ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za fyziku v roku 2017 získali fyzici Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip Thorne za ich prínos detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn.
Stalo sa tak 14. septembra 2015 , keď laserový experiment LIGO zachytil gravitačné vlny zo zrážky dvoch čiernych dier. Existenciu vĺn pred viac ako sto rokmi predpovedal Albert Einstein. Sám slávny fyzik pritom neveril, že gravitačné vlny objavíme.
Ich objav môže mať podobný význam ako objav rádiových vĺn.
Vďaka nim môžu vedci lepšie porozumieť extrémnym procesom vo vesmíre.
Sú pritom matematickým dôsledkom relativity. Ak sa veľmi hmotné teleso pohybuje, zanecháva za sebou vlny v časopriestore podobne ako loď na hladine jazera.
Už štyri pozorovania
Vlny, ktoré v septembri 2015 zachytil detektor LIGO, vznikli zo zrážky dvoch čiernych dier s hmotnosťou 29 a 36 sĺnk. Vznikli ešte v čase, keď ľudia neexistovali. Putovali vesmírom približne 1,3 miliardy rokov, kým ich zachytil detektor LIGO.
LIGO je takzvaným laserovým interferometrom. Zjednodušene povedané, vedci v ňom sledujú do tunelov vypustené lúče a hľadajú drobné odchýlky v ich pohybe. Ak nastane situácia, že jeden laserový lúč prejde v tuneli inú vzdialenosť, napríklad v dôsledku záchvevu časopriestoru, vedci uvidia anomáliu.
Vedci doteraz narazili na štyri takéto záchvevy, naposledy mohli pozorovať zrážku dvoch čiernych dier cez gravitačné vlny v auguste tohto roka.
Dvaja Nemci a Američan
Osemdesiatpäťročný Reiner Weiss je nemeckým profesorom fyziky. Barry C. Barish sa narodil v americkej Omahe v roku 1936.
Americký profesor teoretickej fyziky Kip Thorne pracoval v kalifornskom Caltechu. Ako vedecký konzultant pomáhal aj režisérovi Christopherovi Nolanovi pri nakrúcaní sci-fi filmu Interstellar.
V pondelok získali cenu za medicínu americkí vedci Jeffrey Hall, Michel Rosbach a Michael Young za vysvetlenie biologických hodín.
Loading
...Pred rokom za pochopenie záhad hmoty
Minulý rok získali Nobelovu cenu za fyziku David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za objavy topologických fázových posunov a topologických fáz homoty. Posun fáz nastáva, keď sa fázy hmoty presúvajú medzi sebou, napríklad keď sa ľad roztopí na vodu.
Nobelove ceny 2017 - časy oznámenia
- Fyziológia alebo medicína: udelili ju 2. októbra,
- Fyzika: 3. októbra, najskôr o 11.45,
- Chémia: 4. októbra, najskôr od 11.45,
- Mier: 6. októbra, najskôr od 11.45,
- Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: 9. októbra, najskôr od 11.45,
- Literatúra: Dátum oznámia neskôr.
Vedci pomohli pochopiť, ako fungujú niektoré z najväčších záhad vo vesmíre. Trojica sa ponorila do tajomstva hmoty a jej fungovania, vďaka čomu dokážeme napríklad vytvárať nové materiály.
Fyzikom k tomu pomohli pokročilé matematické modely a simulácie, vďaka ktorým odhalili mechanizmy a zvláštne fungovanie fyziky v mikrosvete.
Doteraz 203 laureátov
Nobelova cena za fyziku sa udeľuje od roku 1901. Vychádza zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, podľa ktorého by ocenenie mal dostať človek, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.
Fyziku pritom v závete spomínal ako prvú, zrejme preto, že vtedajšia spoločnosť videla fyziku ako poprednú vedu.
Aj keď ocenenie neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942, dodnes to bolo 110-krát, pričom John Bardeen ho získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972). Celkovo doteraz bolo 203 laureátov.
Zaujímavosti o Nobelovej cene
Najčastejšie oceňovanou oblasťou je časticová fyzika s 34 laurátmi, nasleduje atómová fyzika a fyzika kondenzovaného stavu s 28 cenami.
Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.
O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom Williama a Lawrencea Braggovcov za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov. Lawrence je stále najmladší laureát v histórii, mal len dvadsaťpäť rokov.
Najstarším je Raymond Davis, ktorý ocenenie získal vo veku 88 rokov. Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, no nikdy spoločne.
Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku, Marie Currieová v roku 1903 a Maria Goeppert-Mayerová v roku 1963. Marie Curriová pritom získala v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu.
Priemerný vek laureátov je 55 rokov, pričom najčastejší mesiac, keď laureáti majú narodeniny, je jún. Posmrtné ocenenie ešte neudelili.
