SME

Superteleskop má slovenský prístroj

Najväčší rádioteleskop vyštartoval do kozmu. Sľubuje najostrejší pohľad do vesmírnych diaľok.

Štart teleskopu Rusi dlho odkladali.Štart teleskopu Rusi dlho odkladali. (Zdroj: ROSKOSMOS)
Spectrum-­R (RadioAstron)
Váži približne 3,8 tony.
Jeho parabolická anténa má priemer 10 metrov.
Skúmať bude vesmírne rádiové objekty.
Vedci sa chcú pozrieť na čierne diery, pulzary či neutrónové hviezdy.

MOSKVA, BRATISLAVA. Bude to najväčší teleskop, aký ľudstvo kedy vybudovalo. Aj keď iba virtuálne, no siahať bude od našej planéty až takmer po Mesiac.

Až v takej diaľke sa totiž počas svojej eliptickej dráhy bude nachádzať medzinárodný rádioďalekohľad Spectrum-R, ktorý v pondelok vystrelili do kozmu.

Takmer štvortonové observatórium pritom na palube nesie aj prístroj, ktorý vytvorili slovenskí vedci v Košiciach. Ich spektrometer MEP-­2 bude vďaka detektorom skúmať a analyzovať kozmické energetické častice.

Kozmický satelit je však určený najmä rádioastronómom. Sľubuje najostrejší pohľad do vesmírnych diaľok.

Nikdy tak ďaleko

„Posledných dvadsať rokov bol tento teleskop vždy päť rokov od dokončenia,“ hovorí pre New Scientist rádioastronóm Ken Kellermann.

Projekt, ktorý začali vyvíjať ešte počas studenej vojny, pribrzdila zmena režimu. A potom aj nedostatok financií, napriek tomu, že sa na ňom podieľajú zhruba dve desiatky krajín. Ide pritom o zariadenie, ktoré bude oveľa presnejšie ako Hubblov vesmírny ďalekohľad. Ten však skúma vesmír vo viditeľnom, ultrafialovom či infračervenom spektre.

Spectrum-R bude sledovať rádiové žiarenie. To mu umožňuje využiť techniku takzvanej interferometrie - teleskop sa v konečnom dôsledku tvári taký veľký, ako ďaleko sú od seba vzdialené jeho antény.

Keďže údaje z kozmu sa budú skladať s meraniami z veľkých zariadení na našej planéte, výsledok bude ostrý, akoby sme mali ďalekohľad s priemerom viac ako 300-tisíc kilometrov.

„Dosiaľ tu nikdy nebol rádioďalekohľad, ktorý by sme poslali tak ďaleko od Zeme,“ zdôrazňuje pre magazín Jurij Kovalev, šéf tímu z Lebedevovho fyzikálneho inštitútu ruskej akadémie vied, ktorá sa o misiu stará.

Vesmírne skratky?

Nový kozmický teleskop by mal skúmať neutrónové hviezdy, pulzary, medzihviezdnu plazmu či ozrutné čierne diery, ktoré sa ukrývajú v strede galaxií. Obzvlášť sa chcú zamerať na tú v strede galaxie M87, ktorá od nás leží asi 55 miliónov svetelných rokov.

Najskôr budú vedci musieť prítomnosť supermasívnej čiernej diery potvrdiť, a potom azda aj zistiť, či toto vesmírne teleso nie je čímsi ešte oveľa záhadnejším. Napríklad červou dierou, akousi dosiaľ hypotetickou skratkou v priestoročase.

S Rusmi máme historické väzby

„Pôvodne mal náš prístroj letieť na inom satelite, nakoniec sme ho museli prerobiť,“ hovorí Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Slovenský vesmírny detektor skonštruoval s kolegom Igorom Strhárským.

Na palube je slovenský prístroj. Čo bude jeho úlohou?

„Je to spektrometer kozmických energetických častíc. Roztrieďuje častice podľa druhu na elektróny a ióny, zaznamenáva energie a frekvencie ich dopadu na jeho polovodičové detektory. Tieto dáta zaznamenáva telemetrický systém satelitu a odosiela ich dole na Zem."

Aké častice skúma?

„Sú to nabité častice najmä slnečného pôvodu. Slnko okrem svetla, tepla či ultrafialového žiarenia vysiela aj slnečný vietor a aj častice stredných aj vyšších energií. Tieto nabité častíc majú o dosť menšie rýchlosti ako je rýchlosť svetla, ale tiež prinášajú zo Slnka značnú energiu.

Keď doletia k Zemi, reagujú s jej magnetickým poľom. Výsledným produktom reakcií nabitých častíc s magnetickým poľom Zeme je jej magnetosféra, zložitý plazmový útvar, ktorý obklopuje celú Zem.“

Na to potrebujeme satelity?

„Dole zo zeme magnetosféru nijako nevidno, treba ísť „tam hore" a merať. Vlastne sa ani nevedelo, že existuje, kým do kozmu nevzlietli prvé satelity.

No samotný náš prístroj a jeho dáta by neznamenali až tak veľa, keby do následnej pozemnej analýzy nevstúpili aj ďalšie dáta o polohe satelitu na orbite, jeho orientácii v priestore a aj dáta z magnetometra a ďalších prístrojov na palube, napríklad aj monitora slnečného vetra, ktorý skonštruovali na Karlovej univerzite v Prahe.“

Čo sa s tými dátami deje?

„Analýzou dát sa v širších súvislostiach zaoberá medzinárodný tím fyzikov, ktorý vedie profesor Karel Kudela z nášho ústavu, vedecký koordinátor projektu spektrometra.

Pod širšími súvislosťami treba chápať napríklad aj dostupné dáta z iných satelitov, pozemné merania magnetického poľa, dáta o slnečnej aktivite a podobne. Je to dosť zložitý komplex vzťahov medzi Slnkom a Zemou, kde samozrejme dominuje Slnko, ktoré do systému prispieva nielen časticami, ale ešte aj vlastným magnetickým poľom.

A keďže aktivita Slnka je dosť premenlivá a často aj náhodná, dnes už bežne hovoríme o kozmickom počasí."

Váš prístroj letí na observatóriu, ktoré bude skúmať čosi iné. To mu vyhovuje?

„Tieto úlohy si neodporujú, ale treba priznať, že satelit bol vyrobený hlavne pre rádioastronómov. Zároveň je to však vesmírne observatórium, na ktorom pracuje viacero vedeckých systémov a jeho silne excentrická orbita nám vyhovuje.

Jeden obeh, ktorý trvá asi osem dní, bude čiastočne aj v magnetosfére a čiastočne aj mimo nej. Rádioastronómovia boli veľkodušní a zobrali na palubu aj iné prístroje, zviezli sme sa aj my. Je to pre nás taká jazda luxusným mercedesom.

Sme súčasťou vedeckého komplexu, ktorý sa nazýva Plazma F a okrem nášho prístroja tam patrí český monitor slnečného vetra, ruský magnetometer a ešte jeden ruský telemetrický systém, ktorý zaznamenáva naše dáta do veľkokapacitnej pamäte. Dole pôjdu, až keď nám pridelia kanál.

Hlavným cieľom misie je čo?

„Najväčšie očakávania smerujú k rádioteleskopu, ktorý je dôležitou súčasťou astronomického zobrazovacieho systému, ktorý má dosiahnuť ďaleko väčšie rozlíšenie ako má Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Musí však spolupracovať s pozemnými rádioteleskopmi, iba tak spoločne vytvoria interferometer, ktorý dokáže v hlbinách vesmíru rozpoznať objekty až desaťtisíckrát menšie ako to dokáže Hubblov teleskop. Pravda, tie objekty bude pozorovať v oblasti rádiových vĺn, zatiaľ čo Hubblov teleskop je optickým teleskopom.

