Pripomínalo by to hustú horúcu polievku. Asi ako záber z dávnej alychmistickej dielne: bublajúca a dymiaca kvapalina, ktorá kde-tu spontánne zmení farbu. Chemická polievka, v ktorej sa medzi sebou miešajú látky, prebiehajú reakcie a výsledkom je čosi, čo ste tam predtým nedali.
Jeremy England nejako takto zamiešal dvadsaťpäť rôznych chemických látok a pozeral sa, čo sa nakoniec stane. Presnejšie, nepozeral, keďže všetko sa odohrávalo iba v počítači ako simulácia. Výskumník mohol rýchlejšie meniť podmienky a koncentrácie, upravovať vstupné parametre a čakať na výsledok.
Jeho nedávny pokus však v skutočnosti nebol ani tak chémiou. Dokonca ani fyzikou, aj keď biofyzik skúmal správanie v ríši termodynamiky. Mohla to byť najzákladnejšia a možno aj najpodstatnejšia biológia. Experiment totiž ukázal, čím a ako mohol odštartovať vznik života na našej planéte – a možno nielen tu.
Pokus naznačil, že za vznikom života je obyčajný prírodný zákon, zákon, ktorý platí všade, univerzálne, a nepotrebujete na jeho platnosť žiadny zázrak. Len necháte prírodu pracovať.
Chémia sama porušila pravidlá
Pred tromi rokmi prišiel vtedy ešte čerstvý tridsiatnik England so zvláštnym nápadom. Výskumník z Massachusettského technologického inštitútu sa rozhodol preskúmať, čo môže o živote a jeho vzniku povedať jeden zo základných zákonov fyziky.
