Biológ Tomáška: Vedeckú štúdiu urobili deti

"Je to jeden z najočarujúcejších príbehov roka," hovorí biológ a genetik Ľubomír Tomáška z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK. "Autormi článku totiž boli 8-10 ročné deti."

Prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc. (1966) vyštudoval genetiku a molekulárnu biológiu, absolvoval študijné pobyty na Cornell University či University of North Carolina Chapell Hill. Je vedúcim Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK, venuje sa štúdiu mechanizmov udržiavania telomér a komunikácii medzi organelami eukaryotických buniek.

"Je to jeden z najočarujúcejších príbehov roka," hovorí biológ a genetik Ľubomír Tomáška z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK. "Autormi článku totiž boli 8-10 ročné deti."

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom roka 2011 na Slovensku a vo svete?

Jedným z najočarujúcejších vedeckých príbehov tohto roku je práca 25 britských autorov v aprílovom čísle časopisu Biology Letters, v ktorej dokazujú schopnosť včiel (Bombus terrestris) naučiť sa pravidlá na riešenie pomerne zložitých problémov.

Okrem toho autori zistili, že jednotlivé včely majú individuálne preferencie, čo naznačuje, že aj u hmyzu je možné nájsť istú formu “osobnosti”.

Pre mnohých sa pozorovania autorov nebudú zdať revolučné a ich interpretácie môžu byť mierne naivné. To však súvisí s najzaujímavejšou časťou tohto príbehu.

Autormi článku totiž boli 8-10 ročné deti zo základnej školy Blackawton v Devone, ktoré experimenty uskutočnili pod vedením neurobiológa Beau Lotta z University College London. Lotto naplánoval vedecký projekt v spolupráci s riaditeľom školy Davidom Strudwickom a spoločne žiadali o podporu grantovú agentúru.

Márne - oponenti sa skepticky vyjadrili k myšlienke, že by deti boli schopné experimentálnej práce. Lotto projekt nakoniec financoval z vlastných zdrojov a zriadil laboratórium v starom vidieckom kostole v juhozápadnom Anglicku.

Tu pomocou jednoduchých pomôcok deti zistili, že včely sú schopné využiť kombináciu farebných a priestorových indícií a zistiť, aký kvet (v tomto prípade pohár so sladkou, resp. slanou vodou) je vhodným zdrojom potravy.

Vzhľadom k vekového priemeru autorov má článok v Biology Letters (vydávaný britskou Kráľovskou spoločnosťou) ďalšie zvláštnosti: nie sú v ňom odkazy na vedecké literárne zdroje; jednak sú pre deti vedecké publikácie ešte nezrozumiteľné, jednak ich hlavnou motiváciou mala byť podľa Lotta čistá detská zvedavosť.

Chýbajú tiež štatistické analýzy. A prirodzene, keďže článok napísali deti, je štýl textu vo vedeckej literatúre veľmi netradičný. Napriek (či vďaka tomu) je aj neobyčajne čítavý a poučný.

Pre učiteľov základných a stredných škôl, pretože ilustruje, ako sú deti schopné kreatívne uvažovať, keď sú správne motivované. Pre vedeckých pracovníkov, pretože prináša čerstvý pohľad na zaujímavý problém. A prináša aj všeobecne dôležité závery. Tak, ako jeho posledná veta:

“Science is cool and fun because you get to do stuff that no one has ever done before.”

Je to síce triviálne, ale vo vzdelávaní chronicky ignorované konštatovanie. A okrem učiteľov by malo byť imperatívom pre všetkých, ktorí rozhodujú o financovaní vedy.

V ére “centier excelencie”, “vedeckých parkov”, “spin-off/start-up firiem”, a “transferov výsledkov do praxe” platí viac, ako kedykoľvek predtým. Ak by sme sa ním do väčšej miere riadili na Slovensku, bola by to určite najvýznamnejšia vedecká udalosť roku.