Rádioastronómovia sú z toho samozrejme mimoriadne vzrušení a sľubujú si od toho fundamentálne objavy, najmä z oblasti takzvaného extrémneho vesmíru, kde dominujú čierne diery, neutrónové hviezdy, pulzary, supernovy, kvazary a ďalšie tajomné objekty. A určite si na svoje prídu aj kozmológovia, ktorých trápi minulosť aj budúcnosť nášho vesmíru."

Ako funguje spolupráca s Rusmi? Oni si vyberajú prístroje?

„Sú to historické väzby s ruským kozmickým výskumom. Oni nás už dávno poznajú zo starších projektov a keď sa vyskytne dačo nové, zavše dostaneme priame pozvanie. Už teraz sme sa prisľúbili na dva ďalšie projekty.

V ruskom kozmickom výskume sa tendre asi až tak nerobia, Európska vesmírna agentúra ESA však vždy oficiálne vypisuje tender. Tam je dosť veľká tlačenica.

Napríklad my sa teraz podieľame na konštrukcii prístroja pre ESA, ktorý poletí na Merkúr, ale robíme len jeho pomerne malú časť. Na jednom prístroji bežne robí aj 12 inštitúcií z rozličných krajín, zatiaľ čo u Rusov je to neraz tak, že my robíme celý prístroj."

Rusom platíme za vynesenie do kozmu?

„Nie. Vynesenie je súčasť nášho projektu, akejsi dohody, ktorú zabezpečujú Rusi, vlastne je to súčasť ich vkladu do projektu. Tento konkrétny prístroj sme celý urobili tu u nás.

Rusi však zabezpečujú umiestnenie na satelite, vynesenie na orbitu, riešia rôzne interfejsové a dokumentačné problémy a tiež často pomáhajú s testami prístroja. No a po štarte sa už spoločne analyzujú dáta."

Ruská strana vyžaduje splniť nejaké kritériá?

„Áno. Nejaký čas sa konštrukcia utriasa, ale vždy je to limitované elektrickým príkonom, váhou či rozmermi. A samozrejme telemetriou, teda aké množstvo dát môžeme prenášať cez telemetriu satelitu. Prístroje zvyčajne hore merajú nepretržite, ale nie vždy sa podarí všetky namerané informácie dostať dole."

Rusi štart satelitu dlho odkladali. Aké je to čakať, kedy konečne prístroj poletí?

„Hlavné zdržanie RadioAstronu, spôsobil vývoj zložitej antény, okolo ktorej je množstvo ďalších vedeckých aparátov. Čakalo sa na dokončenie rádioteleskopu.

My sme náš prístroj odovzdali a poslali do Moskvy ešte v marci 2007 a potom sa čakalo na štart. Projekt RadioAstron sa strašne naťahoval už od 80-tych rokov a mnoho rokov mal taký štatút, že štart bude o tri až päť rokov. A stále sa to len posúvalo a posúvalo, čo súviselo aj s nedostatkom financií. Pritom to nie je len ruský projekt, ale vcelku široko medzinárodný."

Kedy by mohol slovenský prístroj priniesť výsledky?

„Rusi sľúbili prístroj zapnúť 30. júla. Medzitým asi chcú rozbaliť veľkú anténu a ďalšie systémy. To je však bežná prax, satelit sa po príchode na orbitu dolaďuje: aj samotná orientácia satelitu aj obežná dráha. Veľmi opatrne sa spúšťajú systémy, Rusi majú svoj harmonogram. A potom bude nejaký čas trvať, kým sa nazbierajú dáta a kolegovia fyzici ich budú analyzovať a interpretovať."

Koľko trvá vývoj takéhoto prístroja?

„Je to veľmi rôzne. Tento prístroj má napríklad zložitejšiu históriu. Pôvodne mal letieť na inom satelite, ale z toho projektu zišlo. Lenže prístroj už bol prakticky hotový. Chvíľu nám tu stál, ale potom prišla táto príležitosť.

Museli sme ho však prerobiť, pretože tento satelit je iný, iná je orbita aj my sme použili iné, väčšie detektory. My často robíme súčasne na viacerých projektoch, ktoré sa prekrývajú, ale v priemere to trvá asi tak štyri roky."

Tomáš Prokopčák
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu