Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Naša planéta môže dopadnúť ako skleník. Nie, to nie je žiadne veľké preháňanie a nehovoríme to len preto, že v lete – aké to prekvapenie – bolo naozaj teplo. Hrozí však, že v dlhodobom horizonte môžu stúpnuť priemerné teploty ovzdušia od štyroch do piatich stupňov Celzia a výrazne narastú aj hladiny morí.
Už teraz pritom priemerné teploty stúpli na našej planéte o stupeň v porovnaní s dobou pred priemyselnou revolúciou.
Naznačujú to aj nové výskumy, ktorý nedávno zverejnil Inštitút pre výskum vplyvu klímy či Národný úrad pre oceán a atmosféru. Vedci si myslia, že riziko „skleníkovej Zeme" sa nedá vylúčiť ani vtedy, ak by krajiny dodržiavali parížsku dohodu o obmedzení klimatickej zmeny.
A ani tu poriadne nedodržiavajú.
Naša Zem podstúpi každý rok preventívnu prehliadku. Výskumníci merajú jej teplotu, sledujú extrémne prejavy počasia aj iné dôležité dáta o životnom prostredí.
A tie ukazujú nielen to, že kedysi zelená Európa zhnedla. Ale aj to, že rok 2017 bol v poradí tretí najhorúcejší. V ovzduší boli najvyššie obsahy skleníkových plynov, v moriach zostalo málo morského ľadu a narástla aj morská hladina.
Minulý rok bol znovu extrémne teplým. Dokonca bol tretím najteplejším po rokoch 2016 a 2015 - a to od začiatku meraní v roku 1850. Španielsko, Bulharsko, Mexiko a Argentína zlomili svoje rekordy v najvyšších ročných teplotách. Rok 2017 bol zároveň najteplejším rokom, v ktorom nezohrával rolu pravidelný klimatický jav El Nino, ktorý ohrieva Tichý oceán.
Výnimočné horúce roky, samozrejme, môžu nastať aj bez pričinenia ľudí. No rozsiahle zmeny, ktoré sa odohrávajú v posledných rokoch, by bez emisií skleníkových plynov z ľudských aktivít neboli prakticky možné. Jednoducho, sme to my, kto ohrievame našu planétu. A sme to my a naša činnosť, ktorá spôsobuje zmenu klímy - a jeden teplý rok nasleduje za druhým
V lete, samozrejme, bývalo teplo. Problémom však je, že bežnými sa stávajú aj extrémne výkyvy počasia, ktoré sa kedysi objavovali zriedkavejšie. A tie sú priamym dôsledkom meniacej sa planéty.
Planéty, ktorá môže dopadnúť ako skleník.
Ďalšie správy z vedy a technológií:
Máte pocit, že vám to poriadne nemyslí. Možno nemáte vážny problém, len ste jednoducho smädní. Pri miernej dehydratácii nemusíte smäd cítiť, no vaše telo trpí.
Pôvodní obyvatelia Austrálie, samozrejme, nie sú pôvodnými obyvateľmi ani neboli v Austrálii vždy. Genetický výskum ale naznačuje, že aborigénci sa dostal ido Austrálie už pred 50-tisíc rokmi.
Astronómovia našli skupinu planét mimo našej slnečnej sústavy, kde sú podobné chemické podmienky, ktoré viedli k vývoju života na Zemi. Či však na týchto exoplanétach život aj je, to nevieme.