Ten prístroj nedáva zmysel. Je ťažké si predstaviť, že túto spleť káblov a zariadení veľkú ako šesťposchodový panelák vymysleli a postavili ľudia. Ak sa ale dotknete červeného povrchu obrovského elektromagnetu, ktorý prístroj obklopuje, je až fádne chladný a pokojný.
„Toto je najbližšie, ako sa kedy dostanete k Veľkému tresku,“ hovorí s náznakom pýchy v hlase fyzik Peter Chochula.
Sme približne 60 metrov pod povrchom a zariadenie sa volá Alice. V princípe je to obrovský fotoaparát, aj keď jeden z najkomplikovanejších na planéte.
Postavili ho tu na to, aby zachytil zrážky základných častíc hmoty, ktoré zosnúva tím vedcov a inžinierov okolo Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC).
Keď sa vo fotoaparáte zrazia drobné častice hmoty, na zlomky sekundy vznikne materiál, aký vo vesmíre nebol viac ako 13 miliárd rokov. Vedci dúfajú, že ak ho preskúmajú, pochopia, ako vznikol a funguje vesmír.
“Keď zrazíte dve autá, tak do okolia vyletí volant, sedadlo či šofér. Ale keď zrazíte dve ‘autá’ v mikrosvete, tak vám môže vyletieť aj lokomotíva aj jumbojet, aj desať takých istých áut, pretože veľká energia sa premieňa na hmotu,” opisuje zrážku iónov olova v experimente Alice Chochula.
“Po každej zrážke sa stane niečo iné, vznik častíc sa nedá úplne predpovedať a niektoré javy sú častejšie a iné vzácnejšie,” dodáva.
Najprázdnejšie miesto v galaxii
Detektor Alice stojí v časti 27 kilometrov dlhého tunela, ktorý vyrazili na hraniciach medzi Švajčiarskom a Francúzskom.
Tunel chráni zariadenia Veľkého hadrónového urýchľovača Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ktoré slúžia ako železničná trať, na ktorej vedci urýchľujú častice, aby sa dostali čo najbližšie k rýchlosti svetla. Čím rýchlejšie sa budú ióny a protóny v tuneli hýbať, tým zaujímavejšia môže byť ich havária.
Tunel je na väčšine dĺžky vysoký takmer štyri metre. Nie je v ňom prievan ani zápach. V diaľke počuť len pravidelné hučanie klimatizácie a rádio hrajúce popovú pesničku.
Popri niekoľkých rúrach, kábloch a prístrojoch po pravej strane vedie úzky betónový chodník, na ktorý sa ledva zmestia dvaja ľudia. Ak by ste chceli obísť celý okruh pešo, trvalo by vám to približne päť hodín. Častica v potrubí počas pokusov rovnakú trasu zvládne jedenásťtisíckrát za sekundu.
Teraz sú ale prístroje pokojné, celý urýchľovač je vypnutý. Dvaja pracovníci ležia na zemi pod prístrojmi a potrubiami, počúvajú rádio a pracujú na prístrojoch. LHC je v plánovanej odstávke od konca roka 2018. Opäť ho spustia v roku 2021.
Ak by bol urýchľovač v prevádzke, ľudia by v tuneli ani pri miestach zrážok častíc nemohli byť. Je v nich silná radiácia, ktorá zmizne, keď sa LHC vypne.