SME

Druhý muž z Mesiaca by chcel letieť na Mars

Vyslúžilý americký astronaut a obhajca pokračovania amerického vesmírneho objavovania na Marse Buzz Aldrin by sám rád letel na Mars.

Astronaut Buzz Aldrin.Astronaut Buzz Aldrin. (Zdroj: SITA / AP)

LOS ANGELES. Dnes 79-ročný Aldrin to uviedol v rozhovore pre TASR, ktorý poskytol počas osláv 40. výročia pristátia Apolla 11 na Mesiaci.

Buzz Aldrin bol druhým mužom, ktorý sa krátko po Neilovi Armstrongovi v roku 1969 prešiel po povrchu Mesiaca. Na otázku, kam vo vesmíre by Aldrin letel, pokiaľ by si odmyslel fyzikálne zákony a nebral do úvahy úroveň doterajších vesmírnych programov, odpovedal astronaut konštatovaním, že fyziku si jednoducho nedokáže odmyslieť.

Život na Mars prinesieme my. Keď tam prídeme

Ak by to bolo možné, cieľom jeho najbližšej vesmírnej cesty by teda bola planéta Mars: "Bol by to Mars, nepochybne. Samozrejme, je to tam oveľa pozemskejšie, ako na Zemi. A keď už nič iné, náš život tu mohol vzniknúť práve tam, aj keď za iných podmienok. Ale to vlastne vôbec nevieme."

Aldrin je fascinovaný červenou planétou a medzi svojimi bývalými kolegami v Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA), u politikov, ako aj v radoch americkej verejnosti presadzuje cestu Američanov na Mars. Tá by sa podľa neho mala uskutočniť v roku 2031.

Domnieva sa, že podstatou vesmírnych programov objavovania majú byť cesty na miesta, kde človek ešte nebol. "Keď my prídeme na Mars, v tom momente tam bude život, pretože my ho tam prinesieme," konštatoval pre TASR Aldrin, ktorý odmieta ďalšie financovanie ciest Američanov na Mesiac.

Aldrin: Prvými ľuďmi na Marse by mali byť Američania

Prvými ľuďmi na planéte Mars by podľa astronauta z Mesiaca Buzza Aldrina mali byť Američania. Ako uviedol Aldrin pre TASR, obhajuje medzinárodnú spoluprácu a princípy zdieľaného vesmíru, ale jeho minulosť v službách Spojených štátov amerických nepripúšťa, aby možnosť zanechať prvé stopy na červenej planéte prepustil niekomu inému.

"Vyrástol som v službe pre túto krajinu v civilnom vesmírnom programe a v ozbrojených silách. Pre mňa je dôležité líderstvo mojej krajiny," priznal sa Aldrin, ktorý študoval na Vojenskej akadémii vo West Pointe a bojoval za Spojené štáty americké v Kórejskej vojne. "Nemyslím si, že je to niečo nezvyčajné," vysvetlil astronaut svoj vlastenecký postoj. "Mňa zaujíma, aby sa investície mojej krajiny zhodnotili," dodal Aldrin.

"Projekt cesty na Mars bude trvať 20 až 30 rokov a to je dlhý čas. Preto projekt potrebuje veľmi silné vedenie a ja sa snažím toto vedenie etablovať v USA, keďže my sme v minulosti v tejto oblasti veľa investovali. Preto si prirodzene myslím, že ľudia, ktorí budú viesť misiu na Mars, budú Američania pod americkým vedením," konštatoval dnes 79-ročný a stále veľmi vitálny a populárny astronaut.

Možnosť pristať na Marse sa opakuje raz za 26 mesiacov

Prítomnosť ľudí na Marse vidí Aldrin v horizonte 20 až 30 rokov, ideálne v roku 2031. Tento termín si stanovil podľa historického kalendára, pretože na Marse by chcel pristáť najneskôr 66 rokov po pristátí na Mesiaci. Doba 66 rokov uplynula totiž medzi vynálezom prvého motorového letu v Kitty Hawk a pomenovaním Tranquility (v preklade Pokoj), miesta prvého pristátia človeka na Mesiaci.

Termín dobytia Marsu v roku 2031 by dal astronautom do výročného roku 2035 ešte dostatok času na ďalšie dva pokusy o pristátie, pokiaľ by prvý pokus v roku 2031 zlyhal. Možnosť pristať na Marse sa totiž opakuje raz za 26 mesiacov.

Aldrin však okrem amerického vedenia ľudskej posádky na Mars intenzívne presadzuje aj posilnenie medzinárodnej spolupráce a aktívnu účasť Američanov na spoločných projektoch. "O naše skúsenosti sa chceme podeliť s inými a to v rámci spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), do ktorej sme investovali nemálo prostriedkov," dodal Aldrin. Informácie, dáta a testy získané počas 40 rokov od pristátia na Mesiaci až dodnes by podľa neho mohli pomôcť tým krajinám, ktoré ešte na Mesiaci neboli a radi by tam išli. "Ak má byť Amerika buď na jednom mieste alebo na druhom, podľa mňa je naše miesto v objavovaní. Lebo nemôžeme robiť všetko," pripomenul Aldrin vo svojom verejnom vystúpení počas slávnostného panelu v Los Angeles k 40. výročiu pristátia človeka na Mesiaci.

Veľkolepá pustatina

Neil Armstrong sa do histórie zapísal nielen ako prvý človek na Mesiaci, ale aj ako autor slov "Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo". Krátko po výstupe Armstronga na povrch Mesiaca vystúpil aj astronaut Buzz Aldrin, ktorého prvé slová "veľkolepá pustatina" zostali navždy v tieni historického výroku Neila Armstronga.

"Myslím si, že nad tým rozmýšľal asi 10 minút alebo tak nejako. Je to veľmi bystrý chlapík a vynikajúci testovací pilot," povedal Aldrin na adresu svojho kolegu Armstronga pri príležitosti osláv 40. výročia pristátia človeka na Mesiaci v Kalifornskom vedeckom centre.

"Ja som rozmýšľal nad svojimi prvými slovami asi tri sekundy," priznal sa dnes 79-ročný prominentný astronaut. "Skombinoval som dve slová, ktoré spájali veľkoleposť ľudského úsilia od toho momentu, keď sme zišli zo stromov, začali vyhrabávať veci zo zeme, spájať veci, roztápať ich a cez vynález kolesa sme sa dostali k motoru; dostali sme zo zeme tú čiernu vec a začali vyrábať iné typy strojov, automobilov, lietadiel a rakiet, až kým sme nedali na jednu z tých rakiet vesmírnu loď a poslali obletieť Zem a potom sme ju poslali na Mesiac," popísal Aldrin, ktorý do kontrastu s veľkoleposťou ľudského úsilia postavil bezútešnosť mesačného povrchu.

Podľahol depresiám a alkoholu. Zo závislosti sa vyliečil

"Keď som sa pozrel okolo seba, čo som videl, bolo úplne bez života, vôbec žiadna farba. Čierna obloha bez akejkoľvek zmeny, s výnimku toho krásneho modrobieleho okrúhleho objektu nad nami, zvaného Zem. Prach tam bol úplne všade a bolo ho tam asi len o pár centimetrov viac než pred stotisíc rokmi. Takmer bez zmeny. Bolo to tam totálne bez života. A slovo pustatina sa k tomu presne hodilo," dodal astronaut.

Buzz Aldrin už od svojho štúdia na vysokej škole túžil letieť do vesmíru. Patril medzi prvotriednych astronautov amerického programu Apollo. Po skončení s aktívnym lietaním prepadol depresiám a alkoholu. Neskôr sa zo závislosti vyliečil a dnes patrí k obhajcom amerického vesmírneho programu a vyslania ľudskej posádky na planétu Mars. Jeho slovné spojenie z Mesiaca inšpirovalo tvorcov trojdimenzionálneho dokumentárneho filmu s Tomom Hanksom pod rovnomenným názvom. Veľkolepá pustatina je aj názov memoárov Buzza Aldrina, vydaných v Spojených štátoch amerických v tomto roku. Podtitul knihy "Dlhá cesta z Mesiaca domov" odráža komplikovaný osud Buzza Aldrina.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu