Text a fotografie: Mária Bizubová / Quark
Slovensko je vzhľadom na pomerne malú rozlohu (necelých 50 000 km2) krajinou s prekvapujúcim množstvom unikátnych prírodných výtvorov.
Vďačí za to pestrej horninovej skladbe, ktorá je výsledkom zložitého geologického a paleogeografického vývoja od najstarších období až po súčasnosť. V období, v ktorom sa formovali tieto nevšedne útvary, sa zásadným spôsobom menila aj klíma.
Raz tu boli trópy či subtrópy, inokedy púšť alebo ľadová krajina. O tom všetkom rozprávajú kamene, či už v podobe minerálov a hornín alebo zaujímavých a často nevšedných kamenných výtvorov.
Čo rozprávajú kamene
Kameň dodáva krajine špecificky ráz a je aj poučnou knihou o histórii Zeme a jej najvrchnejšej časti – zemskej kôre.
Nevšedne kamenne výtvory Slovenska opísané v tomto príspevku sú ovplyvnene geologickou štruktúrou, teda usporiadaním a charakterom hornín.
V geomorfológii sa takéto formy georeliéfu nazývajú pasívne morfoštruktúry (sú to napríklad príkrovova troska, bradlo, štruktúrny skalný hríb či štruktúrna skalná ihla) a na ich vzniku sa podieľa pasívna tektonika.
Formujú sa na geologických štruktúrach, ktoré už stratili svoju mobilitu. Takáto štruktúra už nemá konštruktívnu úlohu v krajine, iba reguluje kvalitu a intenzitu deštrukčnej činnosti rôznych vonkajších geomorfologických procesov.
Voda a zvetrávanie
Tvrdé kamene, ako sú niektoré druhy žul, vápence, kremence, andezity, bazalty či ryolity, lepšie odolávajú zvetrávaniu a vonkajším geomorfologickým procesom.
Aj preto tvoria vyvýšeniny a rieky v nich vytvárajú pomerne úzke doliny. Voda viac rozrušuje povrch kameňov rozpustných vo vode a vďaka puklinám aj priepustných (napr. vápence).