Paleontológ Vršanský: Tešia ma objavy nových planét

"Od dôkazu nutnosti vzniku života ako výsledku evolúcie sme ďaleko, ale už vieme, že život mimo Zeme je možný," tvrdí paleontológ Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV.

Peter Vršanský (1975) je paleontológ v Geologickom ústave SAV. Zaoberá sa nielen evolúciou švábov a termitov, ale najmä prehistorickými ekosystémami. Zúčastnil sa expedícií v Kanade, na Sahare či na Sibíri. Získal cenu Zikmunda a Hanzelky, cenu rektora UK, za skúmanie hmyzu cenu The Systematic Association Oxfordu či ocenenie za najlepšiu paleontologickú publikáciu roka - cenu Hansa Rautinga. Minulý rok sa stal najlepším mladým vedcom v štátoch V4.

Foto: SME - Tomáš Prokopčák

"Od dôkazu nutnosti vzniku života ako výsledku evolúcie hmoty sme zatiaľ veľmi ďaleko, ale už vieme, že život mimo Zeme je aspoň možný," tvrdí paleontológ Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Poznanie sa rozpína všetkými smermi a preto ťažko povedať, kde je to rozpínanie najdôležitejšie. Hádam v strede, kde sa prelínajú všetky vedecké odbory, ale tieto výsledky budú známe vždy so značným oneskorením.

Môžeme ale povedať, čo nás najviac potešilo. Mojim deťom sa najviac páčia nové svetielkujúce organizmy z Južnej Ameriky, ktoré napodobňujú a klamú iné svetielkujúce organizmy svetelnými signálmi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani vojenskí dešifranti (objavil ich náš tím spolu s nemeckými, ruskými a americkými vedcami).

Tieto organizmy sa vyskytujú výlučne v oblastiach bez svetelného znečistenia. Dnes vieme presne ako svetlo z veľkomiest narúša celé ekosystémy a podobný výskum naznačuje, že na prvý pohľad absurdná ochrana tmy (ako napr. v Parku tmavej oblohy Poloniny na hranici Slovenska, Poľska a Ukrajiny) má obrovský význam, ktorý začíname chápať až s použitím najnovších technológií.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Vo svete mi najväčšiu radosť robí objav stoviek nových planét pri iných hviezdach a to aj v takzvanej obývateľnej zóne. Ak má každá z približne 125 miliárd galaxií len v pozorovateľnom vesmíre zhruba 300 miliárd hviezd ako naša Mliečna cesta, výskyt života mimo Slnečnej sústavy sa zdá byť takmer istý.

Od dôkazu nutnosti vzniku života ako výsledku evolúcie hmoty sme zatiaľ veľmi ďaleko, ale už vieme, že život mimo zeme je aspoň možný.

To je radostný poznatok, ktorý výrazne naštrbuje naše pocity nadradenosti nad mrazivým vesmírom, ale aj nad všednou prírodou s nami príbuznými živočíchmi. Začínam mať pocit, že sme nevyhnutnou súčasťou niečoho naozaj zaujímavého.