SME

Dĺžka ľudského života nemá hranice, dožiť sa môžeme viac ako 115 rokov

Hranica života sa nekončí pri 115 rokoch. Pri najlepších podmienkach človek prežije omnoho dlhšie.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Francúzska Jeanne Calmentová prežila takmer celú svoju rodinu.

Pred dvadsiatimi rokmi umrela prirodzenou smrťou vo veku 122 rokov. Je doposiaľ najdlhšie žijúcou známou osobou na svete.

Jej vysoký vek nemusí byť ťažké prekonať. Vedci sa snažili nájsť hranicu maximálnej dĺžky života, no k žiadnej sa nedopátrali. Človek sa podľa nich môže pri najlepších podmienkach dožiť aj vyššieho veku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoje výsledky publikovali vo vedeckom časopise Nature.

Prečítajte si tiež: Už sme dosiahli maximálnu dĺžku ľudského života Čítajte 

Hranica neexistuje

Ľudia ako Jeanne Calmentová fascinujú vedcov roky. Lekári aj biológovia chcú vedieť, akého najdlhšieho veku sa môže človek dožiť.

SkryťVypnúť reklamu

Autori štúdie z McGillovej univerzity analyzovali záznamy o dĺžke života u najdlhšie žijúcich ľudí zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Japonska. Dáta siahali až do roku 1968.

Štatistiky podľa nich nenaznačujú, že by dĺžka ľudského života mala teoretickú hornú hranicu.

Tieto výsledky prišli menej ako rok po tom, čo iná skupina vedcov - taktiež v časopise Nature - tvrdila, že ľudia už dosiahli svoju maximálnu hranicu - 115 rokov.

Nová štúdia záver odmieta. Človek sa môže dožiť rovnakého veku ako Calmentová a možno aj viac. Maximálna možná dĺžka života sa podľa autorov stále mení.

„Proste nevieme, aký je vekový limit. Vieme preukázať, že maximálna a priemerná dĺžka života sa môže naďalej zvyšovať ďaleko do dohľadnej budúcnosti,“ píše v tlačovej správe McGillovej univerzity spoluautor štúdie Siegfried Hekimi.

SkryťVypnúť reklamu

Storoční blázni

Maximálna dĺžka života rastie podľa autorov rovnako ako stredná dĺžka života - čo je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba za predpokladu, že sa nezmenia úmrtnostné pomery.

Keby sme im povedali, že jeden deň sa väčšina ľudí môže dožiť až 100 rokov, povedali by, že sme blázni.

Siegfried Hekimi, autor štúdie

Najčastejšie sa údaj stredná dĺžka života určuje pri narodení. Ľudia, ktorí sa na Slovensku narodili v roku 1960 mohli očakávať, že sa dožijú v priemere 70 rokov. V roku 1993 bola stredná dĺžka života 72 rokov a v súčasnosti vyskočila na 76 rokov.

V rozvinutejších krajinách bol tento stúpajúci trend ešte viditeľnejší. Priemerný Kanaďan by sa v roku 1980 dožil 60 rokov, dnes až 82 rokov. Maximálna dĺžka podľa autorov nasleduje rovnaký trend a neustále sa zvyšuje.

V budúcnosti ju smerom hore posunú technológie, medicínske zásahy a vylepšenia životných podmienok. Hekimi si však netrúfa povedať, aká bude dĺžka života v budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu

"Je ťažké to uhádnuť," dodáva Hekimi. "Pred tristo rokmi žilo veľa ľudí iba krátke životy. Keby sme im povedali, že jeden deň sa väčšina ľudí môže dožiť až 100 rokov, povedali by, že sme blázni."

Prečítajte si tiež: Gén ľudskej dlhovekosti predsa len existuje Čítajte 

doi: 10.1038/nature22786

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu