• Internet
  • Mobil
  • Testy a recenzie
  • Hardvér
  • Hry
  • Vesmír
  • Človek
  • Biológia
  • Fotogalérie
  • TAHAJ.SME.SK
  • RECENZIE
  • Next-gen hry - kde sú?

    Vydané 2. 10. 2009 o 15:20

    Sľubovali nám hory, doly. S príchodom next-gen konzol sa dočkáme automaticky aj next-gen hier. A výsledok?

    Sľubovali nám hory, doly. S príchodom next-gen konzol sa dočkáme automaticky aj next-gen hier. A výsledok? Ak to vezmeme skutočne vážne, tak hier, ktoré by boli odlíšiteľné od starších projektov – a tentoraz nie v zmysle graficky krajšieho prostredia, lepších fyzikálnych efektov a podobne – je minimum. Nájde sa ich zopár, no dajú sa zrátať na prstoch rúk a navyše stále pochybujeme o tom, či nejde len o polovičatú robotu. Tohtoročné Vianoce budú totiž pre Xbox 360 už piate a pre Playstation 3 a Nintendo Wii štvrté (brané z pohľadu amerického launchu, rozhodne nie slovenského). To je pekná doba na bilancovanie. Čo nám za tie roky ponúkli hry?

    Istotne máme tu zopár projektov, ktoré sú vynikajúce, výborne hodnotené, uznávané a dobre predávané. Ale next-gen? Je až toľko zmien oproti predchodcom pri štvrtom Grand Theft Auto? Samozrejme, ponúka zaujímavý príbeh, čo je zrejme jeden z najväčších kladov tohto dielu, no inak ide len o technologické novinky: áno, máme tu nádherné a rôznorodé mesto, ktoré je pomerne rozsiahle (ale menšie ako v San Andreas). Môžeme chodiť na kabaretné vystúpenie, opiť sa s priateľom do podniku alebo si zahrať biliard. Ale kde je next-gen hrateľnosť? Tieto jednoduché minihry sú príjemným, no často jednorázovým spestrením.

    Môžeme ísť ďalej: Assassin’s Creed bola oslavovaná hra, ktorá mala ponúknuť úžasnú hrateľnosť založenú na nových prvkoch. Otvorený svet bol prítomný, dalo sa jazdiť na koni, pekne to vyzeralo a dokonca tu bol aj dav ľudí. Pohyb v ňom prvých pár minút bavil a potom sa prišlo na to, že to je vlastne úplne neprirodzené a celé to pripomína staručké Commandos, len to je tak trochu krajšie a čumíme na to z pohľadu tretej osoby. Opakujúce sa úlohy dali skratke next-gen poriadne na ústa a kto nezaspal pri hraní, spí pri ňom dodnes.

    Aby sme trochu pichli do osieho hniezda, vrhneme sa na modly. Bioshock je hra kvalitná, no jej prínos je jedine v dizajne úrovní a zápletke. Technológia dospela natoľko, že bolo možné vymodelovať úchvatný art deco štýl, prepojiť ho so skvelým, utopistickým príbehom, prišiel Big Daddy a poriadne nás vyfliaskal po holej. Tu sa dá hovoriť o polovičnom prínose: skôr však dospeli vývojári po umeleckej stránke a začali brať hry ako čosi viac, než len akčnú hru, kde sa musí strieľať v obdoví druhej svetovej vojny/fantasy/sci-fi. Že išlo využitie technológie, je zrejmé každému.

    Call of Duty: Modern Warfare, ktorého druhý diel všetci netrpezlivo očakávame, je v zmysle next-gen hry najväčším nezmyslom. Strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá vsádza na naskriptované scény. Poznáte Half-Life? Alebo poznáte more ďalších a starších strieľačiek, ktoré to robili už pred 10 rokmi? Je pravdou, že taký Build engine (Duke Nukem 3D, Blood, Shadow Warrior, Redneck Rampage) vyzerá „trochu“ horšie, ale základ je rovnaký. Navyše nič nepoteší hráča tak ako nekonečný respawn nepriateľov až do momentu prekročenia neviditeľnej hranice. Multiplayer samozrejme všetko zachránil, ale ten tu už bol taktiež pekne dávno, tvorcovia ho len mierne vylepšili perkmi. Na druhú stranu je sniperská misia v ukrajinskom Pripjati – hlavne cesta tam – zrejme to najlepšie, čo sme hrali v žánri FPS. Ale znovu ide len o to, že sa vývojári naučili skriptovať „hollywoodskym“ štýlom.

    Veľké zmeny sme nečakali ani od mnohých RPG, no ani tie neprišli s ničím extrémne novátorským. Takmer. Nech je to Oblivion, Fallout 3 alebo aj Mass Effect, snažili sa vsadiť na ohúrenie otvoreným svetom, ktorý si žije nezávisle na vás a v prípade sci-fi dobrodružstva s cestovaním po planétach išlo o neskutočne do detailov prepracovaný svet. Megalomanské projekty sa otvárajú i pre bežných hráčov, čo samozrejme tých hardcore neskutočne nahnevá a ufňukane reagujú, že to už nie je ako kedysi. Nie, nie je, ale spomeňte si na zážitok, keď ste po prvýkrát vyšli z Vaultu alebo väzenia! Máte to? K next-gen hrateľnosti sa síce blížime, stále však cez technologické novinky, ktoré nám otvára vyšší výkon. V minulosti však boli staršie diely ešte rozsiahlejšie. A viac hardcore. Teraz tomu pomohla technoĺógia.

    Podobne sa dá reagovať napríklad aj na Dead Rising. Pokrok oproti iným zombie akciám je tu však paradoxne najmarkantnejší. Máme tu otvorený svet, v ktorom strávime 3 dni a čo budeme robiť, koho zachránime a ako sa v meste s desiatkami tisíc zombíkov zachováme, záleží len na nás! Next-gen? Pomaly sa blížime, nie? Keďže však hra vyšla v roku 2006, nebola dostatočne spriaznená s novým Xboxom 360 a mnoho hráčov tento projekt dokonca ani nepozná. Ale tu vidno, že niekto chcel ponúknuť niečo viac a zároveň nechal hráča, nech si vyberá to, čo mu chutí.

    V rámci tvorby akýchsi nástrojov a ponechania iniciatívy priamo na koncovom užívateľovi sa za next-gen projekt považuje aj LittleBigPlanet. Lenže čo je to za next-gen hru, keď sa pokojne teraz prerába na staré platformy? Skvelá hrateľnosť sa hre nedá uprieť, taktiež aj myšlienka hrania a vlastnej tvorby, no napokon hra po hviezdnom nástupe rýchlo zhasla. Na tohtoročné hity ako Uncharted 2 sa dá pozerať ako na kvalitné hry, ktoré si zahráte a budete na ne radi spomínať, no čím by si zaslúžili nálepku next-gen hra? Je to skutočne iba o grafickom spracovaní? Napríklad také Dark Messiah of Might & Magic malo byť ódou na fyziku. A čo dosiahlo? Akčnú hru, kde občas niekoho kopnete z kopca smerom nadol.

    Pomerne svojskou cestou sa vybrali športové hry. Tie sa samozrejme v rámci pravidiel daného športu nemohli profilovať svojvoľne, a tak len pridávajú tu a tam niečo nové. Naposledy to bola možnosť ovládania iba jedného hráča. A to bol skutočne skvelý ťah, len keby mantinely (a tentoraz tie technologické a programátorské - oh, ty moja umelá demencia spoluhráčov) niekedy nerobili z hrania umelú hru. Ale je tu NHL 10 a FIFA 10, tak uvidíme. Hudobné hry a next-gen? To nepotrebuje žiaden komentár, casual prepojený s hudbou bude fungovať vždy. Nič to nemení na tom, že ide o návykovú zábavu.

    S originalitou si potykalo Nintendo. A potom sa zľaklo a utekalo sa ukryť. Prinieslo Nintendo Wii a Nintendo DS. V prvom prípade však ľahkovážne ustrnulo na primitívnom stupni rodinných hier, ktoré nedovoľujú využiť potenciál tohto hardvéru naplno. Isteže, dá sa tu boxovať, hrať tenis, blbnete v milióne minihier, varíte, hráte golf a potom sú tu hry pre náročnejších hráčov, ktoré však už tak kvalitné nie sú. A Mario. To je už len next-gen.

    Naproti tomu Nintendo DS predstavuje čosi viac. Paradoxne to je pri najprimitívnejšej grafike z ponúkanej zostavy dneška (=PC, herné konzoly, PSP). Dotykový displej núti vývojárov sústrediť sa na ovládanie a hrateľnosť. Funguje to. Škoda však, že len v niektorých prípadoch a na DSko vychádza more „dievčenských“ hier (staň sa cheerleaderkou a podobné kraviny) alebo staraní sa o koňa. Skvelé hry dokonca niekedy bývajú založené na jednoduchom koncepte: ovládate ich stylusom. Stačí to na next-gen hry? Asi nie, hrateľnosť je však v niektorých prípadoch mnohonásobne vyššia ako pri "veľkých" hrách.

    Pokračovať môžeme ďalej: Resistance 2 so svojimi 60 hráčmi, ktorí sa môžu stretnúť v multiplayeri? Alebo Crysis s dych berúcou grafikou? Wii Fit? Fable 2? Radšej je lepšie nechať to tak.

    Dobre, dočkali sme sa teda nejakej poriadne next-gen hry? Náznaky tu samozrejme sú, no vývojári akoby zabúdali na jedno: atmosféru, emócie a pohltenie. To donúti hru vnímať inak, ponúkne čosi iné, donúti premýšľať nie nad hrou samotnou, ale hráčom, sediacim za obrazovkou. O sebe. Všetky tri aspekty sa zatiaľ v novej ére nepodarilo nikomu naplniť. Famito Ueda so svojim Shadow of the Colossus pre PS2 to napríklad dokázal, pritom išlo o „akčnú hru“. Hry podľa známych konceptov máme radi, ak sú kvalitné. Veľkohubé prehlásenia PR manažérov o nástupe next-gen hier však skončili na smetisku dejín. A kedy by sa to mohlo stať realitou? Tajným tipom je Heavy Rain. Ale radšej pssst, aby sa to napokon nezvrtlo.

    Ján Kordoš

    Ďalšie novinky

    Ako správne nakupovať na internete? Sedem základných rád

    Šetrí to čas, môžete ušetriť a dostanete sa k veciam, ktoré by ste márne hľadali v mnohých predajniach. Ako sa však pri nakupovaní cez internet chrániť? Máme pre vás niekoľko rád.

    NASA ukázala najúžasnejší záber Európy

    Strhujúci záber ďalekého sveta pripomína, kde by sa vyplatilo hľadať mimozemský život.

    Hlavné správy

    AKTUALIZOVANÉ 20:52

    Najlepšie fakulty sú v Martine, Trnave či v Košiciach (rebríček)

    Tretine fakúlt chýba kvalita i výskum. Čoraz viac mladých ľudí od nás uprednostňuje diplom z Česka.

    EKONOMIKA.SME.SK

    Po bezplatných vlakoch chce Smer ľuďom prispievať na plyn

    Začiatkom roka 2016 by prvé domácnosti mohli dostať od štátu prvé peniaze.

    KOMENTÁR ROMANA PATAJA

    Spoplatnený obsahPlné zuby Harabina

    K volaniu verejnosti po zmene v justícii sa pridala rozhodujúca časť sudcov. Lenže na oslavy je skoro.

    AUTO.SME.SK

    Test: Porovnali sme Škody Octavie na plyn a naftu

    Verzia G-TEC na zemný plyn je o tretinu úspornejšia ako TDI.