SME

Cíbikom svedčia podmáčané lúky a mokrade, miznú spolu s nimi

Cíbika hravo spoznáme podľa chocholčeka, čo nosí na hlave. Tvoria ho odstávajúce pierka, ktoré môžu merať až deväť centimetrov.

Cíbik chochlatý.Cíbik chochlatý. (Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

Na prvý pohľad je to iba vtáča s výstredným účesom. Ak by sme cíbika pozorovali dlhšie, spoznáme v ňom aj šikovného akrobata a oddaného rodiča. V roku 2010 sa stal vtákom roka.

Odborníci už vtedy upozorňovali, že kým v minulosti boli cíbiky hojným vtáčím druhom v poľnohospodárskych oblastiach, dnes ich počty výrazne klesajú. Cíbiky chochlaté sa tak na Slovensku stávajú čoraz vzácnejšími.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rovnaký trend pre ne, žiaľ, platí aj v susednom Česku a ďalších európskych krajinách, kde tieto operence patria k najrýchlejšie ubúdajúcim druhom.

SkryťVypnúť reklamu

Po hlase ich spoznáme celkom ľahko. Ozývajú sa jasným „kí-vit“, a tiež zvukom, ktorý autorke tohto textu vždy pripomínal pokazenú vysielačku.

Ich prejav znie trochu technicky, ako prístroj, ktorý vydáva zvukové signály. (Na videu približne od 0:30)

Načítavam video...

Kto má chocholček?

Cíbika hravo spoznáme podľa chocholčeka, čo nosí na hlave. Tvoria ho odstávajúce pierka, ktoré môžu merať až deväť centimetrov. Samček sa oproti samičke pýši dlhším chocholíkom, no obaja sú podobne sfarbení.

Mláďatká sa na svet vykľúvajú po štyroch týždňoch. Ak by sa vtedy ku hniezdu priblížil nepozvaný hosť – napríklad líška či lasica, cíbiky by na neho podnikli zúrivý nálet. S hlasným krikom sa na votrelca nevrhajú iba rodičia mláďat, ale všetky dospelé vtáky v kolónii.

Chrbát cíbika pokrýva čierne perie s trblietavým zeleným a fialovým odleskom. Na hlave a krku má tento vtáčik čiernu kresbu, zobák je zasa v odtieňoch sivej a zelenej farby. Bruško majú cíbiky snehobiele. Biely je aj chvost, ktorý na konci zdobí čierne lemovanie.

Keď už cíbika dokážeme spoznať podľa typického „účesu“, hlasového prejavu aj podľa siluety, nášmu oku neunikne ani vo vzduchu. Ak máme šťastie na samčeka, ten nám zavše predvedie aj hotové akrobatické predstavenie. Pôsobivé vzdušné tance, premety a strmhlavý let cíbik predvádza, keď sa chce zapáčiť svojej vyvolenej. Nevdojak urobí dojem aj na človeka, ktorý môže sledovať tento svadobný rituál.

SkryťVypnúť reklamu

Kde ho možno nájsť?

Cíbik je sťahovavý, no niekedy na svojom hniezdisku aj prezimuje. Väčšina týchto vtáčat sa predsa len v októbri či novembri vydá na náročnú cestu za teplejším počasím. V nadchádzajúcej sezóne sú jednými z prvých poslov jari. Zo zimovísk v okolí Stredozemného mora sa k nám totiž neraz vracajú už vo februári. Cíbik patrí k operencom, ktorým hovoríme bahniaky. To veľa vypovedá o spôsobe jeho života.

Vtáča s nezameniteľným chocholčekom nájdeme všade tam, kde to má blízko k vode. Cíbiky si voľkajú na podmáčaných lúkach, pri rybníkoch, jazierkach, priehradách či močiaroch.

No prečo je týchto vtáčat čoraz menej? Ich obľúbené mokrade miznú. Cíbiky majú problémy aj na lúkach a poliach, ktoré už nespása bučiaci dobytok. Kravy pritom ničili oveľa menej hniezd v porovnaní s kombajnami. Poľnohospodárske stroje často zahubia čerstvo vyliahnuté a bezbranné mláďatká.

SkryťVypnúť reklamu

Hniezdi v jamke?

Usádzať sa začínajú v polovici apríla. Zvyčajne hniezdia v redšej kolónii, kde jednotlivé vtáčie rodinky žijú pár desiatok metrov od seba.

Budovaniu domčeka predchádza tokanie samčeka, ktorý, ako sme už spomínali, vo vzduchu predvádza najrôznejšie vývrtky. Potom potom do hliny alebo trávy uprostred poľa či lúky symbolicky vyhĺbi jamku. Cíbiky totiž hniezdia na zemi, a týmto gestom chce samček vyvolenej ukázať, že si práve zariaďuje bývanie. K jamke potom vláči steblá trávy či suché listy, ktorými býva hniezdo vystlané. Zároveň sa svojej milej ukláňa a chvost rozťahuje do vejára. Samička, pochopiteľne, napokon neodolá.

Kto bráni mladé?

Hniezdo je skutočne iba plytká a ničím nezakrytá jamka v nízkom poraste. Samička do nej nakladie približne štyri olivovozelené vajíčka posiate hnedočiernymi škvrnami. Uložené sú takmer vždy úhľadne špičkami k sebe a pri pohľade zvrchu pripomínajú štvorlístok. Zahrievajú ich obaja rodičia.

SkryťVypnúť reklamu

Keď cíbik opúšťa znášku, nikdy nevzlietne hneď, aby neprezradil, kde leží hniezdo. Prikrčený sa najprv presunie na iné miesto a vzlietne až odtiaľ. Pristáva tiež obďaleč, hniezdo najprv obíde a keď nehrozí nebezpečenstvo, peši k nemu pricupitá.

Mláďatká sa na svet vykľúvajú po štyroch týždňoch. Ak by sa vtedy ku hniezdu priblížil nepozvaný hosť – napríklad líška či lasica, dospelé cíbiky by na neho podnikli zúrivý nálet, aby ho odstrašili. S hlasným krikom sa na votrelca nevrhajú iba rodičia mláďat, ale všetky dospelé vtáky v kolónii.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu