Ako prebieha erupcia sopky, akou je Mount Agung na indonézskom ostrove Bali, aký by bol bezprostredný dosah na okolie či svetovú klímu? Odpovedajú geochronológ Martin Danišík, ktorý momentálne pôsobí na Curtinovej univerzite v austrálskom Perthe, a Jaroslav Lexa z Ústavu vied o Zemi SAV.
Je Agung na Bali supervulkán?
Martin Danišík: "Nie je a supervulkánu sa ani nepribližuje. Podľa mne dostupných údajov pri predchádzajúcej veľkej erupcii Agungu v roku 1963 bol objem vychrleného materiálu približne jeden kubický kilometer, čo je tisíckrát menej ako pri supererupcii."
Jaroslav Lexa: "Nie je. Pre Agung sú charakteristické erupcie s vulkanickým explozívnym indexom 2 až 5, čo predstavuje objem tisícinu až jeden kubický kilometer vychrleného materiálu. Agung je stratovulkánom s bazalto-andezitovým až andezitovým zložením magmy a v jeho geologickej histórii nezaznamenali mohutnejšie erupcie.
Najmohutnejšie erupcie v dejinách (Thera okolo roku 1620 pred naším letopočtom, v našom letopočte zas Taupo v roku 180 a Tambora v 1815) s indexom 7 mali objem vychrleného materiálu vyše sto kubických kilometrov.
Pri erupciách supervulkánov objem vychrleného materiálu dosahuje vyše tisíc kubických kilometrov (Taupo 24 500 rokov, Toba 74-tisíc rokov, Yellowstone 640-tisíc rokov pred naším letopočtom)."
Aký výbuch môžeme očakávať od sopiek podobných Agungu?
MD: "Vychádzame z dostupných záznamov o predchádzajúcich erupciách. Posledná veľká erupcia Agungu v rokoch 1963 - 1964 mala vcelku zvláštny charakter, začala výlevom lávových prúdov, ktoré pomaly stekali po úbočiach sopky a nepredstavovali akútne nebezpečenstvo.