• Internet
  • Mobil
  • Testy a recenzie
  • Hardvér
  • Hry
  • Vesmír
  • Človek
  • Biológia
  • Fotogalérie
  • TAHAJ.SME.SK
  • RECENZIE
  • Chemik Šajgalík: Neutrína zdvihli zo stoličiek nielen fyzikov

    Vydané 11. 1. 2012 o 0:00

    "Fyzika, a nielen fyzika, ale aj náš každodenný život by sa mohol zmeniť," myslí si o prípadnom objave superrýchlych neutrín anorganický chemik Pavol Šajgalík.

    Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc je riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV a vedúcim Oddelenia keramiky. Je odborníkom v oblasti výskumu a vývoja anorganických materiálov so špecializáciou na konštrukčnú keramiku na báze oxidov, nitridov a karbidov. Je vedcom roka 2006, ocenenie získal za výsledky dosiahnuté vo vývoji progresívnych keramických materiálov na báze nitridu a karbidu kremíka. Výsledky výskumu sa týkali návrhu keramického kompozitu so samodetekčnou schopnosťou a vývoja nových typov keramických rezných nástrojov pre sústruženie ťažko obrábateľných zliatin.
    Foto: REPROFOTO - SME

    "Fyzika, a nielen fyzika, ale aj náš každodenný život by sa mohol zmeniť," myslí si o prípadnom objave superrýchlych neutrín anorganický chemik Pavol Šajgalík.

    Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

    Vo svetle medzinárodného roku chémie – ktorým bol 2011 - rozmýšľam, či niektorý výsledok v oblasti chemického výskumu sa dá pomenovať ako „naj“ aj na Slovensku. Je to naozaj ťažké. Slovensko bohužiaľ nie je krajina, kde často dochádza k prelomovým objavom, rezonujúcim na globálnom trhu vedy.

    Mňa zaujali a aj ovplyvnili výsledky mojich kolegov zo SAV, o ktorých som sa dozvedel z ich prednášok, alebo z nominačných laudácií týchto osobností na rôzne ocenenia. Z toho vyplýva aj fakt, že môj výber možno nie je objektívny, ale určite odzrkadľuje vysokú kvalitu výskumu týchto vedcov v slovenských podmienkach.

    Ich práca je inšpiratívna a aj stimulujúca pre nás všetkých, a preto si dovolím ich spomenúť aj s rizikom, že vynechávam tých ostatných, ktorí sú rovnako dobrí, ale ja som sa s ich prácou tohto roku nestretol.

    Peter Biely je vedcom, ktorý je exemplárnym príkladom vedca s výnimočným svetovým úspechom a aj ohlasom za minimalistických slovenských podmienok výskumu. Jeho výskum je rozsiahly, ale mňa zaujali jeho objavy nových enzýmov mikrobiálnych systémov degradácie rastlinných bunkových stien a objasnenie nových princípov regulácie tvorby týchto enzýmov u mikroorganizmov.

    Silvia Pastoreková (aj s manželom) je svetovo uznávanou odborníčkou za zásadný príspevok k objavu génu a proteínu MN/CA IX, ktorý sa nachádza v slabo okysličených nádoroch, je indikátorom zlej prognózy a využíva sa na detekciu agresívnych nádorov. Výsledky tejto práce sú na ceste k aplikácii vo farmaceutickom priemysle, a to nie je málo. Je to viac ako sme na Slovensku zvyknutí.

    Favoritom tejto ankety je pre mňa Igor Lacík z ústavu Polymérov SAV. So svojimi spolupracovníkmi vyvinul polymérne materiály pre enkapsuláciu pankreatických ostrovčekov z vodorozpustných polymérov a venuje sa vývoju implantovateľného glukózového senzora pre liečbu a skvalitnenie života diabetikov. Výsledky Igora Lacíka a jeho kolegov sú v štádiu klinických testov v USA.

    Ako som povedal, moje odpovede nemusia byť objektívne z hľadiska najvýznamnejšej udalosti v oblasti vedy na Slovensku, ale určite sú výsledky mojich kolegov také, ktoré presahujú hranice Slovenskej republiky.

    Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

    Neviem, či sa výsledok získaný meraním rýchlosti neutrín vyslaných z urýchľovača v CERN-e a zachytených v Taliansku s rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť svetla dá považovať za objav, keďže nebol viacnásobne verifikovaný, ale celkom isto je to udalosť, ktorá zdvihla zo stoličiek všetkých fyzikov na svete.

    A asi nielen ich, ale aj nás ostatných, ktorí si spomínajú na stredoškolskú fyziku, kde sme sa učili, že rýchlosť svetla vo vákuu je najvyššia možná rýchlosť dosiahnuteľná v reálnom svete.

    Einsteinove rovnice o zmene fyzikálnych veličín (dĺžka, hmotnosť, čas) v sústavách pohybujúcich sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by stratil riešenie v sústave reálnych čísiel. Fyzika, a nielen fyzika, ale aj náš každodenný život by sa radikálne zmenil, teda aspoň náš pohľad na princípy fungovania výdobytkov techniky, ktoré nám denne slúžia pri zvyšovaní kvality nášho života a sú výsledkom predpovede fyzikálnych javov súvisiacich so špeciálnou teóriou relativity.

    Neutrína dorazili o 60 nanosekúnd skôr ako mali a chyba merania je vraj „len“ desať nanosekúnd, a teda nie je podstatná. Pokus sa bude určite vo viacerých svetových centrách opakovať a bude vzrušujúce sledovať jeho výsledky.

    Následky potvrdenia tejto správy by boli asi katastrofické nielen pre vysvetlenie „jednoduchých“ relativistických efektov v elektronike, ale aj pre existujúce modely vysvetlenia vzniku sveta a v súčasnej dobe prebiehajúce snahy o potvrdenie štandardného modelu vo fyzike „hľadaním“ Higgsovho bozónu, ktoré by boli asi zbytočné....

    Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

    (ved)

    Ďalšie novinky

    Viete odpovedať na základné detské otázky? Otestujte sa (kvíz)

    Vo veľkej prílohe Prečo? sme priniesli desať vedeckých odpovedí na desať zvedavých detských otázok. Otestujte si, koľko ste sa toho naučili.

    Spoplatnený obsahDesať otázok, na ktoré musíte vedieť deťom odpovedať

    Prečo je nebo modré, ľudia zívajú a voda je mokrá. Prečítajte si vedecké odpovede na zvedavé detské otázky.

    Hlavné správy

    Z DOMOVA

    Spoplatnený obsahZa veľkou mlákou hľadali americký sen. Slovenské úteky z chudoby

    Pred sto rokmi sa zavŕšila veľká vlna vysťahovalectva, ktorá so sebou odniesla do Ameriky státisíce Slovákov.

    EKONOMIKA.SME.SK

    Spoplatnený obsahPatrí Slovensko medzi chudobnejšie krajiny? (grafy týždňa)

    Čo zaujalo analytikov či obchodníkov posledný týždeň?

    TECH.SME.SK

    Spoplatnený obsahMali nahradiť cukor. Umelé sladidlá možno súvisia s cukrovkou

    Kontroverzný výskum ukazuje, že umelé sladidlo menilo myšiam črevnú mikroflóru.

    AKTUALIZOVANÉ 17:19

    Martikán sa nedostal do finále majstrovstiev sveta

    Do najlepšej desiatky v C1 sa prebojovali Alexander Slafkovský a Matej Beňuš.