SME

Užovka svoj jed nepoužije, bráni sa smradom a predstiera zdochnutú

Pri rozmnožovacom rituáli z diaľky vyzerajú ako jedna dlhá a poriadne zamotaná záhradná hadica.

Užovka obojková má za hlavou typické polmesiačikovité škvrny žltej farby.Užovka obojková má za hlavou typické polmesiačikovité škvrny žltej farby. (Zdroj: WIKI COMMONS)

Je pre človeka nebezpečná?

Toľkých ľudí už vystrašila. V pohodlí domova možno vieme rozoznať, v čom sa líši od jedovatej vretenice. Keď sa však pred nami neškodná užovka mihne celkom nečakane, napríklad počas prechádzky, na chvíľu zdúpnieme od strachu. Je to predsa len had. A dokonca má v tele aj jed, akurát ho nedokáže použiť, lebo nemá žiadny jedový kanálik.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Užovka obojková, kedysi nazývaná užovka obyčajná, je medzi našimi hadmi najrozšírenejšia. Na území Slovenska žijú aj jej príbuzné, užovka stromová, užovka fŕkaná a užovka hladká. Žiadna z nich nie je pre človeka nebezpečná.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa čoho ju spoznáme?

Ako teda zistíme, že sa nemáme čoho báť, keďže sme stretli nejedovatú užovku obojkovú? Prezradia ju žlté či oranžové škvrny polmesiacovitého tvaru, ktoré má za hlavou. Tá je od zvyšku tela zreteľne oddelená zúžením. Sfarbenie užoviek obojkových je veľmi variabilné, závisí predovšetkým od prostredia.

Pri rozmnožovacom rituáli z diaľky vyzerajú ako jedna dlhá a poriadne zamotaná záhradná hadica.

Šupiny môžu byť hnedé, sivozelené ale aj čierne. Preto nie je vždy možné rozlíšiť užovky od jedovatých vreteníc z diaľky len podľa farby.

Mimochodom, na svoju podobnosť s vretenicou dopláca najmä užovka hladká, ktorá sa na jedovatého hada ponáša farbou i kresbou. Vydesení turisti ju tak neraz v obavách zahlušia. Preventívne.

Má plachý pohľad?

Približne z dvojmetrovej vzdialenosti dokážeme bezpečne určiť, či sme natrafili na užovku alebo vretenicu. Užovka na nás bude hľadieť očami s okrúhlou zreničkou, jej pohľad teda môže pôsobiť takmer placho. Zato vretenica má zreničku úzku a zvislú, vyzerá ako oválna štrbinka.

SkryťVypnúť reklamu

Užovka obojková žije takmer v celej Európe, ale aj v západnej Ázii a na severe Afriky. O jej prispôsobivosti svedčí najmä fakt, že ako jeden z mála hadov prežije nielen v trópoch, ale aj za polárnym kruhom.

Najlepšie sa cíti pri vode, teda na brehoch jazier či riek, a tiež v močiaroch.

Keď si už dosť dlho voľkala vo vlhkom prostredí, vyberie sa na suché štrkovisko, aby sa tam chvíľu vyhrievala na teplých kameňoch. Mnohí z nás si myslia, že pokožka hadov je slizká. Ich šupiny sú pritom úplne suché, pravda, ak práve nevyliezli z vody. V tej užovky obojkové trávia veľa času, keďže sa živia predovšetkým rybami a žabami, s výnimkou kuniek.

Ak si chcú užovky dopriať zmenu, občas ulovia aj myš či jaštericu, nikdy však mloka. Tie totiž vylučujú látky, ktoré sú pre užovky smrteľne jedovaté. Svoju korisť prehĺtajú zaživa, usmrtiť ju totiž nemajú čím. Rybky tak umierajú až v tráviacom trakte hada.

SkryťVypnúť reklamu

Ako odstrašuje nepriateľa?

Užovky obojkové sa začínajú páriť koncom mája, po prvom jarnom zvliekaní kože. Pri rozmnožovacom rituáli z diaľky vyzerajú ako jedna dlhá a poriadne zamotaná záhradná hadica. O jednu samičku sa totiž pretláča hneď niekoľko samcov a len jeden šťastlivec ju napokon oplodní. Približne po dvoch mesiacoch si mama užovka vyberie bezpečné miesto, kam nakladie v priemere zo tridsať vajíčok. Z nich sa už po týždni liahnu mladé, asi dvadsaťcentimetrové, užovky.

Keďže svoj jed neodkážu použiť, musia sa brániť iným spôsobom. Najčastejšie hlasným sykotom či nafúknutím, chcú tak vyzerať väčšie a strašidelnejšie. Občas zvolia aj celkom zábavnú taktiku a hrajú sa na mrciny. Otočia sa bruchom nahor, otvoria papuľku, nech si jazyk len tak visí von a z kloaky – vylučovacieho otvoru – začnú vypúšťať páchnuci sekrét, ktorý smradom pripomína zdochlinu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu