SME

Šéf Esetu: Vedci potrebujú cítiť, že majú aspoň malú oporu (rozhovor)

Nadácia ESET rozbieha ocenenie pre vedcov.

Richard Marko.Richard Marko. (Zdroj: Marko Erd)

Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu Nadácie Eset, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Nadácia ESET otvorila súťaž pre vedcov. Najlepší výskum ocení sumou 100 tisíc eur. Šéf Esetu Richard Marko hovorí, že cena má fungovať ako katalyzátor pre to, aby sa Slovenská spoločnosť začala na vedu a vedcov pozerať vážnejšie.

Organizujete súťaž, ktorá chce odmeňovať špičkové výsledky slovenských vedcov a zároveň hovoríte, že cieľ je podporiť vedu na Slovensku celkovo. Prečo sa zameriavate na špičkovú časť vedy a nie povedzme na väčšie množstvo menších grantov pre začínajúcich vedcov?

SkryťVypnúť reklamu

Cez Nadáciu ESET podporujeme projekty, ktoré priamo nesúvisia s našim biznisom.

Prerozdelili sme sumu cez dva milióny eur, z toho väčšina smerovala do oblasti podpory vzdelávania, vedy a výskumu. Napríklad do podpory nadaných stredoškolákov či na podporu výučby matematiky na školách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chceli sme však nájsť spôsob podpory tejto, pre krajinu dôležitej, oblasti, ktorý bude viac viditeľný a vnímaný verejnosťou.

Zvažovali sme niekoľko nápadov. Nakoniec sme vybrali formát ocenenia, ktoré zahŕňa medzinárodnú komisiu a privedie na Slovensko výnimočných vedcov zo sveta. Chceme pritiahnuť pozornosť ľudí, ktorí sa väčšinou pozerajú iným smerom.

Prečo je pozornosť obrátená na vedu dôležitá?

Ak existuje spoločenská objednávka alebo aspoň väčší záujem zo strany verejnosti, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že vedenie krajiny bude túto tému považovať za prioritu, čo znamená vypracovanie dlhodobejšej vízie a stratégie a zabezpečenie primeraného financovania. V tomto smere výrazne ako krajina zaostávame.

SkryťVypnúť reklamu

Rozmýšľate o cene ako o katalyzátore, ktorý ma rozhýbať iné zložky spoločnosti?

Áno. My môžeme byť len kamienok do celej mozaiky. Chceme dostať vedu a osobnosti s ňou spojené do popredia.

Ak všetko dopadne tak ako si predstavujete, čo sa zmení? Aká je vaša predstava o ideálnom výsledku?

Radi by sme sa dožili toho, že na Slovensku budeme mať nositeľa Nobelovej ceny.

Radi by sme sa dožili toho, že na Slovensku budeme mať nositeľa Nobelovej ceny.

Ak by však k niečomu takému došlo v najbližších rokoch, bola by to skôr súhra šťastných náhod ako výsledok systematickej zmeny. Ak ale nespravíme nič, nestane sa to nikdy.

Nie je to o tom, či sme veľká alebo malá krajina. Napríklad Rakúsko má cez 20 nositeľov Nobelových cien.

Nejde o nedosiahnuteľný cieľ. Aj skúsenosť z našej firmy nám hovorí, že je možné získať úspech na medzinárodnej scéne, ak sa na ňom systematicky pracuje.

SkryťVypnúť reklamu

Naši zamestnanci dostali niekoľko cien na svetovej úrovni za prácu v oblasti výskumu IT bezpečnosti. Aj malá krajina ako Slovensko si vie nájsť tému, ktorej sa vie prioritne venovať a dostať sa na svetovú špičku.

Chceli by sme tento proces posunúť dopredu. V tejto chvíli chceme hlavne zvládnuť prvý ročník a pritiahnuť špičkových vedcov zo zahraničia, ktorí identifikujú talenty u nás. Na Slovensku máme výborných vedcov a často o nich ani nevieme. Otvorí to možnosti na získania medzinárodných kontaktov zo zahraničia a zlepšovanie reputácie, čo zas zvýši šancu získať napríklad aj financovanie zo zahraničia pre vedu na Slovensku.

Znie to ako projekt na roky. Máte predstavu ako budete priebežne vyhodnocovať, či je zmysluplný?

Je to proces, ktorý sme len nedávno začali. Pripravujeme ocenenie, vytvárame si kontakty na Slovensku a v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

Od začiatku sme sa stretli s veľkou podporou zo strany najväčších slovenských univerzít a SAV. Zrealizovali sme prieskum medzi verejnosťou aj priamo vo vedeckej obci. Postupne môžeme začať sledovať vývoj merateľných ukazovateľov. Pomerne ľahko sa vieme porovnávať napríklad s Českou republikou.

Existujú pomerne objektívne ukazovatele ako financovanie akadémie vied či postavenie univerzít. Dnes sa mi zdá, že Slovensko stagnuje, či dokonca aj upadá. Na začiatok by sme chceli prispieť k tomu, aby sa tento trend otočil.

Čiže viac ako na bezprostredné výsledky ocenenia sa chcete pozerať na to, či sa mení nálada v spoločnosti?

Áno. Viem si predstaviť, že priamočiare výsledky našej snahy budú napríklad v tom, že privedieme členov medzinárodnej komisie. Bezprostredne tak vznikajú nové vzťahy.

SkryťVypnúť reklamu

Ak vedci začnú cítiť, že hoc aj malá časť ľudí vníma ich prácu pozitívne a s rešpektom a nemusia obhajovať, prečo, sa vôbec stali vedcami, bude to dobrý začiatok.

Ako sa vedci v našej spoločnosti dostali do súčasnej pozície?

Ak sa pozrieme povedzme na Európsku úniu, Slovensko je súčasť systému inštitúcií, ktoré bojujú o obmedzené zdroje. Tie sa udeľujú najlepším projektom, čo často súvisí s reputáciou inštitúcií, ktoré projekty zastrešujú.

Slovensko bolo od začiatku v prirodzenej nevýhode. Sme malá krajina, ktorá má za sebou určitú minulosť a nemôžeme sa veľmi odvolávať na existujúcu tradíciu.

Ďalšia téma sú mladí ľudia. Aj v krajinách západného sveta je málo mladých, ktorí sa zaujímajú a uprednostnia vedu vo svojej kariére.

To znamená, že západné univerzity sa budú pokúšať získať talenty napríklad aj zo Slovenska. Opäť je to pre nás hendikep, lebo vedia ponúknuť práve tú tradíciu a špičkové pracoviská. To sú objektívne faktory.

SkryťVypnúť reklamu

Druhá vec je, ako vedenie tejto krajiny k téme pristupuje. Myslím, že väčšina ľudí by súhlasila, že školstvo a veda nikdy neboli prioritou. A ak nejaké peniaze do vedy išli, tak často z európskych zdrojov a viac sa hľadali spôsoby ako ich nasmerovať k spriazneným osobám a firmám.

Prečo si myslíte, že mladí ľudia strácajú záujem o vedu?

Myslím, že to súvisí so spoločenskou atmosférou. Úspech je napríklad spájaný so spoločenským vplyvom a finančným statusom. Štúdium a práca na nových myšlienkach vo vede a výskume sa považuje za niečo ťažké.

Práca youtubera bude pre mladých asi atraktívnejšia ako vedecká kariéra. Aspoň na prvý pohľad, ale v dnešnom svete je to často o prvom pohľade. Navyše vedec je často odkázaný na podporu zo strany ľudí alebo inštitúcií, ktorým nedôveruje.

SkryťVypnúť reklamu

Mladí ľudia neveria, že ak sa budú venovať vede, bude to zaujímavé a môžu dosiahnuť reálny úspech.

Je to negatívna väzba. Ak je raz nálada negatívna, bude sa ešte zhoršovať. Vidíme, že príliš veľa najlepších študentov odchádza do zahraničia, špeciálne do Českej republiky. To opäť posilňuje reputáciu českých škôl na úkor tých slovenských. Ale o to viac ma zaujalo, keď v našom prieskume vedci pri odpovedi na otázku, čo pre nich znamená veda, na prvom mieste uviedli: slobodu. To mi naozaj urobilo radosť.

Nielen v slovenskej vede je, povedzme, pnutie medzi humanitnými a prírodnými odbormi. Humanitní vedci hovoria, že je pre nich ťažšie súťažiť napríklad v rankingoch alebo cenách zameraných na konkrétne výsledky jednotlivého výskumu. Zohľadnili ste to nejak pri vytváraní ocenenia?

SkryťVypnúť reklamu

Rozprávali sme sa o tom. Ako firma sme skôr na tej technologickej strane. Nie sme ale predpojatí , že chceme oceňovať prírodné a nie humanitné vedy.

Teraz, pri vzniku ocenenia, to bolo skôr praktické rozhodovanie Potrebujeme oblasť primerane ohraničiť, aby bolo možné nominácie navzájom porovnávať. Prírodné vedy boli prirodzeným prvým krokom.

Už dnes spájame prírodné vedy, technické vedy a medicínu, a komisia sa bude musieť s tým popasovať a primerane rozhodnúť, ktorý z tých výskumov je najvýznamnejší. Preto komisiu skladáme tak, aby bola pestrá.

Budete okruh ocenenia rozširovať?

Musíme zvládnuť prvý ročník, druhý ročník a na základe toho sa budeme rozhodovať, ako celý ten projekt ďalej posúvať a zlepšovať.

Dnes už predpokladáte, že pôjdete niekoľko rokov?

SkryťVypnúť reklamu

Áno, náš zámer je dlhodobý.

Hovoríte, že staviate medzinárodný panel porotcov, aby ste pritiahli na Slovensko kontakty. Bola časť motivácie aj v tom, že na malom Slovensku každý každého pozná a je ťažké postaviť domácu porotu, ktorá by sa vyhla podozreniam z konfliktu záujmov?

Bol to jeden z dôvodov, kvôli ktorému sme chceli medzinárodnú porotu. Ak by som to mal odľahčiť, budem rád, ak zistíme, že máme veľa výnimočných vedcov.

Ale možno ich nemáme až tak veľa a ak by sme z nich zostavili porotu, obmedzili by sme výber potencionálnych víťazov.

V súťaži hovoríte, že hľadáte výskum s dopadom na spoločnosť. Ako sa niečo podobné vyhodnocuje?

Presúvame veľkú zodpovednosť na porotu, ale práve preto vkladáme do jej skladania veľa energie. Podarilo sa nám napríklad získať do panelu nositeľa Nobelovej ceny za chémiu.

SkryťVypnúť reklamu

Z prieskumu, ktorý ste predstavovali pri oznámení ceny vyšlo napríklad aj to, že aj keď ľudia na Slovensku vedu považujú za dôležitú, majú problém pomenovať čo i len jedného vedca. Je to problém? Lebo mať kvalitných neurochirurgov je pre krajinu tiež dôležité, ale nemám pocit, že by som mal vedieť vymenovať mená tých najlepších.

Rozprávali sme sa o tom aj s vedcami a hovoria, že nie je problém, ak si ľudia nespomenú na žiadneho významnejšieho vedca zo Slovenska. Ak by ste sa podobnú otázku spýtali Američana alebo Nemca, možno by tiež nevedel.

Pamätáme si skôr vedcov z období, v ktorých prevratné objavy a celé disciplíny vznikali. Na to, aby si ľudia zapamätali vedca, by asi naozaj musel vyhrať Nobelovu cenu.

Skôr je problém, že ľudia pri uvažovaní o vede veľmi rýchlo skĺznu k názoru, že máme dôležitejšie problémy ako podporovať vedu. Veľmi sa mi páči myšlienka, že nerobíme vedu preto, že sme bohatí, ale preto, aby sme boli bohatí.

SkryťVypnúť reklamu

Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu Nadácie Eset, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu