SME

Zánik Mayov, Sumeri aj temná energia. Čo chcú vedieť slovenskí vedci?

Ako vidia svet vedci zo Slovenska.

Prvé písomné záznamy z územia južnej Mezopotámie sú asi z roku okolo 3400 pred naším letopočtom. Vtedy už existovali mestá ako Eridu alebo Uruk, ale tam ešte nevieme povedať, či to boli Sumeri. Prvé písomné záznamy z územia južnej Mezopotámie sú asi z roku okolo 3400 pred naším letopočtom. Vtedy už existovali mestá ako Eridu alebo Uruk, ale tam ešte nevieme povedať, či to boli Sumeri. (Zdroj: Projekt SAHI Tell Jokha)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci odpovedajú na otázku:

Na akú nevyriešenú otázku z vašej vednej disciplíny by ste najviac chceli poznať odpoveď?

Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút

Ja ako archeológ – historik bádajúci dlhodobo v priestore Blízkeho východu a Mezopotámie - by som chcel, aby sa vyriešil jeden nie celkom úspešne dotiahnutý problém. Všeobecne sa hovorí, že Sumeri vynašli sami alebo popri starovekých Egypťanoch ako prví na Zemi komplexné písmo, čiže všetko, čo k úplnému k písomnému systému patrí.

Prečítajte si tiež: Veľká anketa slovenských vedcov: zvládne ľudstvo zmenu klímy? Čítajte 

Ono v prípade Sumerov to nie je úplne potvrdené. My vieme, že najstaršie písmo v Mezopotámii vytvorili nositelia uruckej kultúry (podľa mesta Uruk ) v druhej polovici štvrtého tisícročia. My iba vo výraznej miere predpokladáme, že nimi boli Sumeri, lebo písmo bolo obrázkové a my ho vieme čítať bez toho, aby sme poznali Jazyk. Ja by som chcel, aby veda v budúcnosti vyriešila, či už v tej dobe môžeme bez pochybností hovoriť o Sumeroch alebo o niekom inom. Lebo o tomto etniku, píšucom klinovým písmom na hlinené tabuľky v sumerskom jazyku môžeme s určitosťou hovoriť až niekedy po roku tritisíc pred našim letopočtom. Tým zároveň aj vyriešime otázku, či už Sumeri boli v štvrtom tisícročí pred našim letopočtom určite v južnej Mezopotámi alebo nie. Ja iba predpokladám, že áno, pričom zároveň začali písať.

SkryťVypnúť reklamu

Pre mňa je cťou, že k vyriešeniu tohto problému dlhodobo pomáha svojou vedeckou činnosťou môj zamestnávateľ Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI, ktorý realizuje archeologický výskum na juhomezopotámskej lokalite Tell Jokha. Ja som súčasťou tohto bádateľského teamu. Pred týmto projektom sa vedelo, že táto lokalita, ktorá je totožná s významným starovekým a sumerským mestom Umma určite bola osídlená v treťom tisícročí pred našim letopočtom. Bola to možno jediná významná lokalita respektíve mesto tohto druhu, o ktorom sme mali minimálne ba skôr nemali informácie o jeho konci a už vôbec nie o jeho začiatku.

Nám sa podarilo zistiť, že ešte určite existovalo aj v prvej tretine druhého tisícročia pred našim letopočtom v starobabylonskom období, keď začalo v Mezopotámii postupne dominovať mesto Babylon. To je veľký objav SAHI. Nepoznáme však jeho počiatky. Ak sa nám podarí zistiť kedy táto lokalita začala byť osídlená a kedy mesto Umma vzniklo, tak v nemalej miere pomôžeme k vyriešeniu problému, či v priebehu 4. tisícročia pred našim letopočtom v južnej Mezopotámii v rámci uruckej kultúry dominovali Sumeri alebo nie a či práve oni vymysleli písmo?

SkryťVypnúť reklamu

Michal Korenko, Ústav anorganickej chémie SAV

Pre mňa by to zrejme bola otázka, ako presne vznikol život.

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV

V oblasti kozmického výskumu by som najviac chcel poznať odpoveď na otázky týkajúce sa mimozemského života. Najhorúcejším kandidátom v tejto oblasti je planéta Mars, na ktorej bolo kedysi množstvo vody a pre život priaznivejšie prostredie ako je tam teraz. Ak tam teda život bol, aspoň jeho mikrobiálna forma by sa pod povrchom ešte mala nachádzať. Avšak ani prípadný nález takejto formy života nevyrieši oveľa väčšie mystérium: aké sú šance na vznik živého z neživého, teda z anorganického prostredia a za akých podmienok. Na toto Mars nie je celkom vhodný kandidát, pretože prenos materiálu "kontaminovaného životom" medzi Marsom a Zemou sa v minulosti mohol uskutočniť pri masívnejších zrážkach planét s asteroidmi, o čom napríklad svedčí známy meteorit ALH84001.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Simuluje misiu k Jupiteru: V Star Wars to tak nevyzerá, asteroidy sú od seba milióny kilometrov Čítajte 

Z tohto hľadiska, oveľa menšiu pravdepodobnosť sekundárnej kontaminácie životom ponúkajú vzdialené mesiace Jupiteru a Saturnu. Najmä Jupiterov mesiac Európa dráždi zvedavosť astrobiológov pri hľadaní odpovede na akademickú otázku: postačuje bohatá zmes chemických látok, vodné prostredie, prísun energie a dostatok času na to, aby vznikol život? Všetky tieto kritéria totiž Európa spĺňa: Aj keď je jej povrch pokrytý ľadom a sterilizovaný intenzívnym žiarením z radiačných pásov Jupitera, hlbšie pod povrchom je obrovský tekutý oceán, na chemické látky bohaté minerálne podložie, prísun tepelnej energie zo slapových síl gravitačného gigantu Jupitera a miliardy rokov času tam boli k dispozícii tiež.

Preniknúť s dokonale sterilnou sondou pod hrubý ľadový príkrov Európy a analyzovať prostredie je technicky nesmierne náročné, ambície a plány však popredným vesmírnym agentúram nechýbajú, o projekt "penetrátora" sme sa v minulosti dokonca uchádzali v rámci spolupráce so zahraničným partnerom. Menej informatívne, ale jednoduchšie je pozrieť sa na Európu z orbity, kde do určitej miery možno analyzovať už pozorované výrony plynov a vodnej pary spod jej ľadového príkrovu.

SkryťVypnúť reklamu

Ambície v tejto oblasti má aj pripravovaná misia európskej kozmickej agentúry JUICE (JUpiter ICy moons Explorer) s rozpočtom vyše miliardy eur, ku ktorej prispieva aj Slovensko v rámci prístupového procesu PECS k ESA. Naše pracovisko sa v rámci projektu PECS podieľa na vývoji vedeckého komplexu PEP sondy JUICE, ktorý je zameraný na analýzu plazmových a neutrálnych častíc v prostredí Jupitera a jeho mesiacov. A jedným z cieľov tejto misie je aj mesiac Európa.

Milan Kováč, zakladateľ slovenskej mayológie, FiF UK

V mojej vednej disciplíne (mayské a mezoamerické štúdiá) zostáva nevyriešenou otázkou takzvaný mayský kolaps na konci klasického obdobia (9. storočie nášho letopočtu).

Prečítajte si tiež: K ováč:Moja práca je riziková. Viacerí vykrádači mayských hrobov sa mi vyhrážali Čítajte 

Chcel by som vedieť, čo ho spôsobilo a ako prebiehal. Mayovia nám totiž nezanechali žiadne správy o tom, prečo a ako ich kultúra zanikala. Pritom máme z tej doby od nich mnoho písomných prameňov, v tejto veci však podozrivo mlčia.

SkryťVypnúť reklamu

Vykopávky nám hovoria iba o tom, že svoju zem opúšťali, a to vcelku usporiadane, vykonávajúc rozlúčkové rituály. Prečo odišli a kam, to sú najväčšie záhady už sto rokov.

Môj výskum je súčasťou hľadania týchto odpovedí. Tie nebudú isto jednoduché, príčin bude zrejme mnoho, ale usporiadať ten reťazec do zmysluplného celku a nájsť spúšťací mechanizmus, to by som naozaj veľmi chcel. Z pádov tak veľkých civilizácií by sme mali mať šancu poučiť sa.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk

Osobne by ma zaujímalo, či je teória strún/M-teória správny opis prírody. Dnes je situácia takáto: máme Einsteinovu teóriu gravitácie, ktorá veľmi presne opisuje svet na astronomických škálach a máme kvantovú teóriu, ktorá opisuje mikrosvet.

Veci sú buď veľmi veľké a hmotné, alebo veľmi malé a ľahké, podľa toho spadajú do pôsobnosti jednej z týchto teórii. Na skúmanie pohybu planét nepotrebujeme kvantovú fyziku a na skúmanie elektrónov nepotrebujeme rozmýšľať nad tým, ako zakrivujú časopriestor.

SkryťVypnúť reklamu

Pritom poznáme aspoň dva príklady vecí, ktoré sú aj extrémne malé a aj extrémne ťažké – singularity v strede čiernych dier a vesmír v jeho prapočiatkoch. A tak usudzujeme, že by mala existovať kvantová teória gravitácie, ktorá by spájala všetky opisy vesmíru do jedného celku.

Zatiaľ najlepším kandidátom je teória strún, respektíve z nej vychádzajúce M-teória. Poskytuje mnoho magických výsledkov (napríklad síce vznikla pôvodne na opis kvantového sveta, no zrazu sa v nej gravitácia objavila sama od seba), no zároveň má aj mnoho nedostatkov. Spomeniem jeden z nich – tvrdí, že nás vesmír má viac ako tri priestorové rozmery. (Tento problém nie je tak neriešiteľný, ako sa zdá. Teória možno ukáže, že všetky okrem troch rozmerov sú jednoducho neviditeľne malé.)

SkryťVypnúť reklamu

Sú dve možnosti. Buď je teória strún nesprávna a síce je zaujímavá, ale hlavne z matematického hľadiska. Alebo je (takmer) správna a má zmysel sa ju snažiť pochopiť lepšie (bez pochýb ide o nesmierne komplexnú záležitosť a vyžaduje si veľa námahy). Neviem – ale rád by som!

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

V matematike je veľa pekných a ťažkých nevyriešených hypotéz, z ktorých si neviem vybrať tú najdôležitejšiu. Ale pre mňa základnou otázkou alebo záhadou v matematike je jej podstata. Teda, že vieme abstrahovať konkrétne veci, ktoré potom algoritmizujeme a tak nachádzame určité abstraktné riešenia, ktoré napokon prenášame naspäť do reality.

Aby som to lepšie vysvetlil, zoberiem si úlohu o pohybe telesa v priestore. Prvým krokom je vedieť tento pohyb merať, čiže sa použije teória reálnych čísel pre meranie času a potom pre priestor sa zavedie súradnicový systém a dimenzia, teda použijeme konečno-rozmerné vektorové priestory pre lokalizáciu polohy telesa. Takto vieme experimentálne výsledky pohybu zapísať ako graf funkcie polohy telesa v priestore v závislosti od času. Tým automaticky musíme definovať pojem funkcie, ako zobrazenia reálnej osi do priestoru. Aby sa pohyb dal vyšetrovať všeobecne a nie len experimentálne, teda meraniami, odvodia sa jeho pohybové rovnice na základe Newtonových zákonov. Tu ale potrebujeme zaviesť rýchlosť a zrýchlenie telesa, čo sú vlastne prvé a druhé derivácie funkcie pohybu vzhľadom na časovú premennú. Tým sme sa dostali do teórie diferenciálneho a integrálneho počtu. Keď už máme pohybovú rovnicu, prichádzame k obyčajným diferenciálnym rovniciam, kde sa teória sústredí na existenciu a jednoznačnosť riešení takýchto rovníc, čo je ďalší, zásadný krok v našej abstrakcii, lebo automaticky prechádzame do priestoru funkcií, čo už je nekonečne-rozmerný vektorový priestor. Takto už vieme, že pohybová rovnica telesa má jediné riešenie, ale nevieme, ako vyzerá, nedá sa vo všeobecnosti napísať vzorcom.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Vedec roka: Niečo sa nedá riešiť ani v matematike, ani živote Čítajte 

Toto je naša podstatná schopnosť myslieť abstraktne, lebo vieme, že niečo existuje, ale nevieme to vyjadriť konkrétne, len cez algebraický aparát. Preto, aby sme to riešenie vedeli aj prakticky použiť, musíme ho vedieť aproximovať, teda použiť numerické metódy pre jeho výpočet. Tu nám pomáhajú počítače a programovanie. Takto nakoniec dostávame trajektóriu pohybu telesa s hocijakou presnosťou.

Zámerne som vypísal tento dlhý proces, aby som ukázal, čo všetko sa vybudovalo v matematike, aby sme vedeli presne počítať dráhy telies v silovom poli, teda nielen v gravitačnom, ale napríklad aj v elektrickom poli. Pre mňa je táto cesta stále záhadou, že sme toho schopní. Tiež to dokazuje, že tieto teórie, ktoré sa vyvíjali dlho a ťažko, majú zmysel a reálny základ. Potom si uvedomujem, že akí sme vo vzdelaní zraniteľní. Stačí ak by jedna generácia ľudstva nebola vyučená a už by nevedela toto všetko robiť, jednoducho by sa to stratilo. Preto treba vedu podporovať a dať jej patričnú úctu v spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Na druhej strane, matematika je budovaná na abstrakcii a pritom sa ľahko môže stať, že niektoré dosiahnuté výsledky sa zdajú byť mimo reality. Teda sú takéto výsledky reálne alebo sú len v našej predstavivosti? Ja si myslím, že sú reálne, lebo všetko so všetkým súvisí vo vesmíre. Ale možno niekto má iný názor. Preto nechápem matematiku ako dogmu, ale ako našu šancu pochopiť a vyjadriť náš okolitý svet pomocou pekných formúl pre náš prospech aj vlastné potešenie. Pritom často stačí len mať ceruzku, papier, pokoj a dobré nápad.

Mariana Derzsi, Ústav výskumu progresívnych technológií STU

Moja práca spočíva v používaniu kvantovo-mechanických metód na opis materiálov na atómovej úrovni. Tieto metódy môžu dosahovať väčšiu presnosť ako experimentálne merania, ale matematická zložitosť tohoto prístupu momentálne zabraňuje tomu, aby sme ich mohli použiť na opis mnoho stotisícových atómových objektov, akými sú napríklad biochemické makromolekuly.

SkryťVypnúť reklamu

Preto najväčšou výzvou v tejto oblasti výskumu je vyvinutie takých metód, ktoré by viedli k potrebným výsledkom bez veľkého množstva výpočtov. Pre ich vývoj je potrebné spojenie síl teoretických fyzikov, chemikov, matematikov, informatikov a biochemikov. Tu je kritickým momentom vytvorenie spoločného jazyka, ktorému by rozumeli všetci zúčastnení. Takže otázka, na ktorú by som chcela poznať odpoveď je, či sme schopní v dohľadnej dobe získať takú jednoduchú metódu, ktorá by bola zrozumiteľná pre všetkých vedcov, ktorých predmetom skúmania sú atómy a molekuly a ak áno, aká bude.

Michaela Musilová, hosťujúca profesorka na ÚRK, FEI STU

Ako astrobiologička, najradšej by som chcela zistiť či vo vesmíre, mimo Zeme, existuje život. Vyzerá to nádejne, že by sme sa k odpovedi na túto otázku mohli dopracovať aj v nasledujúcich desaťročiach s vývojom vedeckých technológií. V našej slnečnej sústave by sme mohli zistiť či na Marse je alebo niekedy existoval život a či by na mesiacoch planét, ako Jupiter a Saturn, mohol byť pod ľadovým povrchom život.

SkryťVypnúť reklamu

Tak isto budeme mat pravdepodobne prehľad o tom, na ktorých exoplanétach by realisticky mohol existovať život a možno tam nájdeme aj náznaky existencie nejakého života. Nájsť však inteligentný život a môcť sa k nemu priblížiť či s ním komunikovať, to už bude iná výzva. Je nádej, že aj toto by sa nám mohlo podariť v nejakej blízkej budúcnosti a bola by som nesmierne rada, keby som sa mohla na to nejakým spôsobom podieľat.

Marek Husárik, astronóm, Astronomický ústav SAV

Počas mnohých rokov, čo sa astronómii venujem profesionálne, som sa postretával s množstvom ľudí. Od malých detí až po dôchodcov. Na exkurziách, dňoch otvorených dverí, prednáškach v školách. Pochopiteľne, z ich strany padalo počas diskusií množstvo zvedavých otázok. Niekedy aj niekoľko naraz, bolo ťažké vybrať si, na ktorú skôr zodpovedať.

SkryťVypnúť reklamu

No keby som mal urobiť štatistiku, aké okruhy otázok najčastejšie zazneli, dali by sa vypichnúť hlavné tri oblasti. Prvou je jednoznačne "kozmologický okruh", či je vesmír konečný alebo nie; čo bolo pred vesmírom; čo je v strede čiernej diery; koľko hviezd je na nebi, a podobne. Ďalšou je "problém konca sveta", kedy do Zeme niečo narazí a či Mesiac spadne na Zem alebo čo, keby zhaslo Slnko. Tou treťou je samozrejme "viera v UFO". Určite všetko toto spomenuté je zaujímavé, ťažko zodpovedateľné, no napodiv, ani jedno z tohoto mňa príliš netrápi.

Mojou oblasťou záujmu sú planétky a kométy. Občas mystifikujem, že predstavujú tmavú hmotu v Slnečnej sústave. A keďže sú to tmavé objekty, musíme ich pozorovať iba v noci, aby sme ich videli a skúmali. A preto sú aj týmto do istej miery tajomné. Niektoré tajomstvá sme už odkryli, iné zatiaľ tušíme a ďalšie ešte len čakajú na objavenie. No a jednou z otázok, na ktorú by som chcel poznať odpoveď je, aký je vzťah týchto telies na vznik života na Zemi, a pravdepodobne aj v iných extrasolárnych systémoch. Čo bolo tým „Veľkým treskom“, ktorým započal život?

SkryťVypnúť reklamu

Dnes bezpečne vieme, že vodu na Zem dopravovali nie iba kométy, ale aj planétky. Ale nie iba vodu. Tieto telesá neobsahujú iba prvky ako kremík, uhlík, železo, alebo anorganické molekuly ako oxid uhličitý a uhoľnatý, čpavok, kremičitany, kyanid. Výskum kométy Čurjumov-Gerasimenko ukázal, že v útrobách sa skrývaju aj komplexnejšie, organické polycyklické aromatické uhľovodíky, acetamid, acetón a tak ďalej. Štúdium meteoritu Murchison odhalilo prítomnosť až 15 aminokyselín. Toto všetko pravdepodobne už existovalo pred vznikom Zeme pred niekoľkými miliardami rokov.

Bombardovanie prvotnej Zeme bolo vtedy enormné, zásobovanie organickými zlúčeninami bolo dostatočné. Časom sa povrch Zeme upokojoval, tvorila sa atmosféra. Sopky zásobovali okolie sírou. V roku 1952 sa pokúsili Stanley Miller a Harold Urey napodobniť podmienky, ktoré vtedy panovali a experimentom chceli skúmať možnosť vzniku života chemickými procesmi hlavne z anorganických látok. Ukázalo sa, že dokázali vyrobiť až 20 aminokyselín. Nepodarilo sa však vyrobiť žiadnu nukleovú kyselinu. Iní experimentátori pokus napodobňovali s rôznymi kombináciami látok, inými podmienkami, pričom sa podarilo vyrobiť napríklad adenín z kyanovodíka a čpavku, teda dusíkatú bázu RNA a DNA. Ale stále žiaden náznak niečoho živého.

SkryťVypnúť reklamu

Ak to mám jednoducho povedať, zaujíma ma pomyselný recept, ktorý zabezpečil vytvorenie živého z neživého. Je ten recept jednoduchý alebo veľmi zložitý? Môže fungovať aj na iných planétach za iných podmienok, alebo musia byť splnené naozaj striktné podmienky ako na prvotnej Zemi? A aká je vlastne úloha života vo vesmíre?

Martin Venhart, jadrový fyzik, CERN a SAV

Pokiaľ by existovala nejaká univerzálna veštiareň, ktorá by poznala odpoveď na všetko a mal by som tú možnosť položiť jednu otázku, tak by som sa opýtal, aký fyzikálny mechanizmus spôsobuje, že atómové jadrá nemajú vo všeobecnosti guľatý tvar. Väčšina z nich má tvar lopty na britské rugby, mnohé ďalšie tvar atletického disku. Zriedkavo sa vyskytujú aj guľaté jadrá. Hoci sa prvé pozorovania deformácie jadrovej hmoty objavili už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, dodnes nepoznáme príčinu.

V roku 1975 bola udelená Nobelova cena za fyziku za objav súvislostí medzi jadrovou deformáciou a kolektívnym pohybom nukleónov (Aage Bohr, James Rainwater, Ben Mottelson). Jeden z laureátov dostal údajne otázku: "Prečo jadrá nie sú guľaté, podobne ako kvapka vody vo vesmíre?" Po krátkom zamyslení odpovedal jedným slovom: "Neviem". Platí to dodnes. Podľa môjho názoru je dôvodom nedostatok dostatočne presných spoľahlivých dát popisujúcich vzbudené stavy atómových jadier. Preto sme sa s kolegami z Fyzikálneho ústavu SAV vydali na dlhú cestu a budujeme systematický obraz izotopov zlata. Ďalšie skupiny vo svete sa zameriavajú na iné chemické prvky. Pripomína to stavbu vysokého domu. Postupne kladieme ďalšie a ďalšie malé tehličky. Jedného dňa niekto postaví strechu – nájde odpoveď na otázku, čo núti jadrá nebyť guľaté. Som hlboko presvedčený, že bez dlhodobej systematickej práce túto odpoveď mať nebudeme. Napriek svojmu pomerne mladému veku do cieľa nedorazíme počas môjho života. Napriek tomu ma veľmi teší byť súčasťou tohto príbehu.

Načo to potrebujeme vedieť? To aký má jadro tvar do veľkej miery ovplyvňuje jeho vlastnosti. Pokiaľ budeme schopní dokonale porozumieť týmto fyzikálnym mechanizmom, budeme môcť navrhovať jadrové zariadenia s oveľa väčším stupňom presnosti a tým aj bezpečnosti. Je vysoko pravdepodobné, že na nás čakajú v jadrách javy, ktoré zatiaľ nepoznáme a ktoré budeme môcť využívať k prospechu celého ľudstva.

Čiže túto otázku by som položil hypotetickej univerzálnej veštiarni, ktorú som spomenul v úvode. Zároveň by som jej ale zakázal odpovedať mi, aby som nepripravil seba a ostatných kolegov o potešenie, ktoré nám bádanie prináša.

Karol Fröhlich, Elektrotechnický ústav SAV

V mojej oblasti (elektrotechnika, materiálový výskum) by som chcel poznať odpoveď na otázku, aká je batéria, ktorá umožní elektrickému vozidlu prejsť bez nabíjania viac ako tisíc kilometrov. Dnes dominujú takzvané lítiové batérie a dojazd vozidla je v závislosti od podmienok okolo štyristo kilometrov. Zvýšiť dojazd nad tisíc kilometrov by umožnilo prechod od áut so spaľovacím motorom k elektrickým vozidlám v širokom rozsahu.

Prečítajte si tiež: Lítiovo-kyslíkové batérie sa podarilo vylepšiť Čítajte 

V tejto oblasti sa dnes intenzívne skúma a pracuje. Je možné, že výskum a vývoj umožní dosiahnuť dojazd nad tisíc kilometrov aj elektromobilu s lítiovými batériami. Možno však bude potrebné vyvinúť nový typ batérií. Pri výskume a vývoji batérií sa tiež prihliada, aby nové batérie nezaťažovali životné prostredie, teda aby boli recyklovateľné. Ďalšou požiadavkou je, aby batérie pozostávali z materiálov, ktoré sú bežne dostupné.

Peter Markoš, Katedra experimentálnej fyziky, FMFI UK Bratislava

Neviem odpovedať.

Vo vede sú, samozrejme, desiatky otvorených otázok, ktoré čakajú na svoju experimentálnu verifikáciu. V nedávnej minulosti sme v priamom prenose sledovali potvrdenie existencie gravitačných vĺn, Higgsovho bozónu, Bose-Einsteinovej kondenzácie … Odpoveďou by preto mohol byť dlhý zoznam experimentov, ktoré by verifikovali predpovede teórie (existuje tmavá hmota?)

Najzaujímavejšie otázky ale nedokážeme formulovať. Veda sa nevyvíja tak, že by ľudia chceli odpoveď na nejakú abstraktnú otázku, ktorá ich práve napadla. Naopak, vedci sú skôr presvedčení, že "ich" vedecký odbor je už dokonalý a že v rámci svojej teórie už majú všetko vyriešené, zostáva už len teóriu experimentálne overiť. Nové poznatky a teórie preto vznikajú väčšinou len vtedy, keď sú vedci postavení pred neočakávané problémy. Tieto môže priniesť sám život - pekným príkladom je celoživotná práca L. Pasteura - alebo nové experimentálne metódy. Vo fyzike, ktorou sa zaoberám, sa dá očakávať, že na také nové javy narazíme, ak posunieme možnosti experimentu alebo pozorovania do oblastí

  • veľmi nízkych teplôt,
  • veľmi vysokých tlakov,
  • veľmi vysokých energií (v škále elementárnych častíc),
  • veľmi veľkých vzdialeností.

Napríklad postupným znižovaním teploty sme v dvadsiatom storočí experimentálne nachádzali nové vlastnosti hmoty, ktorých existenciu by fyzikov (asi) nikdy nenapadlo predpovedať: supravodivosť, supratekutosť. Ktovie, čo nás čaká pri ďalšom znižovaní teploty?

Rád by som takýto objav zažil, ale vzhľadom na extrémnu náročnosť takýchto experimentov to bude možné len vtedy, keď vedci vo veľmi krátkom čase niekoľkonásobne predĺžia ľudský život.

Pavol Šajgalík, predseda SAV

V materiálovom výskume je veľa vecí diktovaných potrebami ľudí, respektíve nových technológií. Napríklad prvý let raketoplánu bol možný len preto, že už boli vyvinuté keramické doštičky, ktoré umožnili jeho návrat do atmosféry. Pri návrate na hranách krídiel raketoplánu sa dosahujú v dôsledku trenia vysoké teploty, až 1500 stupňov Celzia. A to všetko v atmosfére , ktorá obsahuje kyslík. Aj preto sme boli svedkami nešťastia raketoplánu Columbia, keď jedna z keramických doštičiek pri štarte odpadla a pri návrate kriticky chýbala. Raketoplán pri návrate zhorel.

Ľudia neustále posúvajú hranice možného a vyvíjajú stále náročnejšie technológie. Aj preto je materiálový výskum vzrušujúci. Hľadá nielen nové materiály pre tieto technológie, ale hľadá aj nové, ekologickejšie a ekonomickejšie postupy ich prípravy. V mnohom sa môžeme poučiť z prírody. Veď pevnosť a tvrdosť ulity alebo elasticita a pevnosť pavúčieho vlákna sú natoľko inšpiratívne, že vznikla nová oblasť materiálového výskumu, s anglickým názvom "bio-inspired materials".

Obrovská výhoda postupov "podľa" prírody je ich ekológia a ekonomika. Ulita vzniká pri izbovej teplote a médiom je voda. Teda ekonomická a ekologická technológia prípravy. Dnes už vieme niektoré procesy napodobniť a pripraviť materiály procesmi odkopírovanými z prírody. Ale, aby sme nechali v mori „vyrásť“ potrebný počet keramických súčiastok a boli schopní ich reálne použiť - to je ešte nereálny sen.

Mária Virčíková, technologická firma MATSUKO

V oblasti IT sa rozšírená realita spomína ako nasledujúca, štvrtá technologická vlna po PC, internete a mobile. Riaditelia najvplyvnejších tech firiem ako Nadella (Microsoft) alebo Zuckerberg (Facebook) hovoria ako o "tej ďalšej veľkej veci," vidiac v rozšírenej realite budúcnosť. Zatiaľ však neexistuje aplikácia, ktorá by urobila revolúciu.

Najviac by som chcela vedieť, akú podobu bude mať prelomový produkt rozšírenej reality, ktorý budú ľudia bežne používať, aj mimo špecifických priemyselných odvetví alebo počítačových hier. Preteky sa už začali a myslím si, že na odpoveď nebudem dlho čakať. V spojení s najnovšími poznatkami z iných technológií - najmä z umelej inteligencie - je dnes možné to, čo pred pár rokmi nebolo možné vyvinúť a vývoj je rýchly. Verím tomu, že to bude 3D telepresence, čiže komunikácia a spolupráca ľudí tak, ako keby boli spolu na jednom mieste.

Ján Svoreň, astronóm, Astronomický ústav SAV

Veľmi ma zaujíma, či sa podarí odhaliť, čo to je takzvaná temná energia.
Napriek tomu, že sa problematike temnej hmoty a temnej energie venujú vo
svete stovky vedcov na desiatkach vedeckých pracovísk, existencia temnej
energie ostáva stále len zaujímavá hypotéza.

Temná energia, pomocou ktorej je možné vysvetliť dnešné zrýchľovanie
rozpínania vesmíru, je aj dôsledkom našich interpretácií a extrapolácií
existujúcich fyzikálnych teórií na kozmologické vzdialenosti. Ak sa ukáže,
že niektoré fyzikálne zákony majú odlišný tvar na malých a veľkých škálach,
je možné, že temnú energiu nebudeme k vysvetleniu vôbec potrebovať.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu