SME

Sťahovavé spevavce sú rýchlejšie

Medzinárodný vedecký tím prvý raz sledoval spevavé vtáky na trase ich migrácie zo Severnej do Strednej či Južnej Ameriky a späť. Vyšlo najavo, že jedince dvoch skúmaných druhov preletia za deň až vyše trikrát dlhšiu vzdialenosť, ako sa dosiaľ predpokladal

Belorítka druhu Progne subis pri lete s geolokátorom na chrbte.Belorítka druhu Progne subis pri lete s geolokátorom na chrbte. (Zdroj: Patrick M. Kramer)

o.

Išlo o drozda druhu Hylocichla mustelina a belorítku druhu Progne subis. Obidva tieto severoamerické spevavce sú stredne veľké vtáky. Dospelé zvyčajne od špice zobáka po koniec chvosta merajú 20 centimetrov a dosahujú rozpätie krídel až vyše 40 centimetrov.

Samce prvého vynikajú skutočne nádherným spevom. Jedince druhého zase strmhlavým letom s krídlami pritlačenými k telu v štýle sokola.

(Spomenutý drozd je navyše v USA emblémovým vtákom federálneho Kolumbijského dištriktu, na území ktorého leží hlavné mesto Washington.)

Unikátny výsledok

Bridget Stutchburyová z Yorkskej univerzity v Toronte (Kanada) uskutočnila so šiestimi kolegami z vlastnej krajiny, USA a Veľkej Británie unikátny experiment: týmto vedcom sa prvý raz v histórii podarilo sledovať spevavce na ich migračnej trase.

Spevavé vtáky sú totiž primalé na to, aby sa dali - podobne ako trebárs albatrosy - vybaviť konvenčnými vysielačkami a sledovať počas migrácie prostredníctvom satelitov.

Nedostatočnou náhradou dosiaľ boli akési momentkové výskumy, keď sa okrúžkované vtáky niekde načas zastavili, aby si kŕmením miestnou potravou „doplnili palivo". Jedinou výnimkou bol výskum, pri ktorom vedci istý čas lietadlom zblízka sledovali malou vysielačkou vybavené spevavce.

Bádatelia namiesto toho využili drobné geolokátory. Tieto zariadenia zaznamenávajú denné svetlo. Umožňuje to určiť zemepisnú šírku a dĺžku podľa časov východu a západu slnka.

Dajú sa tenkými popruhmi ovinutými okolo nôh pripevniť na chrbát vtákov, ktorým potom prekážajú iba v minimálnej miere. Hmotnosť lokátora spočíva na základni vtáčej chrbtice, takže nenarušuje ťažisko tela.

Geolokátory nieslo 14 drozdov a 20 belorítok, ktoré v roku 2007 hniezdili na severe štátu Pennsylvánia. Cieľom bolo sledovať ich jesenný odlet, migráciu do Južnej Ameriky a jarný návrat v roku 2008. V lete 2008 sa podarilo odobrať geolokátory 5 drozdom a 2 belorítkam.

stahovave_spevavce3.jpg

Geolokátor na zaznamenávanie úrovne denného svetla, ktorý bádatelia využili pri sledovaní migrácie spevavcov.

Foto: Bridget Stutchbury

stahovave_spevavce2.jpg

Samec drozda druhu Hylocichla mustelina s geolokátorom pri starostlivosti na hniezde o mláďatá.

Foto: Elizabeth Gow

Až vyše pol tisícky kilometrov denne

Vedci vďaka tomu odvodili migračné trasy a určili zimoviská jednotlivých vtákov.

Prekvapivo sa ukázalo, že spevavce dokážu za deň uletieť až vyše 500 kilometrov! (Doterajšie odhady tohto parametra sa pohybovali na úrovni pod 150 kilometrov.) Obidve belorítky totiž preleteli 2500 kilometrov na mexický poloostrov Yuacatán iba za 5 dní.

Navyše je migračná rýchlosť pri jarnom návrate dvakrát až šesťkrát vyššia ako pri jesennom odlete. Napríklad jednej belorítke na jeseň trvalo uletieť trasu približne 7500 kilometrov do Brazílie 43 dní, no na jar bola späť už za 13 dní! A z toho ešte vo viacerých dňoch odpočívala. Na jar po odlete z Amazonskej panvy absolvovala priemerne 577 kilometrov denne, akoby sa ponáhľala domov.

Ponáhľali sa ale obidva skúmané druhy. Väčšina drozdov sa vrátila krížom cez Mexický záliv za 13 až 15 dní rýchlosťou 233 až 271 kilometrov denne. Iba jeden si dal načas, keďže sa naspäť nevydal ponad more, ale ponad súš na obvode zálivu - s touto obchádzkou 4600-kilometrová cesta mu trvala 29 dní.

„Rýchle návratové časy nás ohromili. Aby vták opustil Brazíliu 12. apríla a bol doma ešte pred koncom mesiaca, to bolo jednoducho úžasné. Vždy sme totiž predpokladali, že odtiaľ odlietajú voľakedy v marci," povedala Bridget Stutchburyová.

stahovave_spevavce5.jpg

Samica belorítky s geolokátorom.

Foto: Tim Morton

stahovave_spevavce7.jpg

Migračné trasy belorítok (A a B) a drozdov (C a D), hniezdiacich v severnej Pennsylvánii, ktoré vedci interpolovali podľa záznamov geolokátorov. Modrá farba označuje jesennú migráciu, žltá presuny na zimoviskách a červená jarnú migráciu. Bodkovane sú vyznačené úseky, kde sa nepodarilo určiť zemepisnú šírku. D ukazuje trasu drozda, ktorý sa pri spiatočnej ceste nevydal ponad Mexický záliv, ale letel po jeho obvode. Rámček vpravo dole na D označuje zimoviská skúmaných drozdov a (tieňovane) celý zimný areál tohto druhu.

Ilustrácia: B. J. M. Stutchbury et al./Science

Jesenné zastávky a spoločné zimovanie

Počas jesennej migrácie si vtáky bežne robili dlhšie zastávky. Belorítky sa na tri až štyri týždne zastavili na Yucatáne, kým vyrazili na konečnú etapu do Brazílie. Drozdy zasa koncom októbra strávili jeden až dva týždne na juhovýchode USA a niektoré dva až štyri týždne tak ako belorítky na Yucatáne, kým pokračovali v lete na juh.

Drozdy, pochádzajúce z tej istej hniezdnej oblasti, sa nerozlietali ani na svojich tropických zimoviskách. Všetky tam strávili celý čas v pomerne úzkom páse na východe Hondurasu, alebo v Nikarague. To sa doteraz v takom stupni nepodarilo doložiť pri nijakých sťahovavých spevavcoch.

stahovave_spevavce6.jpg

Bridgett Stutchburyová vypúšťa belorítku s geolokátorom v nádeji, že ju na jar po návrate z južného zimoviska zasa uvidí.

Foto: John Tautin, Purple Martin Conservation Association

„Oblasť zimoviska je zreteľne dôležitá pre celkové zachovanie drozdov tohto druhu, ktorého stavy klesli od roku 1966 o 30 percent. Populácie spevavcov však v posledných 30 či 40 rokoch upadajú na celom svete, takže v súvislosti s nimi vládne veľké znepokojenie. Sledovanie vtákov na ich zimoviská je tiež zásadne dôležité pre predpoveď vplyvu úbytku plochy tropických stanovíšť a klimatickej zmeny. Dosiaľ sme mali v mnohých ohľadoch zviazané ruky, lebo sme nevedeli, kam vtáky odlietajú. Jednoducho zmizli a na jar sa zasa objavili. Je to skvelé, ak sa teraz môžeme sťaby oblokom pozerať na ich putovanie," doplnila Bridget Stutchburyová.

Hlavné zdroje: Science z 13. februára 2009; Komuniké National Geographic Society z 12. februára 2009.

(Pre korektnosť: Autor v minulosti spolupracoval ako prekladateľ s českou mutáciou National Geographic. Už niekoľko rokov však iba odoberá anglickú mutáciu.)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu