BRATISLAVA. Patrí medzi najzaujímavejšie telesá v slnečnej sústave. Má hladký ľadový povrch, kamenné jadro a slabú atmosféru, ktorá obsahuje kyslík.
Jupiterov mesiac Európa, šiesta najbližšia obežnica tejto planéty, sa považuje za jedného z hlavných kandidátov, kde by v slnečnej sústave mohol existovať mimozemský život. Jedným z predpokladov je existencia tekutej vody.
Doteraz najlepší dôkaz
Publikácia amerických vedcov, ktorú uverejnil magazín Nature, ponúka doteraz „najlepší dôkaz“ o existencii vody v kvapalnom skupenstve tesne pod povrchom planéty.
Vedci analyzovali zábery, ktoré ešte v 90. rokoch vyhotovila sonda Galileo. Takéto plytké jazerá, len tri kilometre od povrchu mesiaca, by zvyšovali teoretické šance, že na Európe existuje život.
Mesiac Európa
Šiestu najbližšiu obežnicu planéty Jupiter objavil v roku 1610 Galileo Galilei.
Je trochu menší ako mesiac Zeme.
Skladá sa z kamenného jadra a ľadového povrchu. Vedci predpokladajú, že pod ním sa nachádzajú oceány a najnovšie aj jazerá tesne pri povrchu.
Vedci už dlhšie predpokladajú, že pod ľadovým povrchom Európy, ktorý je „tvrdý ako žula,“ existuje rozsiahly oceán kvapalnej vody.
Podľa BBC sa odhadovalo, že tento oceán má hĺbku asi 160 kilometrov a nachádza sa 10 až 30 kilometrov pod povrchom družice Jupitera.
Bližšie k životu
Ako je možné, že asi 800 miliónov kilometrov do Slnka (päťkrát viac ako Zem) pri najvyššej povrchovej teplote mínus 160 stupňov Celzia môže existovať voda v tekutom stave?
Vedci to vysvetľujú existenciou takzvaných slapových javov. Gravitácia Jupitera, najväčšej planéty slnečnej sústavy, priťahuje hmotu mesiaca ako príliv. Napätie spôsobuje teplo, ktoré roztápa ľad na kvapalnú vodu.
Samotná voda však na život nestačí. Vedci hovoria, že na jeho vznik sú potrebné aj organické zložky, ktoré by na teleso mohli priniesť kométy.
Práve existencia jazier blízko pri povrchu, ktoré by mali byť prepojené s oceánom hlbšie, by mohli tieto dve podmienky spojiť dohromady. „To by mohlo z Európy a jej oceánu urobiť miesto vhodnejšie pre život,“ povedala pre BBC hlavná autorka práce Britney Schmidtová z univerzity v Texase.
Chystá sa sonda
Európu objavil vlastnoručne vyrobeným teleskopom pred 401 rokmi taliansky učenec Galileo Galilei. Najlepšie ju doteraz preskúmala práve sonda, ktorá niesla po ňom meno.
Keďže Európa vedcov zaujíma, poriadne preskúmať sa ju chystá nová sonda, ktorú by zhruba o desať rokov mali vyslať americkí a európski vedci. Tá by mohla definitívne potvrdiť existenciu vody pod jej povrchom. A možno v nej objaví aj niečo viac.
