SME

Marcela Alzin: Internet na vaše chyby nikdy nezabudne

Stali sa prípady, že niekomu vykradli byt, lebo si do statusu napísal „hurá, zajtra odchádzam na dovolenku", tvrdí v rozhovore manažérka z neziskovky eSlovensko.

Narodila sa v roku 1980. Vyštudovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracovala ako koordinátorka Európskeho sociálneho fondu na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, neskôr nastúpila do literárnej ageNarodila sa v roku 1980. Vyštudovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracovala ako koordinátorka Európskeho sociálneho fondu na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, neskôr nastúpila do literárnej age (Zdroj: Karol Sudor)

Jedným z cieľov projektu Zodpovedne.sk je dosiahnutie zodpovednejšieho používania internetu deťmi aj mládežou, ale aj prevádzkovanie bezplatnej pomoci tým, ktorí to nedokázali, prípadne si chcú nechať preventívne poradiť. Prečo a ako? Odpovedá manažérka pre medzinárodné vzťahy z neziskovky eSlovensko.

Osobne by som nikam nevkladala rôzne statusy o tom, čo práve robím, súkromné fotografie, ktoré nechcem, aby videli neznámi ľudia, či informácie, kedy a na ako dlho cestujem na dovolenku. Stali sa prípady, že práve takýchto dobrákov niekto vykradol, lebo si do statusu napísali „hurá, zajtra odchádzam na týždňovú dovolenku", tvrdí v rozhovore Marcela Alzin.

Sú dnešné deti ohrozenejšie v porovnaní s tými, ktoré vyrastali v 80. rokoch, keď nebol rozšírený internet?

Myslím si, že dnešný svet je o niečo dravší. Neustále sa mení, pričom každé desaťročie so sebou prináša aj nové, dovtedy nepoznané, hrozby. Posledné desaťročie súvisí práve s fenoménom internetu, teda virtuálneho sveta, keď už môžeme otvorene hovoriť dokonca aj o virtuálnom občianstve.

Čo sa pod tým myslí?

Mnohí ľudia akoby žili dva životy. Jeden je klasický, medzi reálnymi ľuďmi, v bežnom prostredí, teda taký, v ktorom sa môžeme navzájom dotýkať, druhý prebieha na internete. Na ňom komunikujeme aj s ľuďmi, ktorých nikdy neuvidíme, ktorých reálne nepoznáme, pričom nevieme, akí sú v skutočnosti. Netreba zabúdať, že ľudia na internete často používajú iný štýl komunikácie či iný jazyk ako v reáli, inak sa prezentujú. Umožňuje to neosobnosť, v rámci ktorej celý systém funguje.

Je to zlé?

Všeobecne nie, ale skrýva to isté riziká. Tak ako sme si museli v reálnom svete vytvoriť pravidlá komunikácie, rovnaký proces nás čaká aj v tom virtuálnom. Ten totiž zatiaľ nie je regulovaný, navyše si v ňom vzájomne nevidíme do očí. Dôsledkom je, že ľudia si voči sebe oveľa viac dovoľujú, sú drzejší, arogantnejší, vravia si navzájom aj veci, ktoré by si medzi štyrmi očami nikdy nepovedali. Stačí si pozrieť akékoľvek diskusné fóra, najmä anonymné. Druhým extrémom však je, že v anonymnom prostredí internetu bývajú mnohí užívatelia otvorenejší a povedia o sebe veci, ktoré by nikdy pred druhými nevyslovili.

Na nete sa realizujú aj zakomplexovaní

Ak je niekto v skutočnosti tichý a zakríknutý, pričom na nete ako anonym bez zábran uráža iných, môže to mať vplyv na jeho správanie v reálnom svete? Nedá sa totiž prehliadnuť, že kým kedysi sa anonymovia brali ako nerelevantní, dnes im prakticky všetky médiá na webe prisúdili istý honor.

Určite to má svoj vplyv, hoci toto je skôr otázka pre psychológa. Na nete sa nepochybne často realizujú aj tí, ktorí majú v skutočnom živote komplexy, či rôzne mentálne bloky. Ak nevedia niekoho osloviť, nikam nezapadajú, internet im umožňuje falošne to zmeniť.

Prečo falošne?

Lebo je to zradné. Samotná zmena je totiž opäť len virtuálna a so skutočným životom nemá nič spoločné. Ide o akýsi falošný pocit istoty, že som niekto viac ako v skutočnosti.

To, že správanie sa ľudí pri počítači môže ovplyvniť ich správanie v realite, je jasné, stačí sa pozrieť, ako na deti vplývajú rôzne násilné hry, v ktorých tečie krv. Dokáže dieťa vždy odlíšiť virtuálny svet od skutočného? Vplyv netu by som však nezužovala len na negatívne pôsobenie, je množstvo príkladov, v ktorých nájdete opak.

Bežní ľudia vnímajú internet najmä ako pomocníka - ako rýchly zdroj informácií či bezproblémový prostriedok na komunikáciu. V čom je teda problém?

Internet je nepochybne úžasný pomocník, ktorý uľahčuje život. Týka sa to každého, kto s ním vie pracovať. Na druhej strane si predstavte dieťa, ktoré hľadá nejakú nevinnú informáciu, zadá heslo do vyhľadávača, a výsledkom je, že sa mu v ponuke zobrazia aj stránky s obscénnym obsahom. Ak chodí napríklad chatovať, pokojne ho môže osloviť pedofil, vydávajúci sa za kamaráta. Dieťa nedokáže rozlíšiť nebezpečenstvo ako dospelý človek, takže sa s ním dokonca neskôr môže stretnúť bez toho, aby malo nejaké podozrenie. Stačí, ak si pedofil dostatočne trpezlivo buduje jeho dôveru. Druhá strana pritom v zásade ani nemusí chcieť ublížiť priamo dieťaťu, stačí, ak sa bude snažiť vydolovať z neho rôzne súkromné informácie o rodičoch, ich peniazoch a podobne.

Zrejme sa na tom podieľa aj fakt, že staršie generácie často nevnímajú všetky nástrahy internetu. Mnohí ľudia ho dokonca ani nepoužívajú, takže jednak nebezpečenstvá nepoznajú, jednak nemôžu tie deti varovať. Kde vznikla myšlienka, že proti tomu treba niečo robiť?

S prudkou expanziou internetu od druhej polovice deväťdesiatych rokov sa začala Európska Komisia zaoberať otázkou, ako urobiť internet bezpečnejším pre všetky kategórie užívateľov. V súvislosti s tým spustila v roku 1999 program Safer Internet, ktorý si stanovil za cieľ zvyšovať u širokej verejnosti povedomie o nástrahách virtuálneho sveta, informovať o bezpečnom využívaní moderných technológií a v neposlednom rade i bojovať proti nezákonnému obsahu na internete s dôrazom na detskú pornografiu a prejavy rasizmu a xenofóbie. Naša organizácia sa pripojila k tejto výzve a tak v súčasnosti pôsobí i v rámci nadnárodnej štruktúry, ktorá koordinuje aktivity programu v jednotlivých krajinách. Nejde teda len o aktivitu na Slovensku, ale o istú povinnosť v rámci celej EÚ s tým, že v každej krajine funguje organizácia, ktorá túto činnosť vykonáva.

EÚ to aj celé financuje?

Podieľa sa na tom 50 percentami. Zvyšok máme od partnerov, ktorými sú Ministerstvo vnútra, T-Mobile, SK-NIC, UNICEF a ďalší.

Kto potrebuje pomoc, môže využiť mail, telefón a online chat

Aký je ročný rozpočet?

Aktuálny rozpočet na tento rok je 150 tisíc eur. V tom sa skrýva široká škála rôznorodých aktivít vrátane tlače približne 300 tisíc kusov pracovných zošitov pre žiakov ZŠ, na ktorých obálke je umiestnený text s rôznymi radami, ďalej tematická žiacka knižka pre prváka, školiace aktivity, prevádzka bezplatnej linky pomoci, či budovanie Centra pre nahlasovanie nezákonného obsahu na internete, zastupovanie Slovenska v medzinárodných štruktúrach a podobne. V rámci osvetovej kampane sme tiež pripravili seriál animovaných rozprávok s preventívnou tematikou Ovce.sk, ku ktorým sa dostanem neskôr.

Realizujete projekt Zodpovedne.sk. O čo ide?

Rôznymi kanálmi sa od roku 2007 snažíme zvyšovať povedomie o bezpečnom internete, teda o jeho bezpečnom používaní. Celá kampaň má viac foriem, pričom sa sústreďujeme na rôzne vekové skupiny aj vrstvy obyvateľstva. Nejde teda len o deti, ale aj o rodičov, učiteľov, policajtov a tak ďalej.

Aktivít je pomerne veľa s tým, že sa snažíme preniknúť aj do médií. Jednou z foriem bola napríklad deväťdielna televízna relácia pre mladých Cookie.sk, vysielaná v roku 2008 v STV. Šlo o seriál o nástrahách virtuálneho sveta, pričom v každom dieli sa preberal jeden konkrétny problém. Okrem toho sa robia prednášky v školách, v ponuke sú aj bezplatné semináre pre rodičov. Máme vyškolených ľudí v polícii aj v samosprávach, tí posúvajú získané informácie a materiály ďalej do škôl. Spomínala som už preventívne plagáty na ktorých sú pokryté témy ako mobily, šikanovanie na internete, závislosť od počítačov a podobne. Všetky materiály je tiež možné stiahnuť si s našej stránky zodpovedne.sk s tým, že ich možno bezplatne šíriť ďalej.

To je prevencia. Čo ak som rodič a mám problém s dieťaťom, prípadne ak som dieťa a niekto ma na internete šikanuje?

V takom prípade je možné využiť takzvanú združenú linku pomoc.sk. Ide o platformu, prostredníctvom ktorej sa ľudia môžu obracať na vyškolených konzultantov v prípade, že ich niečo na internete zaskočilo alebo šokovalo. Ak sa niekto stane obeťou šikany, urážok, zneužitia profilu na nejakej sociálnej sieti a podobne, dostane konkrétne rady ako ďalej. Možnosti kontaktovať nás sú tri - mailom, telefónom alebo chatom. Online chat funguje sedem dní v týždni od štvrtej poobede do desiatej večer, nájdete ho priamo na stránke pomoc.sk. Bezplatná linka pomoci má číslo 116 111, e-mail má podobu potrebujem(at)pomoc.sk.

V tejto súvislosti by som rada upozornila, že ak niekto dostane urážlivý mail, v žiadnom prípade by ho nemal mazať, ale uschovať si ho ako dôkazový materiál. V prípade, že sa urážka objaví na internetovej stránke, treba si ju uložiť. S týmto materiálom sa možno obrátiť na políciu a podať trestné oznámenie na známeho alebo neznámeho páchateľa.

6.jpg

Ako rýchlo dostanem odpoveď cez vaše linky?

Na chate a telefonicky prakticky hneď, e-mailom najneskôr do 24 hodín. Všetkým týmto veciam sa venuje okolo 30 konzultantov, ktorí sa striedajú.

Ten online chat som skúšal opakovane zapnúť večer po sedemnástej. Neustále mi to vypisovalo: „Prepáčte, momentálne nie je voľný žiadny operátor."

Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že konzultanti sú nedostupní, pretože práve riešia iný prípad na telefóne. Niektoré rozhovory na linke pomoci bývajú pomerne dlhé. V takom prípade treba chvíľu počkať, prípadne využiť iný spôsob kontaktu.

Niekto tie služby naozaj využíva?

Prostriedky ohrozenia na internete - čítajte o nich viac na Zodpovedne.sk: :

Určite áno, najmä bezplatnú linku pomoci. Vďaka tomu systému sa už pomohlo množstvu ľudí. Služby využívajú deti, mládež, ale aj rodičia, ktorí nevedia ako ďalej. Iná vec je, že občas sa ohlásia aj ľudia, ktorí majú problém, nesúvisiaci s virtuálnym svetom. Nedávno sme riešili e-mail, v ktorom niekto žiadal o pomoc pre syna, ktorému bolo zle, vracal a podobne. V takom prípade treba využiť lekársku pomoc.

Mali sme prípad jedného mladého človeka, ktorému niekto ubližoval tým, že si pod jeho menom a skutočnou fotografiou vytvoril falošný profil na jednom z populárnych slovenských komunitných serverov s cieľom zdiskreditovať ho a psychicky týrať. Iné prípady boli o šikanovaní v rámci rôznych chatroomov. Znie to banálne, ale ak si niekto pod vašim menom niekde spraví profil a bude nadávať iným ľuďom, tí si to spoja s vami, nie s nejakým anonymom. Často volávajú aj rodičia, informujúci sa o tom, čo môže byť na internete nebezpečné, ale aj o tom, ako deťom zablokovať isté typy stránok tak, aby sa na ne nedostali. To, čo sa nám môže zdať úplne jednoduché, je pre iných doslova nočná mora.

Zneužitie mena na falošné profily a obťažovanie je práca pre políciu, nie?

Iste, v takom prípade odporúčame problém nahlásiť na polícii, tá rieši trestnoprávnu stránku veci.

Lascívne fotky na internete môže vidieť aj budúci zamestnávateľ

Neozývajú sa vám aj deti, ktoré sa sťažujú, že im rodičia nedovolia robiť na nete to, čo dovolia iní rodičia ich rovesníkom?

Stáva sa to a vôbec to nie je ojedinelé. Dieťa má občas jednoducho pocit, že jeho rodičia sú na neho príliš prísni a nedovolia mu veci, ktoré kamaráti bežne robia. Takéto prípady sú delikátne, lebo konzultanti musia volajúcemu dieťaťu vysvetliť okolnosti tak, aby ich pochopilo.

Tento rok ste spustili kampaň Ovce.sk. O čo ide?

Mnohé partnerské organizácie v zahraničí používajú na osvetu pred nástrahami virtuálneho sveta hrané videoklipy, my sme sa rozhodli využiť animované rozprávky a osloviť tak širokú verejnosť s dôrazom na najmladších užívateľov nových technológií. Má to logiku, lebo veľká časť z našej cieľovej skupiny nie je ochotná sedieť a čítať nejaké dokumenty, príručky alebo texty na plagátoch. Potrebujú to vidieť a počuť, hádam sa i trochu zabaviť na cudzí účet, preto sme zvolili animovaný seriál.

Tie rozprávky sme predstavili verejnosti pred takmer mesiacom a už získali niekoľko ocenení - zvíťazili v slovenskom kole Európskej ceny pre prevenciu kriminality a v decembri budú Slovensko zastupovať v európskom kole v Štokholme. Na známom filmovom festivale EKOTOPFILM získali Cenu medzinárodnej poroty. Najčerstvejším ocenením je Mimoriadna cena ITAPA 2009 za zvyšovanie povedomia o bezpečnom používaní informačných technológií.

Aký má cieľ?

Upozorniť na nevhodné správanie sa mládeže vo virtuálnom svete a zároveň ponúknuť možné riešenia. Zámerne sme zvolili neosobnú formu, teda košiar a ovce ako hlavné postavy, ktoré snáď v každom evokujú akúsi nevinnosť až naivitu. Aktuálne sú hotové štyri rozprávky s tým, že každá reaguje na konkrétny problém, či už je to pedofília a grooming (ide o vytváranie detskej identity dospelými na internete, pozn. autora), zverejňovanie súkromných fotografií, nekritické preberanie informácií z internetu alebo prejavy rasizmu a xenofóbie. Vysielajú sa v čase okolo Večerníčka, dostupné sú aj na internete s tým, že aktuálne sa pripravujú ďalšie. Okrem toho vo forme komiksu vychádzajú v detskom časopise Maxík.

8.jpg

Konkrétny príklad?

V jednom z dielov sa rozoberajú riziká, vyplývajúce z toho, že niekto na internet nerozvážne umiestni svoju fotografiu, na ktorej je vyzlečený, v plavkách, či v nejakej lascívnej póze. Internet je ich plný, pritom ide o súkromné fotografie, ktoré môžu narobiť veľké problémy. Koľkí poznajú všetky riziká? V zásade si mnohí myslia, že sú určené maximálne rodičom, pár kamarátom a podobne, mnohé sa tam však dostanú aj bez vášho vedomia. Stačí, ak si vás kamaráti odfotili niekde na oslave, na ktorej ste sa opili a podobne. Výsledkom je, že sú prístupné prakticky všetkým. Tak končia mnohé fotografie z dovoleniek a party s tým, že primárne boli určené len pre konkrétne publikum. Málokto očakáva, že ich môžu vidieť všetci kolegovia v práci, budúci zamestnávateľ a podobne. Platí, že internet nikdy nezabudne na vaše chyby. Čo naň raz dáte, to na ňom ostane.

Lenže vaše cieľové skupiny sa v rámci netu pohybujú úplne inde ako sú vaše stránky. Čas trávia na pokeci, facebooku, nemajú dôvod ísť na zodpovedne.sk.

To je pravda, preto využívame viac kanálov - školy, samosprávy, televíziu, ale aj internetové stránky s videami, a, samozrejme, aj pokec. Priamo na jeho stránkach sa zobrazujú bannery s príťažlivými textami, ktoré vás po kliknutí navedú na potrebné informácie, či prehrajú danú rozprávku. Je len pochopiteľné, že reflektovať na to nebudú všetci, ale primárne chceme informovať tých, ktorí majú záujem. Vždy je lepšie robiť prevenciu, ako potom riešiť konkrétne prípady ublíženia v prostredí internetu.

O tie bezplatné semináre pre rodičov je záujem?

Bohužiaľ, zatiaľ veľmi nie. Jeden máme za sebou, ale prišlo naň pomerne málo ľudí. Zrejme tomu musíme spraviť lepšie promo. Samozrejme, ak sa nájdu dospelí, ktorí majú o taký seminár záujem, sme im plne k dispozícii.

Dôverovala mu cez internet, na stretnutí ju znásilnil

Oblastí ohrozenia pre deti je na internete pomerne veľa, uvádzate ich aj na stránke - pedofília, pornografia, závislosť, šikanovanie, diskriminácia, násilie, stretnutie s neznámou osobou, poskytovanie osobných údajov, internetové podvody. Čo s nimi?

Je ich naozaj veľa. Brániť sa im dá len tak, že človek bude mať dostatok informácií, čiže si tie riziká bude uvedomovať. Keď budú vedieť, o čom to je, bude menšia šanca, že niekomu skočia na lep. Kľúčovú úlohu tu musia zohrávať najmä rodičia, ale aj učitelia.

Ako sa pedofil na nete kontaktuje s potenciálnymi obeťami?

Celkom jednoducho. Pripojí sa na internet a vydáva sa tam za niekoho iného, pokojne aj za nejaké dieťa. Ľahšie tak získava dôveru iných detí, ktoré si myslia, že komunikujú s nejakým rovesníkom. Ak už dôveru má, nie je ďaleko od toho, aby sa dieťa s dotyčným aj stretlo. Bez toho, aby o tom niekomu povedalo. O tom, že ak sa dieťa stane obeťou nežiaduceho jednorazového alebo opakovaného sexuálneho aktu, má to pre neho fatálne dôsledky, netreba pochybovať. Takýto nepríjemný zážitok dieťa nevie spracovať a nevyhnutne potrebuje pomoc odborníka.

O tom, že pedofilní ľudia sú na nete aktívni, svedčí aj reportáž, ktorú pred pár rokmi vysielala nejaká televízia. Redaktor sa v nej vydával za niekoho iného a stretnutie s pedofilom nakrútil skrytou kamerou.

Iste, vôbec si nerobím ilúzie, že takí ľudia tam nechodia. Bežne si vytvárajú falošné profily na sociálnych sieťach a pomaly hľadajú svoje obete. Menšie dieťa obvykle nedokáže rozlíšiť, že lákanie na darčeky a stretnutia môžu dopadnúť zle. Stretnutie s neznámym človekom je vždy nebezpečné, mali sme konkrétny prípad, keď sa naň jedno dievča vybralo a dotyčný ho znásilnil.

Vážnym problémom je pornografia. Na stránke o nej píšete, že „akcelerácia vývinu sexuality prostredníctvom rôznych stimulov, akým je aj častý kontakt s pornografiou, môže posunúť dieťa, pubescenta, ale i adolescenta do neprirodzeného postoja k sexualite, pretože neboli na toto poznanie ešte pripravení... Deti ... môžu následne prežívať strach, hnus, a tak i odpor k sexu, ale i naopak, takéto poznanie môže vyvolávať ďalšiu zvedavosť a zdraviu nebezpečné experimentovanie." Čo s tým? Internet je toho plný, vo vyhľadávačoch dominuje hľadanie práve takýchto stránok.

Ak niekto také stránky vyhľadáva zámerne, tomu príliš nemáme ako pomôcť. Tu musia zohrať svoju úlohu rodičia, ktorí dieťa vychovávajú. Nám ide primárne o to, aby sa na také stránky nedostávali deti, ktoré si to neželajú. Rodičia musia byť natoľko zodpovední, aby vedeli, kam ich deti chodia, musia mať ich dôveru, komunikovať. Ak to ignorujú, ak sa sami nevzdelávajú, nemôžu sa čudovať dôsledkom. Jedným z možných riešení je aj to, že dieťa je doma na internete len v čase, keď sú doma aj oni sami. Blokovanie nežiaducich stránok je totiž technicky komplikovanejšie. Problém je, že mnohí rodičia sa doma s deťmi nerozprávajú a sú radi, ak sa ich zbavia posadením k počítaču. Je to však chyba, práve oni by mali deťom poskytovať dostatok stimulov, aby mali aj iné aktivity.

Mlčiaci rodič rovná sa zlý rodič?

V tomto prípade určite. Ak rodičia s deťmi nehovoria, ak ignorujú ich svet, ktorého neodškriepiteľnou súčasťou je i život na webe, nikto to nemôže označiť za správnu výchovu.

Ďalším problémom je závislosť. Tam ide tiež o zlyhanie rodičov, nie?

Samozrejme, pretože oni sú tí, kto dieťaťu umožňuje presedieť pri počítači celý deň. Dieťa tak postupne prestáva chodiť von, má menej kamarátov, a všetok voľný čas trávi kdesi v chatroomoch s virtuálnymi priateľmi. Stráca kontakt s reálnym životom, nevie komunikovať v bežnom živote a nakoniec sa stáva izolovaným. Internet a počítač sú skvelé veci, ale musíme vedieť, kedy prestať a venovať sa iným činnostiam. Dobrý rodič vie, aké má jeho dieťa záujmy a podporí to rôznymi záujmovými krúžkami, výletmi a podobne. Nie je normálne, aby dieťa prišlo domov, rovno si zaplo počítač a až do večera sedelo na pokeci alebo facebooku.

9.jpg

Vyhrážali sa 12-ročnej, výsledkom je doživotná hanba

Čo sa myslí pod šikanovaním na internete?

Nielen na internete, ale aj cez mobil. Stáva sa, že dieťa je šikanované vyhrážkami cez sms, ale aj cez mail, chat a podobne. Tým, že takéto šikanovanie nemusí byť priamo viazané na bezprostredné stretnutia obete a agresora, môže mať na dieťa hlbší dosah ako fyzické. A nielen preto, že k urážkam na internete veľmi prispieva anonymita, ale aj to, že urážlivé poznámky sú voľne prístupné ďalším účastníkom internetu. Stačí, ak niekto v grafickom programe vytvorí znevažujúcu fotomontáž, umiestni ju na net, a máte problém. Problém je, že obete sa to boja komukoľvek povedať a tak sa trápia bez pomoci rodičov či odborníkov.

Z Holandska je známy prípad 12-ročnej dievčiny, ktorá chodila von s nejakou skupinkou a neskôr sa s ňou pohádala. Cez chat sa jej dotyční začali vyhrážať, že vedia, kde býva, že je sama doma, a požadovali od nej, aby sa vyzliekla pred webkamerou. Zo strachu poslúchla, oni si spravili screenshoty a rozoslali ich na rôzne adresy. Keďže dievčina pochádzalo z malého mesta, o chvíľu tie fotografie videli všetci známi, susedia, učitelia a tak ďalej. Výsledkom je zrejme doživotná hanba, keďže tej stigmy sa tak ľahko nezbaví.

Nebezpečné je aj násilie. Tu sa zrejme nemyslí to fyzické.

Ani nie, ale to fyzické občas vyplynie z virtuálneho správania sa. Na jednej strane ide o ovplyvňovanie osobnosti dieťaťa prostredníctvom akčných bojových hier, v ktorých neustále tečie krv, čím sa pre niekoho môže stierať rozdiel medzi realitou a hrou až tak, že to prestane odlišovať. Dospelí to možno nevedia pochopiť, ale deti také veci vnímajú inak. Je to čosi podobné, akoby ste im púšťali v televízii samé krváky. Na druhej strane sa cez internet dieťa dostáva k obrovskému množstvu násilníckych a chuligánskych videí, fotografií a podobne. Mnohé skupiny si tiež cez internet dohadujú bitkárske stretnutia, trebárs na futbale.

Bojová počítačová hra má porovnateľný dopad na dieťa ako krváky v telke?

Možno aj horší, pretože kým pri filme je dieťa pasívne a len sa pozerá, v počítačovej hre priamo zabíja. Aktívne strieľanie, štvrtenie a mučenie svojich obetí nemôže znamenať nič pozitívne, len zabíjanie času. Kto sa môže čudovať, ak si potom dieťa myslí, že aj v reálnom živote má nejaká postava tri životy?

Čo poskytovanie osobných údajov na internete?

To je čoraz pálčivejšia téma, pretože ide o jednu z hlavných oblastí ohrozenia. Donedávna sme sa snažili ľudí nabádať, aby svoje údaje nikde nezverejňovali. Dnes, keď sú rôzne sociálne siete, napríklad Facebook, čoraz populárnejšie, je to problematické, lebo zdieľanie osobných informácií, je ich podstatou. Musíme preto meniť prístup a hovoriť skôr o tom, ktoré údaje a kam je možné vložiť, aby sa riziko ich zneužitia minimalizovalo.

Osobne by som nikam nevkladala rôzne statusy o tom, čo práve robím, súkromné fotografie, ktoré nechcem, aby videli neznámi ľudia, či informácie, kedy a na ako dlho cestujem na dovolenku. Stali sa prípady, že práve takýchto dobrákov niekto vykradol, lebo si do statusu napísali „hurá, zajtra odchádzam na týždňovú dovolenku". Čo viac potrebuje zlodej počuť? Nechcem, aby to vyznelo ako konšpirovanie a prehnané strašenie, také prípady sa však naozaj stali.

Internetové podvody?

K tomu stačí povedať len málo - kto nie je opatrný, ten niekam pošle peniaze a buď za ne nedorazí žiadny tovar, alebo pôjde o lacnú napodobeninu. Pri slovenskej vymáhateľnosti práva a možnosti rýchlo si vytvoriť falošnú identitu je realizácia takýchto podvodov ľahšia ako si myslíme.

O tom nepochybujem, stačí si spomenúť, koľko sa nechali nachytať na takzvané nigérijské listy, respektíve maily.

Presne tak. A deje sa to napriek tomu, že sa o tom ikskrát hovorilo v médiách.

Na stránke uvádzate aj prostriedky ohrozenia - spam, vírusy, online obchodovanie, chat, reklamu, hry, sťahovanie z internetu, zoznamky, hoaxy a monitorovacie či filtrovacie programy. Prečo sa ešte dnes nájdu ľudia klikajúci na spam?

Lebo nemajú dostatok informácií a nedochádza im, čo to môže spôsobiť. Nejde o nič iné, len o neinformovanosť. Keď si taký mail otvorí dieťa, pokojne môže kliknúť aj na linky, ktoré sú priložené a trebárs zavíriť počítať. Spamy pritom fungujú ako lákavé maily z neznámych adries, ktoré ponúkajú všetko možné od výhier peňazí až po viagru. Tvária sa, že sú poslané len jednému človeku, hoci sú rozosielané hromadne, pričom vás lákajú na lotérie, nákup sexuálnych pomôcok a tak ďalej.

Hoaxy popri tom vyzerajú celkom nevinne.

Možno na prvý pohľad. Ide o rozšírený spôsob klamania a podvodov na internete. Objavujú sa vo forme falošných a vymyslených správ, ktoré majú za úlohu emocionálne vydierať prijímateľa správy. S tým, aby tú správu ďalej poslal čo najväčšiemu množstvu ľudí, ideálne všetkým, ktorých má v adresári.

Napríklad keď niekto srdcervúco narieka, že osoba XY leží v nemocnici po havárii a potrebuje darovať krv, alebo rodičia dievčatka s rakovinou zúfalo prosia o finančnú pomoc. Priložené sú telefónne čísla.

Trebárs. Prípadne rovno číslo účtu. S tým, že dotyční o tom, samozrejme, nič netušia. Podobným nezmyslom sú takzvané reťazové listy šťastia na spôsob „ak tento mail neodošleš do hodiny ďalším desiatim kamarátom, budeš mať nešťastie ako XY z Colorada, ktorý tento mail vymazal a ešte v ten deň si zlomil ruku alebo mu zomrela mama". A rovnako ako v prípade spamu, aj tu môžu byť priložené linky, ktoré po kliknutí môžu zavíriť počítač. Preto by nikto nikdy nemal ísť na internet bez toho, aby mal nainštalovaný a aktualizovaný antivírusový program. Na všetky tieto prípady existuje aj dobrá stránka hoax.cz, kde je možné overiť si pravosť podobných nezmyslov. Dozviete sa tam aj to, odkedy to putuje po internete a ktorými krajinami v koľkých jazykoch to už prešlo.

Vaše stránky sú bezbariérové, teda blindfriendly. Prečo?

Cieľom je, aby s nimi nemali problém ani hendikepovaní. Stránky sú naprogramované tak, aby slabozrakí a nevidiaci občania, ktorí majú na svojom počítači nainštalovanú čítačku, získali zo stránky všetky informácie. To znamená, že obrázky sú okomentované, texty na seba navzájom nadväzujú. Stránky sú tiež ovládateľné klávesnicou, čo umožňuje lepšiu prácu ľuďom s poruchami jemnej motoriky, teda tým, ktorí majú problém s používaním myši.

Rozhovor bol autorizovaný, Marcela Alzin doplnila niektoré formulácie.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu