Autor: Quark/Igor Kokavec
Názov Váh pochádza z latinského slova vagus a v preklade znamená blúdiaci, túlavý. Určite sa však neviaže k stavu, v akom môžeme túto rieku vidieť v súčasnosti.
Ešte v 16. storočí vytváral Váh na mnohých miestach rozvetvené ramená. Hlavne v zníženinách a kotlinách mohla jeho šírka takýmto spôsobom presiahnuť aj dva kilometre.
V týchto miestach rieka spomalila svoj prúd a ukladala sedimenty, ktoré niesla mnoho kilometrov z lesov a lúk podhorského pásma.
Pri veľkých prietokoch, najmä po topení sa snehov v Tatrách, tu dochádzalo k presunom koryta a bočných ramien, čo mohlo pretvárať obraz riečnej krajiny. Niektoré korytá sa takto zaniesli, inde si rieka vymyla nové.
Tento unikátny dynamický ekosystém narušili prví obyvatelia jej brehov a ich snaha pretvárať prírodu vo svoj prospech.
V súčasnosti stoja na väčšine týchto miest vodné nádrže (VN) alebo kanály. Rieka však sedimenty splavuje doteraz, len sa akumulujú na dne vodných nádrží a predstavujú problém.
Štyristoročná história
Rieka Váh spôsobovala v minulosti mnoho problémov ľuďom žijúcim v jej blízkosti. Bola ozajstným živlom a pri záplavách zničila všetko, čo jej stálo v ceste.
Udáva sa, že katastrofické povodne sa napríklad na Liptove opakovali raz za 35 až 50 rokov, na dolnom Váhu každé štyri roky.
Najväčšia povodeň bola zdokumentovaná v roku 1813, v poradí druhá sa odohrala neskôr, v roku 1894.
Ľudia začali podnikať kroky, ktorými sa chceli uchrániť od vyčíňania rieky. Pre záchranu svojich majetkov a životov začali s úpravami riečneho koryta.
Historicky prvou zmienkou o zásahoch na území povodia Váhu je vybudovanie Turčekovského rybovodu v 15. storočí.