmú to časopisy, recenzenti sa boja.

Podobne to funguje i v prírode. „Normálni“ jedinci majú väčšiu šancu prežiť, neprežijú tí, ktorí „skúšajú“ rôzne odchýlky. Väčšina tých odchýlek je samozrejme slepých, no keby ich nebolo, nebol by vývoj. A tak isto keby neboli vo vede aj tí, ktorí riskujú pustiť sa do iného myslenia, veda by stagnovala.“

SkryťVypnúť reklamu

Takto ale funguje veda. Čo tá neveda?

„Keď sa povie napríklad neveda či paveda, ľuďom sa okamžite vybavia astrólogia, čítanie myšlienok, telekinézia a plno takýchto tradičných vecí, ktoré si vyslúžili jednak atraktivitu a jednak pohŕdanie. No tu nejde len o takéto veci.

Jestvuje množstvo ďalších, ktoré sú taktiež záhadné, akurát nie sú priamo protizmyslové. Len je o nich málo skúseností. Tie by stáli za to, aby boli preskúmané. Lenže tu máte tie problémy: vždy, ak má niekto odvážnu myšlienku, má aj odvážneho oponenta.“

Prečo tam je ten strach?

„To môže byť rôzne. Súvisí to s tým, že je na vedu málo peňazí. Ľudia, aby sa uživili, musia držať krok. Nech už si myslia čokoľvek, musia písať tak, aby to bolo prijaté. Druhá vec je, že vedec sa chce vyhnúť opovrhnutiu u svojich kolegov. Či neverí publikum, to už nemusí byť pre nich také dôležité. Pre vedca je dôležitejšie uznanie kolegov než prítomnosť v novinách.

SkryťVypnúť reklamu

V odboroch, kde je silný strednoprúd, to automaticky vedie k tomu, že tí ľudia ho udržujú. Oni to nerobia vedome. Skôr prijmú metódu, ktorú videli u kolegu a považujú ju za správnu. Navyše ju i kolegovia uznávajú, takže to má celé taký hladší priebeh.“

A výsledkom je čo?

„Že dnes je menej solitérov, excentrikov. Ich pritom nemusí byť veľa, ale existovať by mali.“

Je dobré, že veda funguje takto?

„Otázne už je, čo je dobré a zlé vo vede? To je nevedecká otázka, je to skôr otázka názoru. Ja mám pocit, že čím tvrdší sú ochrancovia serióznej, správnej vedy, tak tým viac brzdia veci. Akoby sa kŕčovito snažili uchrániť vedu pred úchylkami a neuvedomujú si, že práve tieto úchylky môžu spôsobiť, že veda poskočí o veľký kus dopredu.

Ja mám opačný názor aj tak trochu naschvál: že by sa malo umožniť všetkému, aby to prekvitalo. A že sám vývoj si už pomôže. Ale to je samozrejme nedokázateľný optimizmus a dá sa predstaviť, že takto môže vzniknúť aj nejaká hrozná vec.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo bude ten nový veľký skok vpred?

„To je ťažké povedať. Ale môže použiť nejaké príklady: v neurovedách nastáva každý rok veľký krok vpred v možnostiach skúmania mozgu. Stále sa nevie príliš veľa, ale zrýchľuje sa to. Dnešné počítače dokážu takýto zložitý systém spracovať a simulovať. A takéto počítače dokážu aj sledovať a skúmať napríklad veľký počet ľudí. Problém je, že výsledok sa už netýka človeka. Ten zmizne niekde v štatistike.“

Pohľad dnu

Čo vás najviac baví na vede?

„Vždy som bol zvedavý. Vždy som chcel vidieť pod povrch vecí – a to sa dá aplikovať na ľubovoľnú vedu. Pre bežný život mi nie je k ničomu, či sa vesmír rozpína, alebo nie. Ale mňa to zaujímá. Chcem vedieť, v akom svete žijem, čo ten svet so mnou robí, a prečo to so mnou robí. V poslednej dobe sa zaujímam o kognitívnu vedu – ale nie ako o odnož umelej inteligencie s rôznymi aplikáciami.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo?

„Jeden známy fyzik raz povedal, že sú tri oblasti, kde je toho najviac tajomného. To je pri pohľade do diaľky – myslia sa tým iné galaxie, čierne diery či temná hmota. Pri pohľade do blízka, myslia sa tým základné častice hmoty, kvarky či struny. A tá tretia je pohľad do ľudského vnútra – teda čo je to vlastne JA, čo je to vedomie.

Mňa zaujíma najviac táto oblasť. A nepotrebujem k tomu žiadne veľké prístroje, ani mikroskopy. Navyše je ľudská myseľ najbližšie, pretože ju stále nosím so sebou.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 633
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 537
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 821
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 994
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 653
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 223
SkryťZatvoriť reklamu